Denník N

KEĎ ODVAHA PÚTA POZORNOSŤ: JERZY POPIELUSZKO

Viete kto bol  Jerzy Popieluszko?

Úprimne sa priznám, ani ja som to pred pár rokmi netušila. Hneď ako som však na jednom z diskusných večerov Ústavu pamäti národa, ešte ako študentka plná ideálov (hoci tie ideály mi zostali dodnes:)) zachytila jeho príbeh, začala som ho poznávať viac. A poznávam ho dodnes. Inšpiruje ma v každodennom živote a príkladom dobra a odvahy vedie bližšie k viere. A to je presne úlohou svätých – privádzať nás bližšie k Bohu. Mám takých pár obľúbených a Jerzy je jedným z nich. Jeho odvážny príbeh možno dostane aj Vás a kedy o ňom napísať ak nie dnes – vo výročie jeho tragickej smrti – 19. októbra (1984).

Hneď na úvod prezradím, že mám rada odvahu. Milujem odvážne príbehy, tých, ktorí povstali, nech to bolo akokoľvek náročné. A najviac tých, ktorý povstali takej zlomoci, akú predstavuje komunistický režim a totalita. Málo sa o tom hovorí, viem. V iných krajinách možno viac, na Slovensku však nie. A to považujem za obrovskú chybu dneška. Pretože by o tej obrovskej odvahe mal vedieť každý. Odvahe, za ktorú mnohí obetovali život. Aby sme sa my mali lepšie. Vtedy keď sa nikto neozve, my musíme. Vtedy, keď vidíme neprávosť, nezatvárajme pred ňou oči, ale bojujme voči nej. A je úplne jedno ako – ja si však vždy zvolím ODVAHU.

Zvolil si ju aj Jerzy Popieluszko. Obyčajný chalan z malej poľskej dedinky Okopy. Vyštudoval teológiu, stal sa kňazom ale nie hocijakým. Stal sa kňazom odvážnym, láskavým, vtipným, pokrokovým, moderným, rozvážnym, rozumným. Viem, že mnohí máte averziu na kňazov a cirkev celkovo. Čo dodať, všetko ľudské je žiaľ hriešne. O to viac je potrebné hovoriť o tých správnych, dobrých príkladov, ktoré nám katolícka cirkev ponúka. 

Jerzy bol skvelý, aspoň ja ho takto vnímam. Od roku 1980 pôsobil vo Varšave. Subjektívne môžem povedať, že život vo veľkomeste má svoje čaro, veľa vecí môžete ovplyvniť, do veľa vecí sa môžete aktívne zapojiť. A zapojil sa aj Jerzy. Konkrétne do novovznikajúcej odborovej organizácie Solidarita, prvé poľské odbory vôbec. Jerzy šíril protikomunistickú osvetu, hlásal pravdu a spravodlivosť – aj preto je nazývaný kňaz Solidarity. Bojoval za ľudskú dôstojnosť, ktorú totalita vo všeobecnosti porušuje. Kritizoval režim a preto bol tvrdo perzekvovaný. Kvôli jeho odvahe bol tŕňom v oku mocným. Stupňovali sa vyhrážky, stupňoval sa i strach. Ale odvaha neprestávala.

19. októbra 1984, keď odslúžil omšu a vracal sa domov, prepadli ho traja príslušníci zo 4. správy poľského ministerstva vnútra, ktorá sa zaoberala bojom s katolíckou cirkvou. Grzegorz Piotrowski, Waldemar Chmielewski a Leszek Pękala prezlečení za milicionárov duchovného zbili a spútali. Jerzyho vodičovi Waldemarovi Chrostowskému sa podarilo vyskočiť z milicionárskeho auta a utiecť. Vďaka nemu sa verejnosť o únose dozvedela. Kedy Popieluszko zomrel, nie je známe. Pravdepodobne bol už mŕtvy, keď mu páchatelia priviazali k telu závažie, s ktorým ho potom vhodili do priehrady na poľskej rieke Visla. Telo bolo nájdené 30. októbra 1984 v tak zúboženom stave, že ho rodina spoznala len podľa zvláštnych znamení.

Rada by som sa s ním porozprávala o tom, čo prežíval, keď ho poľská tajná polícia sledovala a vypočúvala, ako trpela jeho rodina, ako to celé zvládol. Na čo myslel, keď ho mlátili do bezvedomia a polomŕtveho hodili do rieky, kde pomaly umieral. V nepredstaviteľných mukách. Určite je to veľké požehnanie zomrieť pre Krista, pre vieru, pre lásku a slobodu. Jemu sa to umožnilo. Veľká vec. Má za to nevyčísliteľnú odmenu. 6. júna 2010 bol vo Varšave vyhlásený sa blahoslaveného a bol tiež prehlásený za mučeníka. Neuveriteľná satisfakcia.

Preto, milí čitatelia, nehaňme cirkev ako celok ale myslime aj na tých z jej radov, ktorí si naše uznanie zaslúžia. Jerzy takým je.

Odvážny hrdina v čase neslobody. 

 

 

 

 

Teraz najčítanejšie

Dáša Macaríková

Autorka pôsobí na Úrade vlády Slovenskej republiky. Pracovala v Národnej rade Slovenskej republiky, Kancelárii verejného ochrancu práv, spravodajskej televízii TA3, Inštitúte SGI, či Výskumnom centre Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku. Je magisterkou politológie, v štúdiu naďalej pokračuje na Univerzite Komenského, Nexterii a Spoločenstve Ladislava Hanusa. Rada dobrovoľníči/la, napr. v Ústave pamäti národa, Arcidiecéznej Charite, Dome Quo Vadis, Fóre kresťanských inštitúcií, či Nadácii Zastavme korupciu. Jej cieľom je nezabudnúť na krivdy minulosti, ale si ich náležite a pravdivo pripomínať.