Denník N

Kauza Tomáš Taraba a jeho komentár na prezidentkinu dcéru je aj kauza o autorských právach a kredite

Niektoré témy ma “tak dvíhajú zo stoličky”, že som ochotná na všetko zabudnúť, a niekoľko hodín “na nej prilepená” písať k nim článok alebo komentár. Kauza Taraba a prezidentkina dcéra je jednou z nich. Keďže sa to nepriamo týka aj mňa aj mnohých iných. Tarabov komentár má v sebe mnoho rovín – a všetky sú zlé.

Doteraz som nevedela, kto je poslanec Taraba, ani ako vyzerá prezidentkina dcéra. Na Fb som práve videla prezidentkine vyjadrenie na jeho adresu, tak som si vyhľadala zdroj, že čo sa vlastne stalo… A našla som Tarabov príspevok https://www.facebook.com/100057452769251/posts/343685750889848/?d=n

(Screenshot v ilustračnej foto pre tých čo nemajú sociálne média, alebo ak by chceli status zmeniť.)

Úplne súhlasím s tým, že príspevok je prízemný, o to viac, že ide o politika a nie “bežného internetového trola.”

Avšak ako fotografku s profesionálnou “deformáciou” mi ako prvé padol do oka fakt, že pán Taraba publikuje fotografiu, na ktorej publikáciu nemá práva. Nie je tam uvedený žiaden zdroj či kredit autora fotky (toto vyzerá na fotku z videa) a porušuje tým jeho autorské práva, a okráda ho o zisk. Pretože fotografi a tvorcovia videí žijú z toho, že im ľudia/ médiá platia za publikovanie.

Napríklad táto toľko diskutovaná fotografia Emmy Čaputovej je z módnej prehliadky Lenky Sršňovej.  Fotografia obletela Slovensko. Bez mena modelky, bez mena fotografa, bez mena podujatia kde to bolo fotené. Zdroje, zdroje, zdroje… Sú dôležité. Neokrádajme autorov aspoň o kredit… 

Používanie fotiek bez zdroja/ kreditu autora či dokonca povolenia na publikáciu robia vedomo alebo nevedomo mnohi, a bohužiaľ aj mnohé médiá, či ľudia z brandže. Som frustrovaná, keď vidím, že sa to deje s mojimi fotkami, aj s fotkami iných. No vnímam to celkovo, aj keď nevidím zdroj pri akomkoľvek diele – maľbe, pesničke…

V skratke aspoň čo sa týka fotografie:

Osobné fotografie – odfotili ste sa sami, odfotil “neznámy okoloidúci”, rodinne fotky? Publikujte koľko chcete – pokial autor fotky nie je profesionálny fotograf – aj bez zdroja. Netreba dávať: fotil dedko, brat – jedine, že si na to potrpí 🙂 🤗

Profesionálne fotografie, ak vás odfotil profesionálny fotograf – VŽDY treba publikovať meno/ kredit fotografa.

Ilustračné fotografie – buď si ich odfotíte sami, alebo navštívte niektorú z fotobaniek. Mnohé fotky sú tam aj zadarmo a je to košér. Uveďte vždy zdroj. Idealne vždy meno autora a fotobanku (ak je to odtiaľ). Pri profesionálnych novinárskych fotkách často vidím iba fotobanku – napríklad Profimedia alebo Getty. Nie je to Ok. Má tam byť meno autora a fotobanka ak je fotka cez ňu.

Hlavne – Ak potrebujete ilustračnú fotku na niečo, nemôžete si ju len tak zobrať z internetu!!! 🙏🙏 Google nie je zdroj. Ani Facebook nie je zdroj. Ani Instagram. To, že fotka je verejne dostupná na niekoho sociálnych médiách neznamená, že si ju môžete zobrať a zdieľať bez súhlasu autora alebo aspoň publikacie zdroja/ kreditu. Tá fotka je verejná len na ich platforme a šírenie vrámci ich platformy so zdrojom – napríklad – Repost na instagrame a Share na Fb. Najdôležitejšie, aby tam bol zdroj a presne meno účtu – odkaz na účet.

Naše médiá či už tlačené alebo internetové tiež často nevedia čo je copyright, a ako správne uvádzať zdroje, a kradnú fotky, kde uvedú zdroj “Instagram” 🙄🤦🏼‍♀️. Je to nelegálne, avšak vedia, že právo je tu ťažko vymožiteľné. A my fotografi nemáme energiu a čas sa s nimi a s každým naťahovať. Avšak je to frustrujúce, vyčerpávajúce a demotivujúce.

Normálne by to malo byť tak, že ak sa redaktorovi páči nejaká fotka na ilustráciu článku, má kontaktovať osobu, na ktorého účte je publikovaná. Tá mu dá buď súhlas a poskytne originál na publikovanie v časopise, alebo kontakt na profesionálneho fotografa, čo ju fotil. Časopis vytlačí fotku, a fotograf dostane honorár. Aj keď je to žalostných 5-10-20 EUR, je to lepšie ako nič.

Len problémom je, že mnoho ľudí, ktorí dnes pracujú v médiách nevie nič o žurnalistike, copyrighte, či autorských právach. Alebo majú tak málo času, že to nepovažujú za dôležité. Dnes je bloger, fotograf, vydavateľ, editor hocikto – denne vidím, aj počas svojej práce, že im chýbajú základne znalosti tohto fachu. Kredity a zdroje? Čo je to? Autorizácia článkov? Načo… Však chybička se vloudila. Zaplatiť za kvalitný materiál? Nemáme peniaze. Však fotky aj texty sú na internete zadarmo… Toto je dôvod prečo už takmer nepublikujem a povedala som si, že všetko, čo chcem napísať, reportáže, ktoré chcem zdieľať, vyjdú knižne.

Pred takmer 25-timi rokmi, keď som začínala ako 16-ročná publikovať, bola novinárčina seriózne povolanie, ktoré sa študovalo. Copyright, zdrojovanie a novinárska etika bola jedna z mojich prvých skúšok na Filozofickej fakulte UK – odbor žurnalistika. Veľký doraz na to kládli aj keď som som študovala fotografiu a žurnalistku v Los Angeles (v USA sa autorský zákon aj dodržuje) či neskôr dokumentaristiku na Kube. Je to jedna z mála skúšok na vysokej škole, ktorá bola naozaj potrebná do reálnej praxe…

Je mi jasné, že mnoho ľudí pokladá publikovanie zdroju/kreditu fotky, či kreditu pesničky, alebo hociakého umeleckého záznamu za nedôležité alebo jednoducho nevedia, že to majú robiť. Za týmito fotkami/ videami/ pesničkami/ filmami… však stoja ich tvorcovia. V ideálnom prípade by mali dostať za svoju prácu zaplatené (aj keď sa publikovanie platia média doslova centy), no vždy by mali mať pri svojej práci svoje meno – kredit. To nestojí nikoho nič, a je to otázka rešpektu a etiky.

Je to veľká téma, doslova na knihu, kde je veľa špecifík, ale dúfam, že aj tento príspevok trošku “poučí”. Pre mňa a mnohých autorov je toto veľmi bolestná téma.

Najviac kóšer je zdieľať pôvodné príspevky, tam kde boli publikované. Ak neviete nájsť ilustračnú fotku k niečomu, a nájdete ju niekde na internete, tak priamo prezdielajte tú stránku. Základ je nebrať fotku z povodnej stránky. K tomu môžete dať svoj komentár (podľa možnosti žiaden hejt či nenávisť, ale to už je vizitka každého z nás…)

🙏 Krásny deň, viac empatie a rešpektu aj k práci druhých a menej hejtu!

P.S. A Čaputovej dcére, Emme, želám nech sa jej darí a nech si plní svoje sny. 17 je krásny vek, a ak neviete povedať mladému človeku niečo pozitívne, čím ho podporíte, aspoň mu nepodlamujte kolená a jeho sebavedomie. Krása a móda sú subjektívne… Netreba komentovať.

A pánovi Tarabovi som do komentára napísala toto:

Kde je zdroj fotky? Alebo ste bol na prehliadke a odfotil ste ju sám? V tom prípade by bolo OK to publikovať. Ten sarkazmus nechapem, že prečo sa navážate do mladého dievčata, na ktoré by ste sa ani nepozrel ak by to nebola prezidentkina dcéra. Takto komentujete každú modelku na móle? Ako fotografku ma však trápi fakt, že porušujete autorský zákon. Nemôžete len tak zobrať fotku/či video niekoho a publikovať ju na svojom profile – a hlavne bez kreditu. Hovorí Vám niečo slovo Copyright a autorské práva? LITA, autorská spoločnosť

Ako postupovať správne v tomto prípade? Pán Tataba si zistí, o akú prehliadku sa jednalo. Kto fotku odfotil, alebo video natočil. Skontaktuje sa s nimi a získa súhlas na publikáciu. Uvedie meno autora. Zaplatí mu za publikovanie. 💪👌🙏.

Ak by si mal dať túto všetku námahu, a urobil to tak ako sa má, by si však podľa mňa rozmyslel, či daný komentár publikuje, a či mu to stojí za to. Koľko by bol ochotný zaplatiť fotografovi za túto fotku, aby pod ňu napísal tento bezcenný a ničnehovoriaci komentár?

Teraz najčítanejšie

Diana Mrazikova

Publicistka, fotografka, dokumentaristka... 7 rokov v Los Angeles, 4 roky v Senegale v Dakare a posledné 4 roky na Kube v Havane. Kde sa Diane zapáči, a kde má umeleckú inšpiráciu, tam sa jednoducho presťahuje. A práve vďaka životu v rôznych krajinách a kultúrach, a zaujímavým ľudom, ktorých stretáva, má hlavu neustále plnú zaujímavých tém, a jej tvorba má takú autenticitu. Momentálne kotví už 2.rok na Slovensku (teda prakticky v maďarskej Rajke), a smeje sa, že po tých rokoch mimo, jej to tu paradoxne pripadá ako najväčšia exotika... Po rokoch publikovania pre rôzne medzinárodne časopisy, jej už čoskoro vyjdú 2 autobiografické knihy.  Jedna inšpirovaná životom na Kube s názvom “Havanský denník - španielčina, sex a salsa” (zážitky publikuje aj na instagrame @havana.diaries). A v druhej “heTEREsexual” otvorene hovorí o objavovaní vlastnej sexuality, a o tom, ako sa po rokoch heterosexuálnych vzťahov zamilovala “úplne náhobou” do ženy a prežila s ňou 4-ročný vzťah.