Denník N

Katalin Tara, nie je len troll čo tára

Katalin Tara sa objavila pred zhruba šiestimi rokmi a začala blogovať na Pravde. Tvrdila, že žije v Karibiku, ale ako kontakt uviedla telefónne číslo na Slovensku. Keď sa v Pravde nepohodla, prešla na Infovojnu a keď sa rozhádala aj s nimi, založila si vlastný blog. Na facebooku sem-tam zverejnila akože svoju fotografiu, a fanúšikovioa ochkali nad jej krásou. Len škoda, že vždy išlo o cudziu fotografiu stiahnutú z reklamy na webe. Tvrdila, že je výtvarníčka a nedávno vystavovala v Mexiku, ale ani naslovovzatí odborníci, napriek tomu, že žijeme v digitálnej dobe keď je všetko ľahko dohľadateľné, o akejsi slovenskej výtvarníčke Katalin a jej údajnej výstave nikdy nepočuli. V komentároch na Topkách sa vedela odviazať a reagovať slovníkom IV. cenovej skupiny a kdekoho nešetrila ani vo svojich blogoch. Nuž a hoci sa opakovane obúvala aj do mňa, doposiaľ mi nestála za reakciu. Lenže tentoraz šliapla ešte viac vedľa ako obyčajne, takže reakcia je potrebná.

Vladimír sa nadchýna nad fotkou akože Katalin: „Krásni ste.“ A Stanislava vinšuje cudziemu obrázku: „Krásny dník s úctou a láskou krásna Katalin.“ A naša „Katalin Tara“ sa raz narodila v bližšie neurčenom mieste na západnom Slovensku, inokedy rovno v Bratislave. Raz študovala na School of Applied Arts, inokedy na Instituto Superior Benjamin Franklin. Raz býva v La Romana v Dominikánskej republike, inokedy v Cancúne v Mexiku. Ale telefónne číslo uvedie slovenské. Až sa človeku tlačí na jazyk parafráza známej otázky, kde soudruzi, tentoraz evidentne nie z NDR, urobili chybu?

Ako som spomenul, Katalin Tara začínala blogovať na webe Pravdy.


Po blogovaní v Pravde prišla na rad Infovojna, kde sa v blogu o vzniku protiteroristickej jednotky NAKA, ktorú nazvala „komando grázlov v kuklách, ktorí budú udávať ľudí na internete,“ keď napred zaplakala nad Mečiarom a zásahom v Elektre, aj údajnej Dzurindovej „asistencii fašistickému režimu Porošenka, ktorý zabil tisíce vlastných ľudí,“ venovala aj mne. Vraj som „projekt na kriminalizáciu spoločnosti.

Niečo z jej tvorby prevzal Protiprúd

Niečo odviedla aj na Rostásovom portáli Zem a Vek, kde pošteklila Chmelára a Blahu, že nepodporili Harabina. Po napísaní šiestich článkov však skončila aj tu.

Mihla sa v internetovom dvojtýždenníku Slovenský rozhľad, kde ju predstavili v obvyklom rozprávkovom štýle.

Ale aj tu to evidentne dopadlo tak, ako predtým na Pravde či Infovojne. Svedčí o tom dialóg s Dušanom K., ktorý ju predtým tak pekne a rozprávkovo predstavil čitateľom Slovenského rozhľadu.

Takto Tara vysvetlila prečo už nebloguje na Pravde. Vraj ju začali cenzurovať pretože písala o témach. ktoré sú spoločensky potláčané,“ a „diskutéri na Pravde sú vážne sprostí, sprostejších som čítala už v En bulvári, ako Topky.“ Preto založila „Blogerské noviny.“

Nuž a v tomto článku uverejnenom na Infovojne 21.1.2017, ma v texte preplnenom lžami a ohováraním, spomína celkove „iba“ 26-krát.

Jej produkciu, tentoraz v podobe statusu na Facebooku si všimla aj polícia vyvracajúca dezinformácie, falošné správy, klamstvá a hoaxy.

Ale poďme k meritu veci, k tomu čo ma donútilo venovať sa fejkovej blogerke, alebo blogerovi, ktorý si hovorí Katalin Tara a najnovšie na ruskej sieti V Kontakte hľadá priateľov a tvrdí, že žije v Mexiku.

Ide o to, že 27. októbra internetové noviny ВЗГЛЯД uverejnili článok s názvom „Viac ako sto obetí konfliktu na Donbase našli v masovom hrobe v Luhansku.“  Nakoľko správa nie je inak verifikovaná, mohlo by podľa niektorých ísť o klasickú ukážku ruskej propagandy, ktorá je ako z „čekistického“ šlabikára pre základný kurz dezinformácií. V článku sa píše, že na území tzv. Luhanskej ľudovej republiky sa doposiaľ podarilo nájsť telá 251 civilistov, pričom sa konštatuje, že momentálne prebiehajú práce na exhumácii masového hrobu s pozostatkami 124 obetí. To znamená, že za viac ako sedem rokov ruskej kontroly nad týmto územím sa podarilo nájsť hroby 127 civilistov a teraz by k nim malo pribudnúť spomínaných 124 obetí.

Ak by sa ukrajinská strana naozaj dopustila zločinov proti civilistom, tak ich hroby by pravdepodobne už boli nájdené a exhumované v roku 2014, najneskôr v roku 2015. Zároveň by boli patrične medializované, pretože takéto televízne zábery by mali oveľa väčší účinok ako vymyslené rozprávky o ukrižovaných deťoch, ktoré šírila Moskva. Skutočnosť, že sa tieto hroby za dlhé roky nenašli a teraz sa zrazu začalo medializovať ich nájdenie, je podľa názoru odborníkov na hybridné aktivity jasnou indíciou, že ide o dezinformačnú operáciu.

Čo sa týka masového hrobu, bez účasti nezávislých medzinárodných expertov na exhumáciách nebude možné dôveryhodne zistiť kedy a koho tam pochovali, v akom počte a aká bola príčina smrti. Keď už Katalin spomína Katyň, dobre si pamätáme ako masové hroby s telami brutálne zavraždených poľských dôstojníkov chceli Rusi zvaliť na Nemcov a ich podvod odhalila práve medzinárodná komisia, ktorej členom bol aj slovenský lekár. Naviac, spomínaná obec Vydnyj-1 sa nachádza na južnom okraji Luhanska, ktorý od začiatku konfliktu ovládali separatisti a tzv. ruskí dobrovoľníci a ukrajinské jednotky sa tam nenachádzali. Tie bránili luhanské letisko a boli celý čas v obkľúčení až do konca augusta 2014, kedy po vpáde regulárnych jednotiek Ozbrojených síl Ruskej federácie boli vytlačené.

V prípade internetových novín ВЗГЛЯД má ísť údajne o médium, ktoré je financované ruským súkromným kapitálom lojálnym režimu. V minulosti ho vraj kontrolovali ľudia z propagandistického tímu Vladislava Surkova a po jeho odchode prešli pod kontrolu tímu Viačeslava Volodina. Teraz, keď je aj Volodin mimo Kremľa, je možno v gescii niektorého z klanov blízkych GRU, ktorá má pod svojou kuratelou Luhansk, zatiaľ čo konkurenčná FSB, má v „opatere“ Doneck.

A možno ide o nervóznu reakciu na misiu osobitného  zástupcu EÚ pre ľudské práva, Eamona Gilmora, ktorý práve naopak konštatoval páchanie vojnových zločinov, vrátane mučenia zajatcov, proruskými separatistami na okupovaných územiach.

Vráťme sa však k možno niekým dobre platenému trolovi, ktorý expresne rýchlo, hneď na druhý deň potom ako bol uverejnený ruský originál článku o údajnom náleze masového hrobu v Luhansku, uverejnil na svojej stránke status s urážkami na moju adresu a doslovným prekladom článku, pričom k textu pridal prvú a poslednú vetu, a „kreatívne“ aj opis tiel v masovom hrobe, ktorý nie je uvedený v pôvodnom ruskom článku, takže je možné predpokladať, že slovenský prekladateľ si to vymyslel, aby zvýšil dramatickosť svojho facebookoveho postu. V pôvodnom článku sa totiž takýto opis nenachádza:
Niektoré telá civilistov sú zasiahnuté črepinami a je predpoklad, že zahynuli pri bojových operáciách. Majorita tiel má však zviazané končatiny a prestrelené lebky. V masovom hrobe sa našli obete, ktoré mali obuté domáce papuče. Dokonca sa našla žena, obutá v topánkach s vysokými podpätkami. Išlo teda o obete z hromadnej popravy civilistov z Luhanska, ktorých niekto vytiahol z domu alebo náhodne stretol na ulici.
A možno sa „Katalin Tara“ málilo, že v článku je spomínaných iba 130 príbuzných obetí a nezvestných, ktorí odovzdali vzorku DNA, tak iniciatívne pridala jednu nulu a hneď tu máme úctyhodných 1300 príbuzných obetí.

A čo už dodať k tvrdeniu, že som údajne ako jeden „slušný“ slovenský človek udal každého Slováka, ktorý sa pridal na stranu ľudu Donbasu a bojoval na Ukrajine proti fašistom, aby tak úplne zničil slovenský záujem o ochranu ľudských životov civilistov na Donbase.“
Fakty sú takéto. Písal som celkove o deviatich Slovákoch, ktorí bojovali na strane proruských separatistov a o dvoch, ktorí bojovali na ukrajinskej strane. O prevažnej väčšine z nich informovali ešte predtým ako som o nich písal ja, viaceré médiá, vrátane slovenských. Dôveryhodné pramene sa pritom zmieňujú o niekoľkých desiatkach Slovákov, ktorí bojovali na obidvoch stranách, takže Tarine tvrdenie je iba ďalšou z radu jej lží. Ale inak sa Tara očividne snaží a nemenovaný zamestnávateľ je s ňou snáď spokojný. Veď lajky a zdieľania zbiera celkom slušne. A že to čo píše sú lži? Napríklad o boji proti údajným fašistom na Ukrajine a úžasnom Putinovi a Lukašenkovi, ktorých národ tak veľmi miluje? Veď práve to sa cení a o to v hybridnej vojne niekomu ide. Niekomu, s kým má Slovensko už nejaké tie skúsenosti.

Doplnené 3.11.2021

Keďže „Katalin Tara“ v komentároch napísala niektoré lživé tvrdenia, ktoré podoprela dvomi propagandistickými videami z dielne orgánov separatistickej, nikým neuznanej tzv. Luhanskej ľudovej republiky, je potrebné reagovať. Po pozretí videí je každému kto ovláda ruský jazyk zrejmé, že ho buď neovláda „Katalin Tara,“ alebo sa spolieha, že ho neovládajú tí, ktorých chce presvedčiť.

prvom videu sa totiž vôbec nehovorí o masových hroboch ani o ich vyšetrovaní spomínanou „medzinárodnou skupinou odborníkov“. Nie je tam ani žiadna zmienka o zavraždených deťoch, ktoré začali objavovať v týchto masových hroboch. V skutočnosti osoba vystupujúca vo videu hovorí o deťoch, ktoré zahynuli v dôsledku bojov a prestreliek na Donbase. V súlade s oficiálnou verziou Moskvy šíri propagandu o tom, že nie Rusko ale Ukrajina nesie zodpovednosť za ich smrť. V prípade osoby vystupujúcej vo videu ide o dobre platenú propagandistku, Annu Sorokovú, ktorá pôsobí vo funkcii „zástupkyne ministra zahraničných vecí“ tzv. Luhanskej ľudovej republiky, ktorá je nelegálnou a nikým neuznanou štruktúrou vyzbrojovanou, financovanou a kontrolovanou Ruskom.

druhom videu nejde o masové hroby vytvorené ukrajinskou armádou v Luhansku. V skutočnosti sa video týka exhumácie hrobov v meste Pervomajsk, ktoré sa nachádzajú na okraji Kyseľovskeho cintorína. Zatiaľ nie sú k dispozícii relevantné nezávislé svedectvá a dôkazy o identite ľudí, ktorí sú v týchto hroboch pochovaní ani o čase a príčine ich smrti. Rovnaká osoba, Anna Soroka, ako v prvom videu bez dôkazov tvrdí, že ide o civilné obete, ktoré zahynuli počas ukrajinského ostreľovania tohto mesta. Na rozdiel od fejku „Katalin Tara“ však nefantazíruje o tom, že ide o hroby vytvorené ukrajinskou armádou, pretože Pervomajsk bol od vypuknutia konfliktu ovládaný separatistami a ruskými žoldniermi a ukrajinské jednotky sa tam nenachádzali. Troll „Katalin Tara“ evidentne ešte nedorástol do profesionálnej úrovne propagandistky z bábkovej LĽR a šíri dezinformácie, ktoré protirečia logike. Ak by niekto chcel skryť vraždu civilistov, určite by ich nepochovával na okraji Kyseľovského cintorína, kde tieto hroby boli na očiach celému mestu. Ak by v týchto hroboch boli naozaj miestni civilisti, tak by ich hľadanie netrvalo sedem rokov, ale exhumovali by ich za prítomnosti ruských médií už v roku 2014 a zábery by šírili do celého sveta.
Otvorenou otázkou ostáva, koho pochovali v týchto hroboch. Mohlo by ísť o tzv. ruských dobrovoľníkov, ktorí padli v bojoch proti ukrajinskej armáde. Miestnych separatistických ozbrojencov pochovávali ich rodinní príslušníci na civilných cintorínoch a telá padlých príslušníkov Ozbrojených síl Ruskej federácie sa evakuovali do Rostova nad Donom. O padlých ruských či zahraničných žoldnierov sa však nemal kto postarať, a preto boli pochovávaní v spoločných hroboch na cintorínoch, alebo pri cintorínoch v blízkosti bojiska.
Na záver iba pripomeniem, že na vlastnom území nie je agresorom Ukrajina, ale niekto iný. Ten, kto v rozpore s medzinárodným právom napred anektoval časť územia svojho suseda a následne rozpútal dlhotrvajúci ozbrojený konflikt na jeho území. Ten, kto tam posiela bojovať tzv. dobrovoľníkov a dokonca aj regulárne armádne oddiely, a preto je priamo zodpovedný aj za nevinné civilné obete bojov.

Teraz najčítanejšie

Ján Benčík

Nakoľko mi nie sú ľahostajné pomery na Slovensku, píšem na webe Denníka N blogy o tom, čo považujem za nebezpečné. Píšem o konšpirátoroch, kremeľských trolloch, pravicových aj ľavicových antiliberálnych extrémistoch. Niektorí ľudia ma za to majú úprimne radi, iní ma rovnako úprimne nenávidia. A niektorí sa mi dokonca vyhrážajú. Beriem to ako niečo, čo súvisí s tým, čo robím.