Denník N

Dúhová rodina Hronovcov – časť 6.

V Česku náhradné rodičovstvo funguje na krajskej úrovni, vždy sa hľadá nová rodina v tom istom kraji, z ktorého dieťa pochádza. Kým teda dieťa v kraji zvýši a úradníci mu nenájdu nových rodičov vo svojich zložkách, je len na ich vôli, či napíšu kolegom z ostatných krajov. Aj na druhej strane treba mať chuť a vôľu hľadať v zoznamoch náhradných rodičov. Z logiky veci je to veľa premenných a podľa mojej skúsenosti toto veľmi nefunguje. Krajskí úradníci nezdieľajú informácie o voľných rodičoch a strážia si ich pre deti zo svojho kraja. Ak nie ste vo vašom kraji na tope rebríčka, neznamená to, že vaše kapacity ponúknu ostatným krajom…

Našťastie existuje organizácia, ktorá trocha supluje štátny aparát a zbiera dáta o deťoch, ktoré sú dlhodobo bez rodiny. O tejto organizácii sme sa dozvedeli vďaka našej ochote zdieľať skúsenosti s rodičovstvom pre účely diplomovej práce a dosť sa nám to oplatilo. Akonáhle sme sa o tomto zozname dozvedeli, vygúglil som si túto organizáciu a prečítal o všetkých deťoch, ktoré sú teraz bez rodičov. Bohužiaľ tam pre nás žiadne v tej chvíli nebolo, no v zozname, ktorý vyšiel za pol roka, to už bolo inak. Dočítal som sa o dvojičkách, Mikulášovi a Cyrilovi, a keď som to povedal svojmu mužovi, veľmi sa mu tieto mená páčili. Zaujali nás, lebo viac menej spĺňali naše predstavy. Mali dva a pol roka, boli zdraví, nemali z nášho pohľadu žiadne obmedzenie, s ktorým by sme nevedeli pracovať a ja som na druhý deň volal na telefónne číslo, ktoré bolo na konci rubriky zverejnené.

Pani z organizácie mi hneď dala telefónne číslo na krajský úrad, v ktorom chalani sú a ja som teda volal ďalej. Na druhom čísle mi úradníčka ochotne povedala základné informácie o chalanoch, aj to, že sa nevolajú Mikuláš a Cyril, že mená sa kvôli zachovaniu anonymity menia. To sa písal január roku 2020 a my sme sa doma prvýkrát reálne bavili o dvojici chalanov, Filipovi a Patrikovi a napoly zo srandy sme si predstavovali, čo keby sme neprijali jedno, ale dve nové deti do našej rodiny. Môj muž je z dvojičiek a zo začiatku ho tá predstava bavila viac ako mňa, to sa ale dosť rýchlo zmenilo. Okrem základných informácií o chalanoch ma úradníčka upozornila, že teraz si vyžiadajú referencie o nás na našom kraji a nech im aj ja zavolám, aby neboli príliš prekvapení, že sme sa rozhodli sami pátrať po deťoch. Nemal som z toho dobrý pocit, lebo sme boli opäť odkázaní na tých istých úradníkov, ktorí sa voči nášmu rodičovstvu stavali všelijako. Moje obavy sa ale nenaplnili, naši úradníci sa nás asi radi zbavili a do južných Čiech poslali kladné referencie. Síce asi až po mesiaci, ale poslali. V tej chvíli prišla korona a na krajských úradoch sa zastavil čas. Nikto neriešil nové prípady, nestretávali sa úradníci, ktorí riešia túto agendu, ani do zariadení, kde sú deti umiestnené, nechodili návštevy prípadných nových rodičov. Tri mesiace sa nestalo vôbec nič, stále rovnaké odpovede, nestretávame sa, nemôžeme nič nové riešiť… Tri mesiace čakania, telefonátov na úrad a stále s rovnakou odpoveďou. Tri dlhé mesiace, po ktorých prišiel telefonát od úradníčky z Českých Budejovíc, či sa môžeme dohodnúť na osobnom stretnutí. To bola polovica mája.

Martin Hron

Prehľad ďalších častí:
Časť 1.
Časť 2
Časť 3
Časť 4
Časť 5
Časť 7

Teraz najčítanejšie

Dúhové rodiny

Naším cieľom je podpora dúhových rodín, podpora LGBTI ľudí pri zakladaní rodiny a pri výchove detí a začlenení v spoločnosti a vyvíjanie aktivít smerujúcich k zrovnoprávneniu, zviditeľneniu a spoločenskému prijatiu dúhových rodín.