Denník N

Graz ukazuje, že mestá budúcnosti môžu byť pomalšie mestá

Pavol Poljak: Bratislava. Trh pred Kalvínskym kostolom (dnes Námestie SNP) Zdroj: SNG, Webumenia.sk
Pavol Poljak: Bratislava. Trh pred Kalvínskym kostolom (dnes Námestie SNP) Zdroj: SNG, Webumenia.sk

Strávil som nejaký čas v rakúskom Grazi a užíval si verejný priestor, ktorý bol príjemnejší bezpečnejší nie preto, že na uliciach pribudlo viac bezpečnostných prvkov, ale preto, že ich bolo oveľa menej.

Prítomnosť ľudí na bicykloch je tam tak konštantná, že dopravné značenie stačí úplne stlmené, minimalistické, až elegantné. Z verejného priestoru sa tak mohli stratiť stovky zákazov, príkazov v podobe pestrofarebného značenia a fyzických bariér, ktoré v európskych mestách neustále pribúdajú v snahe vytvoriť priestor pre cyklistické chodníky. Prísť do Grazu z Prahy alebo Bratislavy je ako prísť z rodiny, kde na vás rodičia kričia, nadávajú vám a poučujú vás, do rodiny, kde sú k vám milí a priateľskí.

Zásadným prvkom celej atmosféry mesta je rýchlostný limit znížený na všetkých cestách, mimo hlavných ťahov, na 30 kilometrov za hodinu. V tomto rakúskom meste spomalili zdanlivo nezastaviteľne a neustále sa zrýchľujúci svet. Graz nepôsobí ako hrča budov, medzi ktorými si ulice redukované na korytá pre agresívne, smradľavé, prašné a potenciálne smrtiace autá, širšie centrum pôsobí skôr ako obrovské námestie, ktoré sa rozlialo všetkými smermi.

Nielen značenie, ale ani oddelené cesty pre bicykle tak často ani netreba, v pomalšom tempe sa zmestia všetci.
Mesto nemá ani len bike-sharing, zrejme preto, že by bol odsúdený na neúspech. V uliciach parkujú tisícky bicyklov. Dokonca existuje mestská orgaizácia, ktorá bicykle opravuje, požičiava, buduje parkoviská a stojiská.

Nejde len o minimalistické značenie, ale aj rozvoj vizuálneho jazyka, ktorý utvára na cestách poriadok. V susedstve okolo Landplazu skúsili potlačiť klasické strohé, autoritatívne dopravné značenie, ktoré vzniklo pre autá a na pár uliciach živéj štvrti okolo tržnice so stánkami s reštauráciami a kaviarňami úplne zmizlo. Výškové rozdiely medzi chodníkmi a autami zmizli, povrch bol mäkší, po krajoch ulice sa nachídzali oázy s kvetinami a sadením, ktoré pripomínajú tie, aké u nás vznikajú len v nákupných centrách. Pôvodné cesty pre autá sú tu vlastne len tušené, prechody pre chodcov naznačujú hravé oranžové kruhy (v tomto kontexte začínajú dávať zmysel oranžové bubliny na Námestí SNP v Bratislave).

Na Facebooku vidieť, ako ľudia milujú obrázky svojich miest spred sto rokov, kde súčasné rušné, prašné a nepriateľské križovatky áut boli akýmisi voľnými priestranstvami bez bariér s palmami, stánkami s občerstvením, kvetinovými záhonmi, kaviarňami s terasami, električkami, občasnými autami a rozlične postávajúcimi ľuďmi.

Graz ukazuje, že pohľad na tieto obrázky či pohľadnice nemusí byť v súčasnom rýchlom svete len zbytočná nostalgia, ale inšpirácia pre moderné mesto. Mestá, ktoré si toto uvedomia, budú zvyšovať počet obyvateľov a budú tak nielen ekologickými, ale aj ekonomickými víťazmi.

Teraz najčítanejšie

Radoslav Augustín

Ako dieťa viedol fiktívnu televíziu, potom založil Mediálne.sk, aby mohol o médiách písať, a prešiel do SME a potom do Denníka N, aby médiá robil. Zaujíma sa okrem médií o mestá. V súčasnosti je šéfom produktu Denníka N.