Druhý týždeň v Oxforde: Na prednášajúcich tu všetci doslova kašľú
V Oxforde som zatiaľ absolvovala presne 24 prednášok v piatich rôznych učebniach so 16 rôznymi lektormi. Prednášky sú pomerne intenzívne. Medicínske centrum výučby teda každý deň opúšťam s mysľou preplnenou novými vedomosťami, postrehmi a dojmami. Nedá mi nepodeliť sa o zopár z nich.
Najlepšie asi bude začať od začiatku – od mojej úplne prvej prednášky. Išlo skôr o taký úvod do programu biomedicíny. Dozvedeli sme sa, ako budeme hodnotení, a dostali sme školenie o bezpečnosti. Na moje prekvapenie som zistila, že Oxfordská univerzita oficiálne patrí medzi miesta so zvýšeným rizikom teroristického útoku. V budove Centra medicínskej výučby už párkrát našli bombu. Našťastie sa však nikomu nikdy nič nestalo. Tieto útoky pochádzajú najmä od ľudí, ktorí protestujú proti vivisekcii a experimentoch na zvieratách. Varovania pred „podozrivými ľuďmi“ a opustenými taškami vo mne nezanechali najlepšie pocity. Náladu mi však zlepšilo to, že som mala aspoň možnosť po prvýkrát vidieť všetkých mojich 42 spolužiakov.
Na oxfordské pomery je biomedicína maličký program. Preto sme na väčšine prednášok spojení so psychológmi, medikmi alebo biochemikmi. Zo začiatku som sa na každej prednáške zoznámila s veľkým množstvom nových ľudí, ktorých mená som vzápätí aj zabudla. Postupne som však pár študentov spoznala lepšie. Teraz si už sadáme vedľa seba a ak niečomu nerozumieme, tak si navzájom pomôžeme. To je jedna z dobrých vecí na Oxforde. Študenti tu medzi sebou nemajú dôvod súťažiť. Najlepšie výsledky tu teoreticky môže dosiahnuť každý. Je to rozdiel od strednej školy. Vo väčšine medzinárodných stredoškolských programoch sú totiž žiaci hodnotení podľa Gaussovej krivky. Inými slovami: úspech jedného žiaka závisí od neúspechu tých ostatných.
Najťažšie prednášky máme z predmetu, ktorý sa volá Brain (Mozog). Momentálne sa učíme o elektrických signáloch v nervových bunkách. Je to teda skoro samá fyzika. Náš prednášajúci je očividne veľmi inteligentný, ale rozpráva príliš ticho a veľmi rýchlo. Sadáme si preto čo najbližšie k nemu, aby sme ho počuli. Ak si niečím nie sme istí, tak sa ho radšej spýtame. Ak by sme však aj tak nerozumeli tomu, čo sa deje, vždy máme možnosť spýtať sa našich tútorov. Tútora máme na väčšinu predmetov. Stretávame sa s ním vo dvojiciach približne raz za dva týždne.
Tento rok máme 5 predmetov. Každý z nich má dva samostatné podpredmety:
- Telo a bunky
- Gény a molekuly
- Mozog a správanie
- Fyzika a chémia
- Matematika a štatistika
Každá prednáška zapadá pod jeden z našich desiatich podpredmetov. To, ktorý deň máme ktoré predmety, sa mení každý týždeň. Niekedy nemáme jeden predmet aj celý mesiac a iný máme každý deň, čo môže byť mätúce. Našťastie sme dostali prehľadný rozvrh na osem týždňov dopredu. Z neho môžeme zistiť kde, kedy, s kým a o čom máme všetky prednášky. Tento rozvrh máme k dispozícii aj online na webstránke Canvas.
Canvas je internetový systém, ktorý využíva množstvo univerzít po celom svete na nahrávanie známok či študijných materiálov. V našom rozvrhu na canvase môžeme rozkliknúť prednášku, ktorú máme naplánovanú, a stiahnuť si z nej powerpointovú prezentáciu. Máme aj možnosť pozrieť si spätne všetky prednášky. Prednášky sú nahrávané cez nejaký systém, ktorý automaticky vymazáva pauzy v reči a odstraňuje zvuky na pozadí. To je veľká výhoda v porovnaní s offline prednáškami, ktoré sú plné rušivého kašlania.
Áno, konečne som sa dostala k názvu tohto blogu. Na prednáškach tu všetci kašleme, lebo sme chorí. Nie je to covid-19. Viem to, lebo som bola na PCR teste. Ide o obávanú „zelenáčsku chrípku“, ktorá každý školský rok znepríjemní život prvákom. Keď je na prednáške naraz 200 zahlienených študentov, je to niekedy neúnosné. Kašlanie sa šíri vo vlnách. Jeden študent vždy zakašle ako prvý a potom sa k nemu pridajú ďalší. Keď kašlanie odznie, nasleduje asi 5 sekúnd pauza. Potom to už niekto nevydrží a zakašle a zase sa k nemu pridajú tie najrôznejšie kašle zo všetkých častí prednáškovej sály.
Aj napriek kašlaniu a smrkaniu preferujem offline výučbu nad online výučbou. Online prednášky pozerám iba na štatistike, a aj to iba preto, že prezenčná forma sa neuskutočňuje. Nie je to pre pandémiu, ale preto, že Oxford považuje online výučbu v niektorých prípadoch za efektívnejšiu. Po minuloročnej karanténe sa už zopár predmetov nikdy nevráti do offline formy.
Aby som to uzavrela, aj keď sú prednášky ťažké, sú zaujímavé. Väčšina prednášajúcich rozpráva nesmierne pútavo. Nepodávajú nám iba fakty, ale ukazujú nám vedecké metódy, ktoré boli použité pri prevratných objavoch. Tento spôsob výučby mi veľmi vyhovuje. Som rada, že som tu.
