Denník N

Školstvo si pýta viac

Minister sľubuje stovku zmien v školstve a učiteľom stovku navyše na decembrovej výplatnej páske. Bude jedna i druhá stačiť? | Foto – unsplash.com
Minister sľubuje stovku zmien v školstve a učiteľom stovku navyše na decembrovej výplatnej páske. Bude jedna i druhá stačiť? | Foto – unsplash.com

Témy týždňa 18. 10. 2021 – 24. 10. 2021 | O vyšších platoch učiteľov sa má naďalej rokovať • Návrh novely vysokoškolského zákona sa pripomienkuje • Parlament schválil novely zákonov pre regionálne školstvo

Výrok týždňa

V základnej škole som odučil presne štyridsať rokov. Z toho polovicu v minulom storočí a polovicu v tomto. Keď som nastúpil do učiteľských služieb, učil som jedného deviataka, ktorý opakoval ročník. Stretli sme sa o dva roky a prišlo aj na platy. Priznal som 1 600 korún o on ako závozník hovoril o 2 600 korunách s tým, že som sa mal lepšie učiť. To je najvýstižnejší odkaz na platy učiteľov, ale najhoršie je, že to trvalo ďalšie desaťročia a aj po roku 1989.“

Gejza Sitkey
bývalý učiteľ
komentári pre denník SME | 21. 10. 2021

 

Výber z udalostí

• Podiel financií pre školstvo vo vládnom návrhu rozpočtu na najbližší rok rezonoval aj v uplynulom týždni, a to predovšetkým v súvislosti s poklesom výdavkov pre vysoké školy a s učiteľskými platmi.

Po tom, čo Slovenská komora učiteľov, Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy na Slovensku a ďalší aktéri kritizovali, že vláda chce zavádzať zmeny bez investície do ľudského kapitálu, minister školstva Branislav Gröhling (SaS) vyhlásil, že o zvyšovaní platov učiteľov ešte plánuje diskutovať s premiérom Eduardom Hegerom (OĽaNO).

„Ako vláda aj ako spoločnosť musíme ukázať, že školstvo je pre nás dôležité. Rovnako, ako sú pre nás dôležití aj tí, na ktorých školstvo stojí – učitelia a zamestnanci škôl, ktorí si podľa mňa po uplynulom období zaslúžia zvýšenie platov,“ poznamenal minister. „Je mi ťažko povedať, či to bude alebo nie,“ odpovedal vo štvrtok Gröhling na otázku, či je možnosť zvyšovania platov reálna. Zároveň uviedol, že učitelia základných, stredných a špeciálnych škôl dostanú v decembri 100-eurové odmeny.

Na otázky o budúcoročnom rozpočte pre regionálne aj vysoké školstvo minister odpovedal v rádiu Expres.

• O tom, že všetky doterajšie vlády deklarovali vzdelávanie a školstvo ako svoju prioritu, píše v komentári pre denník SME bývalý učiteľ Gejza Sitkey. „Aj učiteľa ako hlavného protagonistu vzdelávania a výchovy dávali do popredia, ale zároveň ho v životných podmienkach nechávali v podpriemernosti. Podpriemerné podmienky ťažko môžu prinášať nadpriemerné výsledky. To je tá najväčšia a dlhodobá deformácia nášho školstva,“ napísal Sitkey.

To, že učiteľské platy sú obzvlášť neatraktívne pre mladých učiteľov a učiteľky pôsobiace v hlavnom meste, konštatuje Igor Daniš. Pokiaľ sa chce mladý človek v hlavnom meste osamostatniť alebo prichádza z iného regiónu, z ponúkaného platu proste nevyžije. Ak aj sa tak stane, učiteľstvo sa pre mnohých stáva iba prestupnou stanicou pri hľadaní finančne lukratívnejšieho zamestnania,“ komentuje Daniš v denníku Pravda.

Podľa Michala Rehúša z Centra vzdelávacích analýz by nezmenené platové ohodnotenie učiteľov mohlo tento problém ešte viac prehĺbiť. „Bude problém do učiteľskej profesie prilákať nových učiteľov a učiteľky a hrozí, že zo škôl odíde aj časť súčasného personálu. To by viedlo k zhoršeniu kvality vzdelávania na Slovensku,“ hovorí Rehúš.

• Navrhovaný rozpočet nedávno ostro skritizovali aj vysoké školy, Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školstvo a vysokoškolské reprezentácie (napr. tu, tu, tutu). Upozornili na to, že už aj rozpočet na tento rok znamenal pre vysoké školy pokles príjmov o viac ako 18 miliónov eur. Budúcoročný by ich ukrátil o ďalších 27 miliónov. Aj v tomto prípade minister Gröhling poznamenal, že o téme ešte chce hovoriť s predsedom vlády, pričom škrty pre vysoké školstvo označil za neakceptovateľné.

„Ak politici myslia vážne snahu zlepšiť slovenské vysoké školstvo, musí tomu zodpovedať aj financovanie vysokých škôl, nielen diskusia o legislatívnych zmenách. Inak je to signál pre mladých ľudí, že sa o nich vláda nezaujíma a nech si idú študovať do zahraničia,“ dodala k téme Študentská rada vysokých škôl.

Skvalitniť vysokoškolské vzdelávanie sa ministerstvo školstva snaží aj pripravovanou novelou vysokoškolského zákona. Pôvodný zámer v prvom štvrťroku tohto roka čelil kritike univerzít pre navrhované zmeny v obsadzovaní rektorských postov, vo fungovaní akademickej samosprávy a pre obavy o politické ovládnutie vysokého školstva. Časť univerzít vyhlásila aj štrajkovú pohotovosť.

Ministerstvo v reakcii na kritiku zriadilo pracovnú skupinu k príprave novej verzie novely aj so zastúpením vysokoškolských reprezentácií. Na piatkovej tlačovej konferencii šéf rezortu Gröhling a štátny tajomník Ľudovít Paulis (SaS) oznámili predloženie návrhu do medzirezortného pripomienkového konania. Súčasťou zmien má byť aj zavedenie funkčných miest docentov a profesorov, skrátenie doby externého štúdia či zmeny v oblasti financovania škôl.

„Niektoré základné body novelizácie sú v rozpore s tým, ako sa na nich väčšinovo zhodla kontaktná skupina na pôde ministerstva,“ povedal pre Hospodárske noviny predseda Rady vysokých škôl Martin Putala, podľa ktorého je návrh naďalej v rozpore s princípmi autonómnosti a samosprávnosti škôl.

S tým, že dokument predložený na pripomienkovanie neberie do úvahy výsledky diskusie pracovnej skupiny, súhlasí aj Univerzita Komenského (UK), ktorá opäť vstúpila do protestu. „Opakovane prichádza k nerešpektovaniu už dosiahnutých výsledkov rokovaní zo strany ministerstva, vnímame to ako snahu o politizáciu vysokých škôl,“ uviedla UK.

• Okrem návrhu novely vysokoškolského zákona ministerstvo do medzirezortného pripomienkového konania predložilo aj Stratégiu celoživotného vzdelávania a poradenstva na roky 2021-2030Stratégiu internacionalizácie vysokého školstva do roku 2030.

Reforma systému riadenia vysokých škôl je súčasťou štrnástich cieľov a míľnikov, ktoré musí Slovensko dosiahnuť pre čerpanie prostriedkov z Plánu obnovy a odolnosti. Zároveň ide o jediný bod, pri ktorom na semafore priebežného stavu implementácie aktuálne svieti červená farba. Tá znamená očakávané veľké oneskorenie alebo nesplnenie požiadavky. „Zdržanie a/alebo nesplnenie jedného míľnika ohrozuje podanie celej žiadosti o platbu Európskej komisii, t. j. vyplatenie 458 277 000 EUR,“ uvádza portál planobnovy.sk.

• Za reformný skok minister Gröhling v uplynulom týždni označil schválenie vládnych návrhov noviel zákonov v parlamente.

x Novela zákona o odbornom vzdelávaní a príprave zavedie inštitút nadpodnikového vzdelávacieho centra, vytvorí osobitný model experimentálneho overovania a uľahčí vstup malých a stredných podnikov a samostatne zárobkovo činných osôb do duálneho vzdelávania.

x Novela zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch vytvorí v školách pozície digitálnych koordinátorov a koordinátorov školských podporných tímov. Zároveň upravuje preukazovanie bezúhonnosti, rozširuje kompetencie školského špeciálneho pedagóga a niektorých ďalších odborných zamestnancov.

V oblasti vzdelávania učiteľov novela rozširuje okruh poskytovateľov atestácií a zmierňuje podmienky pre uchádzačov a uchádzačky o pozíciu vedúceho zamestnanca v školstve. Podľa Centra vzdelávacích analýz táto úprava sčasti „narúša doterajší systém, že vedúcim zamestnancom by mal byť predovšetkým pedagogický líder, ktorý má zvládnuté učiteľské remeslo“ je otázne, či zmiernenie podmienok pre budúcich riaditeľov prinesie očakávaný efekt.

x Plénum parlamentu odobrilo aj novelu školského zákona, ktorá zahŕňa zmeny v obsahu vzdelávania, v systéme poradenstva a prevencie, prijímacích konaniach na stredné školy či v oblasti druhošancového vzdelávania.

• Po schválení vládnych návrhov noviel v parlamente minister školstva zvolal tlačovú konferenciu, na ktorej skonštatoval, že spolu prinášajú približne stovku zmien. „Čakajú nás najväčšie reformné mesiace v školstve. Budeme ich zavádzať do praxe cez zmeny v učive, na ktorých už teraz robí vyše 300 pedagógov a odborníkov, cez kvalitnejšie vzdelávanie učiteľov alebo cez investície a reformné plány z plánu obnovy,“ skonštatoval Gröhling.

Do druhého čítania parlament zároveň posunul návrh skupiny koaličných poslancov, ktorý má upraviť financovanie súkromných a cirkevných škôl.

• Minister školstva informoval, že v aktuálnom školskom roku sa maturitné skúšky uskutočnia v štandardnej forme, keďže časť študentov a učiteľov už absolvovala očkovanie. Študenti stredných škôl v tejto súvislosti iniciovali petíciu za zrušenie maturít. Požadujú v nej známkovanie na základe prospechu počas štyroch rokov štúdia. Pod petíciu sa doposiaľ podpísalo viac ako 17-tisíc ľudí.

• Šéf inštitútu zdravotných analýz Matej Mišík na minulotýždňovej tlačovej konferencii spolu s pediatričkou Elenou Prokopovou a infektologičkou Alenou Košťálovou skonštatovali, že koronavírusová infekcia sa v súčasnosti šíri najmä medzi stredoškolákmi, ktorí ju ďalej roznášajú do domácností. Prokopová dodala, že zaznamenali prípady zneužívania antigénového testovania stredoškolákmi, preto je potrebné pozitívny výsledok antigénového testu verifikovať aj PCR testom.

„Stávalo sa nám, že stredoškoláci si povedali, že mali pozitívny samotest, aj keď to nebola pravda, a celá trieda musela ostať doma,“ poznamenala Prokopová. Na to, že spolužiaci dieťaťa pozitívne testovaného AG testom sa môžu naďalej stretávať v niektorých školách, kde následne dochádza k premorovaniu, upozornil Denník N. „V jednej triede vyšiel trom deťom pozitívny samotest. Celá trieda ešte ďalšie tri dni chodila do školy,“ ilustrovala pre denník vychovávateľka z Bratislavy.

• Po stredajšom rokovaní vlády minister Gröhling informoval, že dištančným spôsobom sa vzdeláva 6 % žiakov a žiačok. „Niekde okolo 5 % žiakov sa vzdeláva online a 1 % rozdelene, a to buď cez konzultácie cez telefón, alebo na základe pracovných listov a osobných kontaktov,“ uviedol Gröhling s tým, že dáta o forme výučby poskytlo 87 % škôl.

 

Všimli sme si

• Aké kompetencie budú vyžadovať zamestnávatelia od absolventov škôl v budúcnosti a prečo sú pre nich už teraz kľúčové tzv. mäkké zručnosti? Aj na tieto otázky v rozhovore pre portál Čierna labuť odpovedal Martin Menšík zo spoločnosti Profesia. „Málokde ukazujeme deťom možnosť kooperácie. V triede tiež vidia len jedného učiteľa. Nikde nevidia dvoch dospelých ľudí, ktorí by spolu interagovali, kooperovali a dopĺňali sa,“ konštatuje Menšík v podcaste.

 

• Rektorskú pozíciu najstaršej a najväčšej českej univerzity, Univerzity Karlovej v Prahe, bude prvýkrát v histórii zastávať žena. Lekárka Milena Králíčková vo funkcii vystrieda Tomáša Zimu a školu by mala viesť do roku 2026. „Ženy začali na vysokých školách študovať niekedy pred 120 rokmi. Za tú dobu prešiel poriadny kus cesty a som rada, že som pre ženy akademičky rozbila jeden zo sklenených stropov, ktorý nad nami ešte ostal,“ povedala Králíčková v rozhovore pre ČT24.

 

Pripravujeme

Ako nastaviť strednú úroveň riadenia školstva tak, aby efektívne a účinne pomáhala školám a zriaďovateľom? Tejto téme bude venovaná verejná prednáška v rámci Verejnej komisie pre reformu vzdelávacej politiky, na ktorej ako zahraničný hosť tentoraz vystúpi programový riaditeľ českej spoločnosti EDUin, Miroslav Hřebecký. Prednáška spojená s diskusiou sa uskutoční vo štvrtok 18. novembra 2021 o 17:00 v hoteli Devín. Viac informácií o podujatí nájdete tu, registrácia na prednášku je otvorená len pre plne očkovaných.

Editorka: Anna Dráľová | noveskolstvo.sk

Teraz najčítanejšie