Denník N

Farizejstvo vlády v podpore regiónov

Kabinet zanedbáva vytváranie pracovných miest mimo Bratislavy, prostredníctvom Národných projektov.

Nasledujúce riadky asi Fica a jeho družinu nebudú zaujímať. Chcem v nich totiž poukázať na to, že pracovné miesta v regiónoch  sa dajú vytvárať aj bez korumpovania spriaznených podnikateľov, nezvyšovaním verejného dlhu a bez prvoplánového míňania eurofondov na verejné zákazky.

Mimochodom reč je o eurofondoch. Konkrétne o ich administrácii, ktorá vytvára priestor na zamestnanie stoviek ľudí. Väčšina z nich však zahrieva stoličky v Bratislave. Pritom v rozpočtoch Národných projektov uskutočňovaných prostredníctvom eurofondov sú položky ako napríklad prenajatie priestorov, rôznych služieb, či mzdových nákladov, ktoré vychádzajú v iných mestách ako v Bratislave, podstatne lacnejšie. Pojmy ako efektívnosť, hospodárnosť, účelnosť a účinnosť tak ostávajú iba na papieri. A fakt, že takto vytvorené pracovné miesta v v hlavnom meste, pracujú pre zvyšok Slovenska, je už len takým naším úsmevným folklórom.

Uvediem príklad. V rámci mnohých agentúr a inštitúcii, ktoré fungujú pod ministerstvami, zväčša ako samostatné rozpočtové či príspevkové organizácie, sú v jednotlivých národných projektoch nastavované rôzne pracovné pozície. Napríklad finančný a projektový manažér, či kontrolór, sú zamestnaní na trvalý pracovný pomer. V polovičnom pracovnom úväzku funguje publicista a účtovník. Dohodu o vykonaní práce podpisujú rôzni špecialisti a lektori.

Vezmime si  napríklad implementačnú agentúru Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny, ktorá realizuje päť Národných  projektov. Tie sa venujú terénnej sociálnej práci, transformácii a deinštitucionalizácii sociálnych služieb, komunitným centrám, podpore opatrovateľskej služby, rodine a práci. V rámci nich agentúra zamestnala ku koncu augusta tohto roku zhruba 200 až 300 ľudí. V závislosti od jednotlivých projektov trvajú pracovné miesta v rozpätí troch mesiacov až troch rokov.  Prax je taká, že skončením jedného projektu sa schvaľuje ďalší, takže kontinuita výberu ľudí na pracovné pozície podobného zamerania, je viac menej zaručená. Keď spočítame jednotlivé ministerstvá, agentúry, inštitúcie a všetky národné projekty, ktoré sú na Slovensku realizované, bavíme sa o niekoľkých tisícoch pracovných miest. Viem, že sa opakujem, no nedá mi opäť nespomenúť, že ide o ľudí sediacich väčšinou v Bratislave, no pracujúcich pre celé Slovensko.

Je pravdou, že v regiónoch pôsobia zamestnanci, ktorí sa venujú čerpaniu a kontrole eurofondov. Je to však len nepatrný zlomok z toho, koľko by ich v nich malo pôsobiť. A keď vláda tvrdí, že chce pomáhať regiónom, prečo nemôžu rovnako ako z hlavného mesta, riadiť projekty pre celé Slovensko dajme tomu z Prešova, Zvolena, či Banskej Štiavnici?

Asi kvôli tomu, že sa narušia už fungujúce klanové väzby, rozmýšľanie týmto spôsobom by mohlo ohroziť zbesilé míňanie eurofondov a štátnych peňazí a už nie je ani čas marketingovo takýto nápad predať. Dúfam, že po voľbách sa táto situácia zmení.

 

 

 

 

Teraz najčítanejšie

Alena Bašistová

Poslankyňa Národnej rady SR, predsedníčka Výboru NR SR pre sociálne veci, vysokoškolská pedagogička.