Denník N

Dokončíme niečo – demonštrácia, protest, či neviem čo…alebo: čarodejník z krajiny OZ a my…občania YZ…

Dorotka unášaná vetrom, uragánom v štáte Kansas pristála i s domom na jednej zo zlých čarodejníc v krajine OZ. Poznáme to… Okrem toho, že v danej rozprávke niektorí psychoanalitici nachádzajú rôzne archetypy, ktoré komunikujú s osobnosťou cez rôzne vrstvy duše, je tu zaujímavá samotná postava tohoto čarodejníka.

Ako vieme vysvitne, že to je bojazlivý pán, ktorý šíri strach, aby mal vyriešené svoje potreby… A ako to súvisí s nami? Máme tu strach, alebo treba ešte niečo dokončiť, aby sa naplnili sny a ciele novembra roku 1989. Veď je tomu práve dnes 103 rokov, kedy sme nastúpili na cestu demokracie, vznikol spoločný štát bratských národov a idey demokracie sa dostali do povedomia obyvateľstva, či do štátnej agendy… Ako jedna z mála demokracií sa udržala v Európe až do tzv. Mníchovskej zrady.. a potom už to išlo kauzálne cez rôzne totality. Tie zanechali stopy. Môžeme si to pripomínať, sme slobodní.

Tak bol som včera na akcií, kde Dorotka a jej spevácky partner zo skupiny Korben Dallas (Juraj Benetin) zaspeivali pieseň  venovanú dvojici mladých ľudí, ktorí tragicky skončili svoj život pred pár rokmi.

Hej, i ja som chodil pobúrený na námestia a bol som za slušné Slovensko.

Aj som.

A preto ma dosť prekvapilo, som naivný…že na moje zhrnutie akcie, live stream, ktorý som tam natáčal na pár minút, prišlo na socialnú sieť upozornenie, že som porušil pravidlá slušnosti…

Teda, aké su kritéria slušnosti, ak to dám chybne do pomeru s hodnotami tejto akcie, kde Dorotka bojovala proti temným silám?  Keďže nie je jasné to, že práve táto akcia bola vzor slušnosti.

Teda dosť ma prekvapilo, bolo mi i nepríjemné, keď som ako VIP (očkovaný proti infekcií COVID 19), bol v skupine ľudí chránených oceľovým zátarasom, políciou SR.

A potom mi to bolo ešte nepríjemnejšie, keď som počul nárek tých, pred ktorými nás chránili.

Nejak sa niekto asi chcel dostať tiež dnu a keď nerešpektoval pravidlá OTP, nechcel prípadne ukázať nejakej dobrovoľníčke svoje osobné údaje, zdravotné zásahy do svojho tela, údaje o mene, adrese, očkovaní…tak bol spacifikovaný…

Nepríjemný plač…

A až doma, keď som si pustil svoj záznam, som pochopil, že tie reči o tom ,že akcia je pacifistická, sa týkajú práve tejto malej chybičky vo svetle, teple a láske, ktorá sa  tam medzi nami vytvorila, ktorú sme svorne zdieľali… Moderátor, speaker, predstaviteľ kultúrnej obce, ako sa hovorí u nás na Slovensku, vlastne reagoval takým eufemizmom, ktorý mi pripomínal legendárne slovné spojenie (humanitné bombardovanie), na toto.

Vraví, aj keď mse pacifisti, nevšímajme si takéto …oné…

Teda, nevydržal som tam dlho, môžem to zdôvodniť tým, že som bol už dosť hladný…a čo som počul okrem legendárnej piesne IMAGINE od J. Lennona (spievala Dorotka), bolo to, že sa tu žiaľ nešíria správne informácie, ľudia uverili zlej opozícií a nedali sa včas očkovať. Šíril sa strach.

A teda pustili film, dokument z prostredia nemocníc, kde ľudia na kyslíku, ARO, rozprávali o svojej chorobe, tesne pred smrťou. Tenečnica v červeno – čiernom kostíme extaticky tancuje na hroboch, ako had, stelesnenie strachu, prázdna, …ako čert… Bolo to reálne, skutočné použili sa prostriedky filmového priemyslu, …a mnohí mohli mať strach i z toho….veď tieto veci vplývajú…to vedeli už za Hitlera propagátori…rádio do každej rodiny… a z rádia priamo do hlavy…do mysle…cukor a bič…motivácia…

A to bol moment, ktorý bol impulz k môjmu odchodu.

Akoby to sedelo viac, keď sa postavíme na hlavu, keď to povedané skúsime vysvetliť či pochopiť tak, že „priamo naopak“.

Akoby sme nemali teda zavrieť tých ostatných, ktorí boli označení na tričkách, ktoré nám darovali, ale akoby sme mali zavrieť tých skutočných zodpovedných, ktorí rozhodovali, ktorí stratili dôveru – cez rôzne kauzy a škandály, ktoré sa na nich nabalili, ako na magnet rôzne haraburdy z minulosti (plagiátorstvo, drobné osobnostné zlyhania, okrádanie, záľuba väzniť, mučiť…trestat a mstiť sa..či stavať národ do radu…SNP 2 a podobne—)

Teda, nechápem už len jedno z toho ,čo dnes mi pripadá ako sen. Ako v nejakej narkóze…Ako môže napr. taký Richard Raši za smrť niekoho? Čo mal nôž v zuboch, po nociach chodil i s Petrom P. či s Jaroslavom H. a inými a ako komando zabíjal?

On môže za čo?

Čo vlastne sme mali dokončiť?

Veď zjavne to, čo sa tu deje, pochádza z ľudskej podstaty.

Nazvime to namyslenosť.

Alebo to môže byť chuť hľadať konflikty tam, kde by sa patrilo porozmýšľať, riešiť v rámci svojho.

Keď nevieme včas, z nejakej zbabelosti, vypočítavosti konať, keď si nájdeme výhovorku, dôvod, racionalizáciu (napr. roky trpenia „prehreškov“ vlád, ktoré tu boli, či roky nebojujeme za vyššie mzdy, lepšie pracovné podmienky, kvalitu prácovísk (napr. škôl, nemocníc…štátnych úradov..) tak si nájdeme niekoho, koho ideme vešať… a to ešte s vedomím, že my sme tí slušní…

Sme slušní, lebo poslúchame, mávame mávatkami, pálime sviečky, vytvárame atmosféru lásky a pacifizmu, kým na nás neukáže niekto prstom…budíme zdanie..kryjeme pravdu, ktorá je jasná a priamo pred očami…

A za toto sme bojovali? Za toto sme pred tridsiatimi rokmi štrngali kľúčmi?

To naozaj stačí vždy silná emócia a ideme do ulíc?

A kto je na druhom konci tej palice? kto to režíruje?

To je jedno?

AKo je možné, že tridsať rokov po revolúcií, musím diskutovať z mladíkom na sociálnej sieti, ktorého nik nenaučil diskutovať, vnímať argumenty, fakty?

Prečo niekomu stačí všímať si, čo je hoax, čo je neviem z kade, kto to hovorí…a podobne…a nevšíma si v diskusií to podstatné? Teda fakty, argumenty, podstatu sporu. Ako to má základ a podobne? Prečo stačí, že niečo povie právnik – hoc občan typu Fico – a už netreba vnímať to, čo hovorí? Lebo Fico?

To teda popisujem zásady chybne riešených konfliktov. tzv deštruktívne riešenie sporu, kedy vnímam to, kto hovorí a nie to, čo hovorí. Kedy ničím súpera a nehľadám konsenzus…z minulosti vyťahujem tromfy, krivdy, zlyhania súpera…asi to pomôže…

A tak …a škoda rečí…Richar Raší…tak to uzavriem, lebo sa to rymuje….

…keď niekto ukazuje na iného prstom (ukazovák), vraví sa, že tri prsty zároveň ukazuju na neho samého ( porostredník, prsteník, malíček…).

Tak si spomeňme na to, že nemáme súdiť, aby sme neboli súdení.

Že spravodlivosť je slepá, aby nevidela toho, kto hovorí, ale aby vnímala fakty a argumenty.

A že i buddhisti v Nepále, kde Dorotka rada vodí turistov, keď nehrá na klavír, vedia, že neubližujme, áhinsá…bhakti ..a iné…Ohm, Dorotka, z krajiny OZ…:-) Lhasa čaká…:-)

A uzavriem to celé, čo píše náš „brat“ (z ČR) cez sociálnu sieť. Náhodou to dnes napísal v diskusií.

Tiež tam riešia V. Havla, že je to problém, že humanitárne bombardovanie…a ja vravím, že sa mi to zdá zbytočne rýpať do týchto vecí, že to nikomu nepomôže. akoze politická satira…

Odpísal:

„Ale ono to přeci nemá nikomu pomoc?, Jenom to dá dohromady zase pár frustrovaných lidiček, Kteří za svoje zpackané a nezajimavé životy potřebuji nějaký zástupný symbol,, No a podle všeho za jejich všednost, tuctovost a posranej život může,, Havel,,, Tedy kopnutí do mrtvoly, která se nemůže bránit,!! Což mi přijde když ponecháme morálku a etiku stranou, už jenom neskonale hloupé,,, 🎈PS Na druhou stranu je to pořád jenom posranej YouTube, který nikdo nebere vážně, a v podstatě nikoho opravdu nezajímá 😀( i když donedávna byl tento kanál světlou výjimkou, alespoň soudě podle komentářů a zhlédnutí)“

A tak to je…

Množstvo ľudí v demokracií rozhoduje (zdanlivo nejde aj o kvalitu a o princípy…), a tá masa sa ľahko emočne kmása…

Opakujem, keby sa ľud nepodceňoval, keby sa hrala čistá hra, pri prvom škandále opustí daný „hriešnik“ loď a tí čo ostanú, si zachovajú dôveru a keď povedia napr. to, aby sa išli ľudia očkovať, tak by im i uverili…

Mne nik ako obchodníkovi nedá nik za tovar, predaj, peniaze, keď mi najskôr neuverí…

Veď to je normálne…skúsme sa zamyslieť…

Netreba hľadať vinníka, obviňovať druhých, treba byť skôr profík a odborník. Zodpovednosťou rastieme…

Hľadať, ukazovať prstom, že koho zavrieť..

A mimochodom, tí označení na tom tričku, predsa nie sú spravodlivo odsúdení, …či to je jedno???

Aj nacistom i komunistom to bolo jedno. Ale nešlo o právny štát…To je asi argument na zváženie…

Neprebeho riadny súd…hlra pre masy, cez médiá…sú zväča len obvinení…zadržaní…teda mali by sme sa ako slušní ľudia pozerať na nich ako na nevinných… nie krvavé oči a reči o pacifizme, slnku, láske a kráse…

A vôbec, skúsme – ako dobrí kresťania či buddhisti, hinduisti…nešíriť nenávisť, zlo…

Nešíriť šikanu, hlavne na internete, či len tak…

Posledné dni  osobne mažem priateľov, ktorí sú na tejto nebezpečnej spoločenskej  vlne..

Vlastne poučený kauzou dcéry pani prezidentky…

Veď veru, niečo na tom je…pohodlnosť, ego, pocit, že má človek pravdu, že má kopu priateľov, si tam dá do množiny „dobrých“ kde koho…

A FB je dosť problém, ak sa neužíva „správne“…

Podobne ako výsledky vedy, poznatky človeka omylného, nedokonalého, ako atóm, či niečo  podobné…dynamit…či nanotechnológie, umelá inteligencia, biomedicína…etika a veda…

..a obrázok len ilustračný…

Dodatok z 30.10.2021: Nechce sa mi písať ďalší blog a vlastne súvisí s týmto. Stále ma akosi trápi, že niekto si dovolí niekoho súsiť, bez dôkazov, či niekto niekoho, občana, rovného jemu, nerešpektuje natoľko, že si ho dovolí bez súhlasu natáčať na video a dokonca verejne to šíriť. A teda pozrel som si dnes tričko, ktoré som dostal na tej akcií z dňa 27.10. keď sme boli za slušných a šírili sme atmosféru lásky, gestá, piesne o láske, sviečky …obraz solidarity, námestie plné doajatých ľudí…občanov…

Takých istých občanov, ako boli za ohradou a ohradenie voči ním bolo na základe postoja k očkovaniu, na základe faktu, že my sme mali doklad o očkovaní a boli za hranicou, ktorá nás delila..

A teda nepasuje do tej hry, ktorú by som mohol ešte chápať, vysvetľovať ,ako nejaké umenie, performance, že jedni sú členovia komparzu, gesto tvoria a herečka Dorotka nás moderuje a ešte nám za odmenu spieva…

Tak dajme tomu, že tie tričká, kde sa označili občania SR, ktorí sú zavretí a ešte tí, ktorých treba zavrieť, aby bolo slušné Slovensko…bez temných síl…že sú súčasť tejto „umeleckej“ hry…

 

A teda prečo to dopisujem, píšem, pozrel som si dnes tričko, ktoré mám doma, nechcem ho ani nosiť,,,ani na záhradu…že je tam naozaj i meno Monika Jankovská…

Ako teda vravím, nebola odsúdená, neprebehol súd, zložiek štátu, ktoré sú na to zo zákona na to učerné (súdy SR), a nie sú zjavne ani dôvody ju väzniť. Keďže niečo som začul, že ju Ústavný súd SR prepustil na slobodu – odvôvodnil to tým, že boli porušené základné ľudské práva občana SR…

Teda z hľadiska rešpektovanai princípov demokracie, občiansky princíp..tomuto súdu nestačilo na urité činy, od niektorých, ktorí sa domnievajú (v emócií), že je na to dôvod, to, že je to Monika Jankovská.

Má právo na osobnú slobodu…ľudské práva…

Teda tento argument, logicky, nebude platiť ani v prípade, keď pôjde o občana R. Fica. Môžeme si hodnotiť, že vystupuje „zlostne“ vo svojich videách, že pôsobí na nás všelijako…môžeme si všímať i to, kto to je, kto to hovorí a prečo (ako vravela naša p. prezidentka pred pár týždňami v RTVS v relácií Za päť minúť dvanásť) …pravda je tá, že na toto nemáme právo..či to ubližuje.

Podľa zásad tzv. nenásilnej komunikácie, to neubližuje len občanovi R. Ficovi, ale i tým, ktorí takto súdia…robia násilie vlastne i sebe…

A robia násilie aj v krajine, keďže šíria nenávisť (zjavne to nesúdia z lásky, teda opak lásky, je nenávisť..podľa nášho rodného jazyka…).

A teda, jazyk je na to, aby zachytil to, čo sa deje.

Pomenujme teda jasne, to, čo sa dialo na tom námestí, na akcií Dokončíme to, nebolo slušné…dokonca to môže mať znaky trestného činu…

Takže možno preto bola dnes ráno Dorotka v rádiu Slvoensko, kde nám robila dobrú náladu, kde riešili „lahké spoločenské témy“, livestyle… asi aby sme si spomenuli…či to je súčasť nejakého marketingového mixu, aby sme mali postoje trochu ovplyvneé cez masové médium, verejno – právne…? To asi nie…

Teraz najčítanejšie