Denník N

Môj nový mobil

Dôverná informácia o novom telefóne. Držte ju prosím vo veľkej tajnosti.

Milí priatelia,

                        s veľkým potešením si dovoľujem Vám slávnostne oznámiť, že minulý piatok som si kúpou zadovážil nový mobilný telefón. Spomínam to len preto, že tento nezvyčajný spôsob nadobudnutia nového majetku je v mojom prípade naozaj dosť výnimočný. Zvyčajne totiž preferujem privatizáciu (zbohatol som na tej kupónovej). Predchádzajúci mobil som však našiel v kontajneri na zmiešaný komunálny odpad. Tam susedil s plesnivou cviklou. Nejavil už žiadne známky života, no môj kamarát IT-čkár, zrejme pomocou nejakého telefónneho defibrilátora, ho priviedol k životu. Následne mi oddane slúžil osem rokov. Zrejme z vďačnosti, že som ho vytiahol z toho nechutného prostredia.

 Naše spolužitie bolo radostné, i keď malo aj zopár smutnejších období. Starý mobil napríklad dosť zle znášal najmä pätnásť praní v automatickej práčke, ktoré pretrpel v tenisových nohaviciach na programe číslo 5 (30-minútové rýchle pranie pri teplote 40 °C). Mimoriadne zle znášal najmä plákanie a odstreďovanie. Aviváž mu však robila celkom dobre. Posledné dva roky však akosi zabúdal, za čo mi má byť vďačný a začal dosť trucovať. K jeho obľúbeným zlomyseľnostiam patrilo prerušovanie dôležitých hovorov. S mimoriadnou škodoradosťou sa zameriaval najmä na moje intímne konverzácie. Tomu vďačím za to, že som ostal sám, som opustený a nikto ma nemá rád. Boli teda k dispozícii dve možné riešenia. Prvé boli antidepresíva, druhé zaobstaranie nového mobilu. Druhé riešenie mi poradil jeden môj známy pôsobiaci v kriminálnych kruhoch (presnejšie, v mafiánskych lichobežníkoch a pyramídach). Dal som na jeho radu a urobil som dobre.

 Nový telefón je prekrásny a môj ľubozvučný hlas prenáša neskreslene. A tie farby na displeji… sú jednoducho prekrásne. Je to čierny telefón, takže sa veľmi hodí do divadla, na koncerty a na pohreby. Prvé dve miesta navštevujem síce zriedka, zvyčajne iba v prípade, že chcem predstierať, že som človek kultúrny. To mi však dá skutočne dosť zabrať. Pretvarovanie totiž nie je mojou silnou stránkou. (Asi jedinou.) Nebudem Vás obťažovať technickými parametrami môjho komunikačného skvostu, poviem iba, že predavač v kamennom obchode mi tvrdil, že je to mobil pre debilov. Nemal pravdu. V návode bolo napísané, že sa odporúča najmä ľuďom s mentálnym postihnutím. Napriek tomu som v návode nerozumel takmer ničomu. Mohli ho napísať aj jednoduchšie.

 Na moje prekvapenie však začal fungovať sám od seba. Teda takmer. Najprv sa dožadoval nejakej karty. Chcel som mu vyjsť v ústrety tým najlepším a tak som mu ponúkol novú žolíkovú. To sa mu však málilo a tak som uspokojovanie jeho potrieb nechal na odborníkov. Teraz už funguje. Dokonca neustále ukazuje nejaké písmená a číslice. (Asi to bude dátum, no nezdá sa mi, že by už bol október.)

 Uznal som, že by bolo dobré osláviť tohto nového člena mojej rodiny nejakou poschodovou tortou. Potom som si však uvedomil, že môj index telesnej hmotnosti (BMI) sa dostal na hranicu ťažkej obezity a tak som od toho upustil. Takže, ak Vás môžem priatelia poprosiť, vypite si na počesť môjho nového mobilu nejaký alkoholický nápoj. Iste uznáte, že šaratica by bola pre neho dosť veľkou urážkou.

 S úctou Váš

 Karol Jesenák            

P.S.

Zatiaľ mobil nepoužívam. Umiestnil som ho do vitríny medzi moje rodinné šperky. Tými sú starožitná porcelánová šálka z roku 2017, kryštál kalcitu (80 miliónov rokov pred našim letopočtom) a starý mobil (nech je mu zem ľahká). Som ochotný ho ukázať za 50 centov (za jednu minútu pozerania). Otázkami, aké má mobil funkcie ma prosím neotravujte. Kvôli nim predsa toho chudáka nepodrobím laparoskopickému vyšetrovaniu alebo kolonoskopii. To iste chápete.  

 

Teraz najčítanejšie

Karol Jesenák

Prof. Ing. Karol Jesenák, CSc.
Anorganický chemik
Pôsobí na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave