Denník N

Dajte si pozor, pretože bezpečnosť závisí aj od vášho situačného uvedomenia

Sign Attention Exclamation Mark Road Sign
Sign Attention Exclamation Mark Road Sign

Slová „daj si pozor“ asi už každý z nás od niekoho počul alebo ich sám niekomu povedal. Hoci môžu znieť len ako obyčajná fráza, poukazujú na dôležitosť takzvaného situačného uvedomenia v situáciách, kedy je ohrozená naša bezpečnosť a bezpečnosť druhých. Čo je situačné uvedomenie a ako si ho zlepšiť za účelom zvýšenia bezpečnosti? O tom sa dozviete v nasledujúcom blogu.

Situačné uvedomenie je poznanie, čo sa deje v aktuálnej situácii. To je nám umožnené vďaka trom navzájom prepojeným procesom, ktoré sa dajú označiť ako 3P: 1. pozornosť voči aktuálnym podnetom a informáciám, 2. porozumenie, čo tieto podnety a informácie znamenajú, a 3. predvídanie, čo sa môže stať. Z uvedeného je zrejmé, že situačné uvedomenie nie je len o tom, čo sa odohráva v situácii tu a teraz, ale aj o tom, ako by sa situácia mohla v blízkej budúcnosti zmeniť. Zvyčajne tieto procesy situačného uvedomenia prebiehajú v našich mysliach bez vynaloženia veľkej námahy, automaticky. Až keď sa objaví niečo nečakané, problematické alebo čo nezapadá do normálu, začneme byť viac v strehu a uvažovať o situácii.

Prečo je situačné uvedomenie dôležité? Zjednodušená odpoveď znie, že vďaka dobrému situačnému uvedomeniu znižujeme riziko, že urobíme nejakú hlúposť. To je aj dôvod, prečo sa situačnému uvedomeniu vo veľkej miere venujú výskumníci a výskumníčky, ktorých cieľom je zlepšiť nie len kvalitu výkonu, ale aj minimalizovať chyby a nežiadúce udalosti ohrozujúce bezpečnosť a zdravie ľudí v práci, ako aj mimo nej.

To, aké je situačné uvedomenie dôležité, dobre vidno v niektorých povolaniach. Napríklad lekár potrebuje poriadne spoznať váš zdravotný problém a anamnézu, aby vám podal správny liek, a nie liek, na ktorý máte alergiu a po podaní ktorého by sa váš zdravotný stav mohol rapídne zhoršiť. Hasič potrebuje vyhodnotiť celý rad kritických podnetov súvisiacich s požiarom, aby zvolil adekvátny postup a nevstúpil do domu, ktorý sa na neho o chvíľu zrúti. Pilot potrebuje mať prehľad o parametroch na palubnej doske a o okolitom prostredí, aby bezpečne pristál a neohrozil pasažierov nevhodným manévrom. Montér potrebuje neustále sledovať materiály a prístroje, s ktorými pracuje, aby si pri montáži kvôli chvíľke nepozornosti nepomliaždil ruku. Takto by som mohol pokračovať vo vymenúvaní ďalších povolaní, no pozrime sa aj na príklady z bežného života.

Keď šoférujeme auto alebo jazdíme na bicykli, je potrebné, aby sme pozorne a nepretržite vnímali, čo sa deje v dopravnej situácii a správne ju vyhodnotili, vďaka čomu potom dokážeme adekvátne prispôsobiť svoju jazdu. V opačnom prípade sa môže stať, že si nevšimneme prekážku na ceste, podceníme námrazu alebo nerátame s tým, že chodec nám môže vbehnúť do cesty. Výsledok môže byť napokon tragický. Aj keď kráčame na turistike alebo keď len kráčame po ulici, mali by sme byť pozorní voči okoliu. Pretože ak by sme pri tom napríklad zároveň aj písali textovú správu na mobile, prichádzame o množstvo dôležitých podnetov. Môžeme tak o niečo zakopnúť alebo do niečoho naraziť. Výsledkom môže byť v lepšom prípade odrenina, v horšom prípade zlomená ruka či noha. Dokonca koncept situačného uvedomenia je možné aplikovať aj na súčasnú situáciu pandémie COVID-19. Čím lepšie si všímame, ako sa okolo nás správajú druhí ľudia a či náhodou nemajú prejavy indikujúce vírusové ochorenie, tým skôr budeme schopní primerane reagovať a chrániť sa. Neopatrnosť zvyšuje riziko nákazy.

Možno si poviete, že vždy sa snažíte dávať si pozor, aby ste neurobili niečo nebezpečné. Naozaj? Skúste si sami pre seba prejsť prípady „nevšimol/a som si…“, „nevedel/a som…“, „nepredpokladal/a som…“ v tých situáciách zo života, v ktorých ste, žiaľ, utŕžili nejaký úraz alebo k úrazu chýbal naozaj už len kúsok. Všetky takéto prípady môžu naznačovať, že príčinou mohlo byť práve zlé situačné uvedomenie – nedostatočná pozornosť, nedostatočné porozumenie alebo nedostatočné predvídanie. Pomerne ľahko podobné prípady nájdete aj v správach opisujúcich nejaké nehody. Samozrejme, častokrát sú nehody a s tým súvisiace poškodenia zdravia spôsobené súhrou rôznych ďalších faktorov, ktoré nedokážeme vždy úplne ovplyvniť. Predsa len je však výhodné, aby sme sa snažili ovplyvniť to, čo ovplyvniť skutočne dokážeme. Preto na záver uvediem pár všeobecných odporúčaní, ako zlepšiť svoje situačné uvedomenie za účelom zvýšenia bezpečnosti.

  • Majte bezpečnosť ako svoju prioritu.
  • Buďte pozorní voči tomu, aké riziká a hrozby sú v aktuálnej situácii, a prispôsobte tomu svoje konanie. To so sebou nesie aj potrebu odfiltrovať irelevantné podnety a informácie.
  • Vyhýbajte sa sústredeniu sa z dlhodobého hľadiska len na jeden aspekt situácie a pravidelne kontrolujte, čo sa v situácii okolo vás deje.
  • Dôkladne zhodnoťte v situácii to, čo sa vymyká normálu a čo je mimo vašich očakávaní. Špeciálne sa venujte zhodnoteniu novej situácie, s ktorou nemáte skúsenosti.
  • Berte do úvahy, aké riziká a hrozby sa môžu v situácii objaviť v blízkom časovom horizonte, a proaktívne sa im snažte vyhnúť alebo naplánovať, ako budete konať, keď sa objavia.
  • Predchádzajte únave, stresu, ale aj pocitu monotónnosti, a/alebo sa ich naučte efektívne zvládať, pretože tieto faktory zabíjajú schopnosť aktívne vnímať a vyhodnotiť riziká a hrozby.

Martin Sedlár

Použité zdroje

Endsley, M. (1995). Towards a theory of situation awareness in dynamic systems. Human Factors, 37(1), 32–64.

Endsley, M. (2015). Situation awareness misconceptions and misunderstandings. Journal of Cognitive Engineering and Decision Making, 9(1), 4–32.

Flin, R., O’Connor, P., & Crichton, M. (2008). Safety at the sharp end: A guide to non-technical skills. CRC Press.

Ilustračný obrázok je z maxpixel.net.

Teraz najčítanejšie