Pobaltský vták Fénix
Baiba je lotyšská právnička a žije v Rige. Má tridsaťpäť rokov a keď sa jej opýtate či má bližšie k Merkelovej alebo Putinovi, odpovie, že sa cíti najmä ako Škandinávka. Že do Švédska je to čo by kameňom dohodil, dokazujú aj tisíce áut značky Volvo na cestách. No Baiba by najradšej žila v Estónsku…
Lotyšské súdy v roku 2014 prelomovo rozhodli, že keď si objednávate letenku, nechcete poistenie u danej leteckej spoločnosti a musíte odkliknúť možnosť „no insurance“, ide o nekalú obchodnú praktiku. A Riga sa nielen vďaka tomu na leteckú mapu Európy dostala veľmi rýchlo.
Hoci nie je tou najrýdzejšou ochutnávkou Lotyšska, určite je kultúrnym centrom Pobaltia. Je to mesto, kde si dvaja dáte výborné trojchodové hlavné jedlo aj so šalátom za 1,25 eura a o dve ulice ďalej už sŕkate pivo za 4,50. Na jednej ulici striedavo nasávate vône z čečenskej, gruzínskej a japonskej reštaurácie a počúvate hlučne vyvádzajúcu skupinu mladých Angličanov v írskom pube. Všetci si už určite kúpili matriošku i typicky farebnú štrikovanú čiapku. Ráno ich z opice vylieči Riga Black Balsam, rastlinný, 45% likér namixovaný z čistej vodky.
Ošumelý trh pri železničnej stanici žiari krásnou zeleninou a ovocím a vonia narcismi. Predavači hovoria len po rusky a po každom dni tu po nich ostane absolútne čisto. S trhmi na juhu Európy neporovnateľné. Z trolejbusu vyskakujete rovno na hlavnú cestu a vo vlaku, v chodbičke pri dverách, spolu so sprievodcom prekračujete na mol opitého, na zemi ležiaceho mladíka. Lotyši držia rekord o najviac podguráženého človeka na svete, v nemocnici mu vraj namerali deväť promile. Ale je to aj národ, ktorý oveľa viac a častejšie ako je európsky priemer chodieva na koncerty, do divadla, múzeí i kina, viac číta a navštevuje knižnice.
Sú tu časti, kde je večer veľmi ponurá atmosféra. V ošumelých uliciach domov s opadávajúcou fasádou a rozpadnutými balkónmi v centre svieti možno len každé siedme okno a vonku stretnete len podivínov väčšinou so zjavne kladným vzťahom k vodke. Z kedysi slávneho hotela Latvia je dnes luxusný západniarsky Radisson Blue, jeden zo štyroch v meste. Turistickí sprievodcovia varujú pred kráskami, ktoré vás pozvú na drink, ktorý zrazu bude stáť 700 eur. A zaplatiť zaň vás určite primäjú znenazdajky objavivší sa statní pobaltskí junáci…
Zaujímavo sa prerod v meste odzrkadľuje aj v časti zvanej Getto. Krásne ponuré tehlové haly bývalých skladov sa počas druhej svetovej vojny stali miestom utrpenia desať tisícov Židov. Popravovali tu aj Čechov a Slovákov, ktorých priviezli z Terezína, nájdete tu ich fotografie i dlhokánsku stenu s menami všetkých zavraždených. Pri prechádzke uličkou obohnanou ostnatých drôtom, v ktorej títo ľudia žili, mrazí. Práve toto miesto však v súčasnosti zažíva svoju obrodu a stalo sa umeleckým srdcom Rigy. Kaviarne, galérie, reštaurácie. Atmosférou nabitý priestor vás zamestná aj keď len tak sedíte na lavičke a pozeráte sa na mĺkvu Daugavu, lotyšskú Rieku osudu.
Riga je krásna ako Fénix vstávajúci zo sovietskeho prachu. „Tie“ časy volajú Soviet times a sú veľmi hrdí, že už píšu vlastnú históriu. Vojen totiž zažili viac než dosť. Možno preto je dnes v senior manažérskych funkciách takmer 50 % žien a i prezidentom bola dve volebné obdobia po sebe žena. Súčasný prezident sa musel vyrovnať s jazykovým hendikepom, pretože pani Vaira Vīķe-Freiberga plynule okrem lotyštiny hovorí po anglicky, francúzsky, španielsky a po nemecky. Možno práve vďaka ženskejšiemu vplyvu je Riga plná kvetov, stromov a zaujímavých sôch zobrazujúcich rôzne historické míľniky, osobnosti a situácie, ktorým ľudia žijúci v tomto meste čelili. A možno preto celé centrum žiari čistotou a na zemi nenájdete jediný špak.
