Denník N

Keď dvaja robia to isté…

Je krásny júlový deň a ja kráčam na novinársku projekciu nového slovenského dokumentu To ta monarchia. Pozvala nás na ňu Asociácia slovenských filmových klubov, distribútor tohto filmu. Projekcia sa koná v kine Lumière, niekdajšom Filmovom klube Ústredia slovenského filmu, ktoré dýcha kinematografickou atmosférou už od sedemdesiatych rokov minulého storočia. Pri vchode do sály dostaneme tlačové materiály k filmu. Po premietnutí originálneho dokumentu z východného Slovenska nasleduje pauza na kávu a potom tlačová konferencia v komornej kinosále. Moderuje ju zasvätená osoba, PR manažérka ASFK. Je nás tam len zopár, ale sme takpovediac v obraze, filmu sa väčšinou venujeme už niekoľko desaťročí. Okrem režisérky je prítomný aj protagonista filmu, padajú vecné otázky a dostávame vecné odpovede. Po tlačovke si vykračujem po Špitálskej ulici a zbadám pred sebou povedomú postavu. S istotou ju spoznám, až keď ju predbieham. Skôr než sa stihnem nadýchnuť, mladá pani režisérka sa na mňa usmeje a povie: „Dovidenia.“ Usmejem sa tiež, odpoviem na pozdrav a idem ďalej za svojím. Neskôr čítam na webe recenziu slovenskej kritičky žijúcej v Prahe, ktorá upozorňuje, že v titule filmu je chyba: správne – v nárečí, pochopiteľne – by malo byť Tota monarchia.

Je krásny augustový deň a ja kráčam na novinársku projekciu nového česko-slovenského hraného filmu Známi neznámi. Pozvala nás na ňu mediálna agentúra. Projekcia sa koná v multiplexe v nákupnom centre. Po projekcii celkom neoriginálneho remaku talianskeho filmu nasleduje dlhé čakanie. Potom nás dáma, ktorá to organizuje, prevedie z nákupného komplexu do administratívnej budovy na jeho druhom konci. Výťah, do ktorého sa zmestí vari osem ľudí, nás dlho-predlho postupne vyváža na iksté poschodie, kde sa ocitneme v rozľahlej, celkom neosobnej okrúhlej miestnosti s panoramatickým výhľadom. Môj dojem, že by sa tlačovka hádam aj mohla začať, je mylný: tvorcovia filmu sa ešte fotografujú, lebo to kvantum fotiek, ktoré sme od agentúry dostali dovtedy, asi nepostačuje. Je tu tesno, ľudí kopa a ja rozmýšľam, prečo takmer nikoho nepoznám. Je táto dáma zo Šarmu alebo z Báječnej ženy? Na stoličkách nás čakajú podarúnky: vejár s logom sponzora, dezinfekčný prostriedok s logom sponzora a reklamný časopis iného sponzora. (Tlačové materiály prídu e-mailom.) Tlačovku vedie známa moderátorka, ktorá si medzi módnou prehliadkou a prezentáciou nového parfumu občas „zasvätene“ odskočí k filmu. Osloví prvého producenta, druhého producenta, prvého sponzora, druhého sponzora, tretieho sponzora. Pani režisérka utrúsi len niekoľko slov, vraj nerada rozpráva. A potom moderátorka „tlačovku“ ukončí so slovami: „Hercov si už odchytíte sami.“ Otváram dvere vedúce do temnej chodby a trochu v nej blúdim. „Hľadáte toaletu?“ spýta sa empaticky mladá dáma z mediálnej agentúry. „Nie, hľadám východ,“ odpoviem s úľavou. Dáma ma nasmeruje k výťahu, v ktorom márne rozmýšľam, prečo je na plagáte, pútačoch aj v úvodných titulkoch onoho filmu gramaticky chybné veľké N v titule Známi Neznámi.

Je krásny septembrový deň a z mediálnej agentúry prichádza tlačová správa: komédia (?) Známi neznámi „prekročila hranicu 100 000 divákov. Zaraďuje sa tak medzi najúspešnejšie filmy od začiatku pandémie. Čo sa týka tržieb, patrí jej dokonca prvenstvo.“ Koniec citátu. Podľa informácie vyžiadanej z ASFK mal film To ta monarchia do konca septembra návštevnosť 634 divákov.

Známe príslovie hovorí, že keď dvaja robia to isté, nie je to to isté. Svätá pravda! A niekedy sa hodí aj to staré dobré žižkovské: „Na množství nehleďte.“

Teraz najčítanejšie

Jaroslav Hochel

Píšem už dlho. Najčastejšie o filme, najmä keď ma niečo poteší. A príležitostne aj o inom, najmä keď ma niečo naštve.