Dúhová rodina Hronovcov – časť 5.
Úrady sa nemýlili. Rok ubehol a žiadny zázrak se nekonal, žiadne dieťa nás nepotrebovalo. Alebo proste na úrade vyhodnotili, že nás do výberu o dieťa neposunú, ale to už sa môžeme len dohadovať. Agnes rástla a sen o mladšej sestre, ktorú si vysnívala, sa strácal. My sme sa už spamätali z toľkých súdov a začali sme opäť riešiť, či predsa len neupustíme od ambícií na adopciu a neskúsime aj pestúnsku starostlivosť. Hniezdo máme pripravené a vieme, že ešte máme aj energiu aj chuť sa starať… naivne sme si mysleli, že zájdeme na úrad a len si vyplníme kolónku navyše v našom spise. Asi už tušíte, že to nebolo také ľahké. ☺ Pestúnska starostlivosť je v istých ohľadoch zložitejšia ako adopcia. V pestúnskej treba fungovať aj s rodičmi dieťaťa, aj s úradmi a vaše rodičovstvo je pod väčším drobnohľadom. Podávate správy o tom, ako sa vám darí na súd, ktorý vám dieťa zverí. Štát vás kontroluje cez OSPOD (ľudovo sociálka), ako aj cez sprievodnú organizáciu pestúnov, ktorú si vyberiete a ktorá každé dva mesiace chodí na návštevu.
Čiže opäť sme zamierili na úrad a tam sa informovali čo treba spraviť. Našťastie nás už poznali, takže to tentokrát bolo bez trápnej chvíle. Zistili sme ale, že treba znovu podať žiadosť, aj teraz za nami domov príde úradníčka pozrieť našu domácnosť a aj znovu musíme ísť na krajský úrad za psychológom. Okrem toho sme absolvovali niečo cez 20 hodín vzdelávania, zameraného na rozdiely medzi adopciou a pestúnskou starostlivosťou. Vybavení skúsenosťou, obrnení trpezlivosťou sme teda spravili všetko pre to, aby sme sa mohli stať pestúnmi. Teda len ja. Lebo rovnako ako pri adopcii, pár rovnakého pohlavia nedostáva dieťa do starostlivosti spolu, ale len jeden z páru sa stane právnym rodičom. Ani teraz nás na krajskom úrade nezabudli upozorniť na to, že dieťa má mať matku a otca, čiže šanca tu je, no stále sme kdesi na chvoste pelotónu.
No dobre, už sme asi vyčerpali všetky legálne možnosti ako sa stať náhradnými rodičmi. Lebo viac prostriedkov nás v tej chvíli nenapadlo. Čakali sme a čakali.
Osud ale znova zasiahol. O pár mesiacov neskôr sa nám ozval človek, ktorý písal diplomovú prácu na tému homoparentálneho rodičovstva a chcel s nami spraviť rozhovor. Takýchto žiadostí už pár prišlo, a tak sme aj teraz doma zhodnotili, že nám to neublíži a že mu teda akési informácie o našej rodine dáme. Tento človek, dnes už náš kamarát, sa v rámci rozhovoru zmienil o jednej možnosti, o ktorej sme vôbec nevedeli a najprv nám prišla dosť zvláštna…
Martin Hron
Prehľad ďalších častí:
Časť 1.
Časť 2
Časť 3
Časť 4
Časť 6
Časť 7
