OSN na Slovensku?
Tieto dni sa veľa hovorí o tom, čo urobilo Slovensko v OSN. Oceňujú sa Slováci a Slovenky, ktoré pôsobia v OSN. My v UNICEFe sme sa rozhodli vydať knižku. Nie odbornú, takú úplne obyčajnú. Pre všetkých. O tom, ako UNRRA pomohla postaviť Slovensko na nohy. Nie teraz, ale po 2. svetovej vojne. Lebo na to sme už akosi zabudli.
Vedeli ste, že slovenské deti sa zoznámili s arašidovým maslom vďaka organizácii UNRRA? Po 2. svetovej vojne sa štáty ešte veľmi dobre pamätali na to, aké náročné to bolo po 1. svetovej vojne.
Chceli sa vyhnúť chaosu, hyperinflácii, nedostatku potravín. Snažili sa o čo najrýchlejšiu obnovu ekonomík. A tak začali vznikať medzinárodné inštitúcie, vrátane OSN. Prvou organizáciou, ktorá vznikla, však bola UNRRA (Správa spojených národov pre hospodársku obnovu a pomoc).
O tom, ako prebiehala pomoc UNRRA v Československu a ako prebieha pomoc UNICEFu vo svete dnes, sa môžete dočítať v našej novej elektronickej knihe Pomoc chutí po arašidoch, ktorá vznikla vďaka podpore SlovakAid. Už v rokoch 1944 – 45 pomáhala UNRRA tisíckam utečencov a vysídlencom. Aj tým zo Slovenska. Keď vojna skončila, krajiny mohli požiadať o pomoc. Požiadalo aj Československo. A pomoc, ktorá ku nám smerovala, mala hodnotu viac ako 300 miliónov EUR.
UNRRA síce zanikla, ale jej úlohu začali postupne plniť ďalšie súčasti rodiny OSN. Jednou z nich je UNICEF. Tak ako si vtedajšie slovenské deti pamätajú na arašidové nátierky, kakao či nové topánky, ktoré im darovala „pani UNRRA,“ tak si dnes deti vo vojnou zasiahnutých krajinách budú pamätať UNICEF.
Túto knihu venujem všetkým, ktorí sa zaujímajú o humanitárnu pomoc. Nájdete v nej základné informácie o tom, ako pomoc funguje. Navyše je plná fotografií a videí. Nájdete v nej odpovede na otázky, či sa pomoc zneužíva alebo prečo je pomoc taká drahá. A príbehy skutočných ľudí zo Slovenska, ktorí pomoc zažili:
„V škole nám na desiatu rozdávali chlieb s arašidovým maslom, ktoré sme jedli prvýkrát v živote. Vôbec nám nechutilo. Preto sme maslo oškrabali. Tešili sme sa na keksy. Tie však boli slané a nechceli sme ich jesť. Otec mi vysvetlil, že ich dostávali vojaci v púšti, ktorí sa veľmi potili, a tak nahrádzali v tele soľ. Chutili nám iba čokoládovo- kakaové pagáčiky, ktoré sme cmúľali. Ale bolo ich málo. Vraj dodávali aj mlieko v prášku, ale my sme to nedostávali,“ spomína Ing. Sojka.
Je to len jeden z príbehov „slovenských detí,“ ktorým pomohla UNRRA. Stretli sme niekoľko z nich. Majú úctyhodný vek. Ale viacerí by sa ho nedožili, keby ich nezachránila po vojne UNRRA.
Naozaj odporúčam prečítať. Je to najlepšia kniha o pomoci:)
