Odhad budúceho potenciálu výskumu a vývoja na Slovensku
Ekonomický rozvoj na Slovensku je nerovnomerný, krajinu rozdeľuje na rôzne výkonné časti s odlišnými perspektívami do budúcnosti. Napriek pokračujúcim snahám o vyrovnávanie rozvojových príležitostí sa nedá predpokladať, že by mohli byť skutočne úspešné. Meniace sa proporcie regionálneho hospodárstva a jeho štruktúry postupne zmenia súčasne dominujúci priemyselný charakter Slovenska do novej podoby, ktorá čiastočne využije existujúce portfólio špecializácií.
Vďaka otvorenému charakteru súčasného sveta a vysokej mobilite ľudí sa príležitosti na diverzifikáciu znalostnej bázy, od ktorej sa môžu rozvinúť úspešné inovácie bude častejšie objavovať len selektívne. Z extrapolácie historickej databázy vyplýva, že popri Bratislave a Košiciach sa rozvinie tretie výskumné centrum Slovenska pravdepodobne na severe v regióne Žiliny. Krajina a jej regióny si vyžadujú rozvojový impulz, ktorého súčasťou musí byť nevyhnutne zvýšenie investovania dostupných zdrojov do výskumu a vývoja. Okrem Bratislavy je podiel vyprodukovaných zdrojov smerujúcich do inovačného procesu veľmi nízky a nemôže zabezpečiť ani teoreticky šancu konkurovať ambicióznym regionálnym prostrediam v Európe, nehovoriac o lídroch rýchlo technologicky napredujúcich odvetví vo svete.
Regióny zaznamenali dočasné zvýšenie investícií do materiálnej infraštruktúry a moderného prístrojového vybavenia, ale údaje signalizujú stagnáciu tohto procesu a potrebu venovať pozornosť investíciám do ľudských zdrojov. Bez výskumníkov a funkčného prostredia pre ich prácu nie je možné ani uvažovať o rozvinutí schopnosti prepájať miestne inovačné prostredie s globálnou cirkuláciou znalostí, na čo je potrebná práve ich absorpčná kapacita.
Zistenia z faktorového modelu a ich využitie v podobe extrapolovaných časových trendov poskytujú pestrý a nádejný obraz o najbližšej budúcnosti slovenských regiónov. Aj bez stratégií verejnej sféry smerujú do postindustriálnej rozvojovej fázy a k pomerne lepšej dostupnosti ekonomických zdrojov. Výskum smeruje k výraznej komercializácii, zatiaľ čo niektoré regióny si zachovajú špecializáciu v odvetviach s menej bezprostrednou aplikáciou. Práve tie sa môžu stať dejiskom budúceho ukotvenia kľúčových nepríbuzných znalostí, ktoré inovačný proces v krajine diverzifikujú smerom k nepredvídateľne úspešným odvetviam budúcnosti, podobne ako sa Slovensko v deväťdesiatych rokoch stalo destináciou pre automobilový priemysel.
Zámer odhadnúť budúci vývoj v sektore výskumu na Slovensku sa opiera o predpoklad správneho pochopenia vývoja v nedávnej minulosti, ktorým sa regionálny systém dostal do súčasnej podoby. Výskum a inovácie súvisia s hospodárskou činnosťou, prostredníctvom ktorej krajina a jej obyvatelia môžu postupne nadobudnúť vyššiu úroveň prosperity. Materiálne bohatstvo však nie je jedinou motiváciou pre výskumný sektor s dobrou kondíciou či kvalitnými podmienkami pre výskumníkov. Bohatší intelektuálny život v krajine prispieva k jej kultivácii aj z iných strán. Vytvára pôdu na ktorej sa môžu rozvíjať záujmové komunity, inšpirovať ďalších a najmä najmladších ľudí v bezprostrednom okolí cez vzdelávanie v kontakte so súčasným obsahom poznania v rôznych odboroch. Výskum má aj kultúrny rozmer, podieľa sa na rozvoji symbolickej roviny miestnej znalostnej bázy.
Ťažisko inovačného procesu v komerčnom prostredí zvádza k vnímaniu stagnujúcej regionálnej situácie ako zlyhania trhu. Prejavuje sa totiž nedostatočnou intenzitou komerčného financovania výskumu všade tam, kde je neistota spojená s výsledkom inovačnej činnosti pre podnikový sektor neprijateľne vysoká.
Regióny majú tendenciu systémové nedostatky aj kumulovať. Plytkosť inštitúcií sa typicky objavuje v hospodárskej periférii. Škála činností v oblasti výskumu je tam príliš malá, dominuje v nej podnikový sektor v tradičných odvetviach. Rozvoju nových odvetví bráni obmedzená absorpčná schopnosť a neprítomnosť efektívnych podporných inštitúcií. Uzamknutie sa typicky spája so starým priemyslom, špecializáciou v odvetviach, ktoré smerujú k úpadku. Ochota uskutočniť radikálnejšie zmeny je tam nízka, regióny sa skôr snažia držať overenej rozvojovej trajektórie. Fragmentácia je napokon paradoxným systémovým nedostatkom, ktorý sa môže rozvinúť v dôsledku prílišnej vysokej diverzity a nedostatku príbuznosti. Napriek bezprostrednej blízkosti aktérov sa synergia vôbec nemusí dostaviť vinou slabých tokov špecifických znalostí.
Viac informácií o výsledkoch nájdete v analýze na našom webe.
Slavomír Ondoš, senior analytik projektu SciPol
Barbora Halásová, junior analytička projektu SciPol
Tento blog je výstupom projektu Lepšie politiky pre výskum a inovácie v menej rozvinutých regiónoch Slovenska (SciPol:SK), ktorý je financovaný z Európskeho sociálneho fondu.
