Denník N

Vysoké školstvo ako brzda plánu obnovy

Je to s vysokými školami až také zlé?

Plán obnovy predpokladá reformu viacerých oblastí spoločenského a ekonomického života a sľubuje na ňu rozsiahle príspevky. Vysokým školám núka peniaze na zvyšovanie výkonnosti a kontrolu kvality, na financovanie vedy a výskumu, na zlepšenie infraštruktúry, na lákanie a udržanie talentov a pod. Povedali by ste, že nič lepšie si nemôžu želať.

Mýlite sa. Robia všetko, aby ich nedostali. A aby z plánu obnovy nedostal nič ani nikto ďalší.

Príspevok má totiž jeden háčik. Európska únia sa poučila z nášho (a nielen z nášho) „hospodárenia“ s jej fondami. Platby rozdelila na čiastky a podmieňuje ich vyplatenie splnením reformných míľnikov, ku ktorým sa Slovenská republika zaviazala. Bez ich dosiahnutia ďalšia platba jednoducho nepríde. Reforma vysokoškolského vzdelávania je takýmto jazýčkom na váhach.

Z plánu obnovy sme už dostali preddavkovú platbu 822 miliónov. Akútne hrozí, že prvá platba bude zároveň aj posledná. Prijatie reformy riadenia vysokých škôl sa datuje 4. kvartálom 2021 a predpokladá prijatie novely Zákona o vysokých školách. Jej jadrom je posilnenie úlohy rektora a vyváženie vnútornej akademickej samosprávy smerom k verejného záujmu, teda výraznejšie presadenie celospoločenských potrieb vo fungovaní VŠ.

Verejné vysoké školy však ohľad na spoločenské potreby označujú za zásah do akademickej slobody. A tvrdo ho odmietajú – až po hrozbu štrajkami. Ministerstvo školstva pritom pri formulovaní novely zákona spravilo rad ústupkov. Napríklad v najkritizovanejšej časti týkajúcej sa voľby rektora prešlo od radikálneho postoja (voľba správnou radou VŠ) k verzii takmer identickej so súčasnou. Bude sa voliť na spoločnom zasadnutí akademického senátu verejnej vysokej školy a správnej rady. Pritom správna rada bude mať 8 až 16 členov (iba polovicu z nich menuje minister, druhú volí a odvoláva senát VŠ), senát 15 až 64 podľa veľkosti školy. Je jasné, že ak sa senát zhodne na rektorovi, niet tej správnej rady, ktorá by jeho rozhodnutie dokázala zmeniť – presne ako dnes.

Podobných kompromisov je v novele viac a týkajú sa všetkých oblastí, voči ktorým verejné VŠ brojili. Ak počúvam ich argumenty, mám pocit, že nevedia, čo vravia. Možno čítali iný návrh novely ako ja. Hlavne si neuvedomujú, čo to pre nich – a pre celú spoločnosť – z dlhodobého hľadiska znamená:

  1. Pokles celkových reálnych príjmov, pretože pri znižovaní domácich finančných zdrojov sa predpokladalo navyšovanie z európskych tak, aby v sumáre došlo k zlepšeniu. Pokles zostane, navýšenie nepríde.
  2. Platby z plánu obnovy sa zastavia nielen školstvu, ale všetkým: zdravotníctvu, ekológii, digitalizácii atď. Plán obnovy skončí skôr, ako začal. Po zvyšok obdobia budú ostatné krajiny Únie dostávať podporu, ale my nie.
  3. Vysoké školy budú naďalej riadené skostnateným spôsobom, od ktorého už upustili aj naši susedia. Vďaka inováciám sa české vysoké školstvo sa rozvíja oveľa energickejšie ako slovenské.
  4. Ešte viac sa zhorší ich reputácia. Už dnes platí, že 16% študentov sa rozhodlo pre zahraničnú univerzitu. Ak VŠ svoje hrozby splnia, verejnosť ich bude vnímať ako „tých, čo nás pripravili o peniaze“ a „tých, ktorí sú nereformovateľní“. Potom hrozí, že počet odchádzajúcich maturantov skokovite narastie.

Naozaj chcú toto?

Teraz najčítanejšie