Denník N

Dovoľte mi žiť

Citát Paula Freireho, brazílskeho učiteľa a filozofa. Autorkou obrázku je Miriam Krivosudská.
Citát Paula Freireho, brazílskeho učiteľa a filozofa. Autorkou obrázku je Miriam Krivosudská.

Parlament znovu rokuje o základných ľudských právach – a neostáva mi nič iné, iba sa prizerať a dúfať, že ma nechajú žiť.

Tento text som napísala krátko pred jednou z mnohých návštev lekárov, počas ktorých som musela obhajovať svoju transrodovosť. Vznikol z frustrácie z nepríjemných otázok, nekonečnej byrokracie a z hnevu na systém, ktorý povoľuje diskrimináciu najzraniteľnejších. Vzhľadom na to, že v parlamente sa znovu rokuje o tom, či si transrodové osoby zaslúžia miesto v slovenskej spoločnosti, som sa ho rozhodla zverejniť.

Verím, že môj pocit bezmocnosti zdieľa nejeden trans* človek.


Je noc z pondelka na utorok a zajtra ma čaká lekárska prehliadka. Jedna z mnohých. A ani táto nebude príjemná. Napokon, nič na ceste domov pre mňa nie je príjemné.

Čo je viac invazívne? Otázka otca, kedy sa ožením alebo lekár, ktorý sa ma pýta na sexuálne fantázie pri masturbácii?

Nádych, výdych. Prstami prechádzam po klávesnici, snažím sa udržať hnev a úzkosť. Chce sa mi kričať, mlátiť päsťami do stola.

Ja som si tento život nevybrala. Prihlásili ma naň rodičia, bez môjho vedomia. Niekoľkokrát som sa ho bezvýsledne snažila vrátiť (som mizerný samovrah).

Napriek tomu je Slovensko presvedčené o tom, že som sa pod svoj súčasný skormútený stav podpísala sama. Dobrovoľne som si zvolila žiť v strachu, na periférii malomestskej, stredo-triednej spoločnosti, ktorá odsudzuje inakosť.

Priemerný Slovák mi údajnú voľbu vyhadzuje na oči a obviňuje ma z najzvláštnejších vecí. Kazím ich deti, mám tisíc partnerov, prenášam choroby, som morálnou nákazou, som…

Som punchline. Dookola opakovaný vtip, ktorý sa nikdy nezunuje.

Napríklad, počuli ste tento?

Predseda parlamentu ide do lekárne, ale cestou zablúdil do Paríža.

A čo tento?

Peter Marcin sa oblečie do sukne, no nechá si fúzy. Veď chlap v šatách je vtipný. To musím uznať aj ja. Komédia sa bez takýchto trópov nezaobíde, je v nich predsa tak príjemne.

Ja mu to nezazlievam. Skrz komédiu sa človek vysporiadava s traumou. A čo je viac traumatické, ako ohrozenie postavenia v spoločnosti niečim iným?

Nie je v tom sám. Aj my v trans* komunite využívame vtipy na zosmiešnenie svojich obáv a neistoty. Viete, aký je náš priemerný vek?

Veru, zajtra idem na Slovensko. Iba predstava toho, čomu budem musieť čeliť, ma unavuje.

Chcem iba žiť. Dýchať o niečo voľnejšie. Lenže ma nenechajú, nedovolia mi to. Kladú mi prekážky, ktoré nedokážem prekonať – nie sama.

Vedeli ste, že Slovensko požaduje pre transrodových ľudí takzvané ,,prerušenie plodnosti”? Pravdaže, parafrázujem. Čo tým naozaj myslia, nahrubo, po kotlebovsky, je kastrácia. (Koho zaujíma, že ju odsudzuje väčšina odborníkov?)

Tak šup, daj sa vykastrovať, inak naspäť do mužských hajzlov, ty úchyl. A ešte sa to dožaduje práv.

No ja neviem. Mne sa zdá úchylné, že sa niekto stará do môjho tela. Zdá sa mi úchylné, že musím na matrike dokazovať, že nemám penis (a čo ak ho mám?). Zdá si mi úchylné, že ho predseda parlamentu chce vidieť, a to napriek tomu, že ešte pred chvíľou jeho strana v parlamente podporila návrh, aby ma zbavili práv.

Ale aspoň som najvyhľadávanejšou kategóriou porna medzi konzervatívcami (teda, druhou, po cuckold).

Naozaj toho nechcem veľa. Iba si večer ľahnúť bez shotu. Nezapáliť si, neotvárať tabletky. Spať.

Želám si iba toľko, aby som sa nebála vlastného domova. Aby ma spoločnosť rešpektovala. Nechcem byť na ulici zbitá, ani znásilnená. Nechcem sa báť toho, že polícia proti mne zdvihne ruku ako prvá.

Chcem, aby zákon chránil aj mňa. Nebral mi hlas, nevolal moju existenciu propagandou a úchylkou. Chcem iba toľko, aby som mohla žiť bez strachu.

Presne tak, ako vy.

Tak mi dovoľte žiť.

Teraz najčítanejšie

Sabrína Katonoff

20-niečo ročná vysokoškoláčka, ktorú radikalizovala neochota spoločnosti venovať sa systematickým problémom, ktorým čelia (nielen) minority. Nie som spisovateľka, novinárka, ani umelkyňa. Som iba nahnevaná.