Kap. 20 – Stud

Frederik už dnes nevydrží mlčanie, ktoré si sám naordinoval. Odmlčal sa, pretože sa mu slová tak valili z hlavy, že mu zapchali ústa. Aj to sa stáva. A Svet si išiel ďalej, tak, ako je jeho dobrým zvykom a nebolo na tom nič nezvyčajné. Mesiace sa stupidita a obmedzenosť hádajú o miesto na výslní. Svet ide ďalej. Len nastúpim k ostatným, čo sa vezú, myslel si Frederik. Nebudem, predsa tak naivný, aby som kritériá, ktorými meriam seba, použil aj na iných. Ta tvam asi. Ale, keď som sa dnes pozrel, kto sa spolu so mnou vezie, zodvihol sa mi žalúdok a mal som, čo robiť, aby som ho nevypľul ako sledí chvost na podlahu dobytčiaka, čo nás všetkých vezie do gulagu smrti. Pretože o niektorých som sa práve dnes dozvedel, že, hoci sa tvária ako ľudia, sú to iba nechutné atrapy čohosi, čo v ich predstave vyzerá ako človek, myslí si Frederik.
Ja viem, ja viem…Všetci máme svoje problémy a každý sa s nimi nejako vyrovnáva. Väčšina je tupá, sem- tam má polotupec dojem, že je héroom ľudstva, ale človek má väčšinu času dojem, že sa vezie vo vagóne, ak už nie s ľuďmi, tak aspoň s čímsi, čo sa človekom chce stať.
Chyba.
Ako vždy.
Keď si Frederik dnes ráno otvoril noviny, nečakal nič iné, iba obligátnu dávku hnoja. Ale čakalo ho prekvapenie.

Video, pesnička, balada, ako to honosne nazvali. A táto netaktná, úbohá, emocionálne hrdzavá vec,  myslí si Frederik, tak táto vec s malým v, ktorá prekračuje všetky hranice studu, taktu a výchovy sa tvári ako vyjadrenie nejakých pocitov, pričom ide o odporný a hanebný pokus parazitického vnímania Sveta, ktorý nehľadí napravo, naľavo, ktorý myslí len na svoje simulakrálne pocity, v ktorých realitu by ani sami aktéri tej facky slušnosti neverili, keby sa aspoň na mikromoment zamysleli nad tým, čo robia. Pokus pokusu o človeka, ktorý myslí len na to, ako vygrcať svoje prebujnelé ne-ja do čohosi tak nízkeho, že Frederik darmo hľadá v pamäti niečo, čo by sa tomu podobalo. Jasné, že celý ten bordel, čo tu vládol 12 rokov je nechutný, obludný a hrozný, ale snažiť sa mobilizovať proti nemu takýmto spôsobom je ešte o stupienok nižšie.
Kde sa podel stud, takt, cit?
Zdochli, popravený snahou, ktorej korene možno asi vysvetliť iba pokurveným detstvom či životom. Kde máte rozum a, kde máte srdce, vy nechutné kreatúry, čo ste sa  prepožičali na toto morálne porno?
Frederik neveril očiam, ušiam a mozgu, ktorý sa snažil dešifrovať tóny a významy čohosi, čo sa len v spoločnosti citovo vykastrovaných môže považovať za prejav záujmu, ktorý vyviera z nejakého prežívania. Chýba vám čelný lalok?
Toto sa vám zdalo ako dobrý nápad? Napísať text, ktorý každým metaforickým klišé až do chladného vesmíru niekde za Kuiperovym pásom kričí o svojej sebestrednosti?
A ten pokus o hudbu, ktorý recykluje už miliónkrát zrecyklovanú esenciu (či existenciu?) hudobno-dramatického Lovákova, ktorá nemá už žiaden význam, pretože ten sa utopil v notách starých 40 rokov, v okiadzaní stále toho istého hebefrenického pocitu výnimočnosti z čohosi, čo ako všetko na Svete, je a bolo výnimočné iba raz…
Frederik počúval, díval sa a žasol. A zúfal si.
Toto sa vám zdá byť normálne? Čľapkať sa v močovke vlastných ambícií alebo sa váľať v hnoji cudzích ašpirácií, čo vás k tomuto doviedli? Až na okraj a ešte o trocha ďalej? Per aspera až do nádorom pýchy vyhryzenej riti?
Za všetky červené čiary, ktoré nakreslil takt, stud a ohľaduplnosť…
Keď takto chcete vyhrať boj so zlom, keď toto má byť prípustná forma odporu, vyjadrenia názoru, tak s vami nechcem mať nič spoločné. Ani s vašimi kváziideami, ani s vašimi skoropresvedčeniami, ani s vašimi negustióznymi baladami.
Ste nechutný nechutnejším spôsobom, ako je váš nepriateľ.

You aim high? How???

Viete vôbec vysvetliť, čo ste si mysleli, keď ste celý tento obludný kúsok vašej priemernosti vypľuli do Sveta?
Nedokázal som to dopozerať/dopočúvať, pretože ma hanba pritlačila k zemi. Bolo mi fyzicky zle, keď som videl rodičov, ktorí popletení bolesťou a vašou sebaistou prázdnotou účinkovali v tomto paškvile na dobré mravy. Im sa nedá nič vyčítať, pretože stratili deti.
Ale, čo vy?
Chcete spraviť z dvoch mŕtvych a definitívne ukončených životov súčasť pop kultúry?
A týmto chcete poraziť JUDRa?
Prisať sa na emóciu, presne ako on, vŕtať sa v rane, nie, preto, že je nutné vypustiť hnis, ale iba tak, pre efekt, presne ako on, zavesiť páku na to najnižšie v ľuďoch, na blbý bios, presne ako on…