Denník N

„Pozor, pozor, vystoupení dnes v šestnást hodin!“ Pytliaci v našich lesoch…a stádo vysokej i nízkej zvery.

„Pozor, pozor, vystoupení dnes v šestnást hodin!“ Pointu i názov dnešného blogu mi nečakane na záver behu v akcii Beháme lesmi zanechala mobilná reklama Cirkus ALEX z ČR. Tento text je venovaný 103 rokom vývoja na ceste demokracie a vychádza z kontextu našich aktivít a z myšlienky, že zdravá spoločnosť a zdravý les má niečo spoločné.

A samozrejme na úvod ešte dodám, že je to občiansky text, apolitický, kde vychádzam tiež zo svojho vzdelania na FF UK v Bratislave, či z iných prameňov. Týmto vyjadrujem i vďaku pre snahu brániť akademické slobody pred výkonnou mocou v SR. Po sto tri rokoch….sme zastali, bratia, na ceste, veríme, že sa oni stratia…Slováci ožijú… Je tento text i zhrnutie občianskych aktivít i mojich názorov, v rámci rokov 2013 – 2021…a teda a čo bude ďalej? Skor pôjdem cestou kvality. Ukážka stavu, mapovania snáh a reakcie…a vlastne asi už to stačilo…prišli i mladší …a veríme… demokraciu máme a demokratov nejak treba z podhubia nechať rásť…a nechať vyrásť…

Teda dnes ráno som klikol po dlhšej dobe na tento film (Miesto pre život – sto rokov) , ktorý sme robili k storočnici mieru (11.11.1918 (Paris) v roku 2018 s deťmi Petržalky (vďaka základným školám i MČ Petržalka).

Zaujala ma tu mapka a myšlienke o lese, o relaxačnom chodníku Marsilius a uvedomil som si podobnosť s myšienkou našej hry Kamene (OZ Presadíme) i s myšlienkou hry Beháme lesmi, ktorú majú cez aplikáciu v mobile, kde „vytvárajú“ jednotliví bežci pohybom bežci virtuálny veľký strom a behajú okolo svojho obľúbeného stromu.

Tak som sa ráno napajedil na priateľov na FB, dostal energiu behať a impulzívne skúsil túto trasu, behom – relaxačným- robil som ďalší strom cez miesta, kde sme boli s deťmi (i cez chodník Marsilius, i cez miesta, kde sme sadili stromy za posledné roky). Odtiaľ sú i fotky a preto, možno – mám i taký „hrozný“ bežecký čas na výslednej mapke so stromom, čas , kde sa nezarátal cez GPS prvých cca. 300 m, i to je trochu skreslené……A áno, mám výhovorky..fúkal protivietor, bolo dosť teplo, potlm zas chladno..a po raňajkách…hm…toľko k behu, k procesu akcie, ktorá bola dnes. Je to len príklad….event…

(Áno, zas možno zámerne zmätený úvod, možno snaha odradiť povrchného čitateľa, … so statusom „múdreho“ sudcu…možno i po vzore Platóna, jeho postoja k písanému…)

Teda dal som sem na ukážku hlavne pár fotiek z našich minulých aktivít, k téme cesty k demokracií, prierez našich aktivít v OZ Presadíme, ako to vyzeralo na týchto miestach pred rokmi….

To len k tomu, že niekto dnes všeličo súdi, vyjadruje sa, spochybňuje právo občanov mať názor na veci, hľadá tábor, odkiaľ vietor fúka, nevšíma si podstatu argumentov, ale to, kto to hovorí a prečo.

Teda ak môže sa niekto vyjadriť ako občan a súdiť všelikoho, organizovať verejné protesty, tak iným tiež nik nebráni niečo aktívne riešiť. Ak teda mňa ide niekto súdiť, bolo by korektné, podľa mňa, ukázať občiansku „vyspelosť“ záujem, a nech sa páči, potom skôr budem ochotný rešpektovať všeličo….

Lebo život by mal byť o aktivite. Dojem, že som dobrý, keď niekam patrím – virtuálne, keď niekoho súdim, nemusí byť pravda…

Uvedomil som si jednu vec, ako som tak dnes bežal a tvoril virtuálny strom na mape…:

Prečo mám niekomu niečo vyčítať, keď je možno tiež obeť „masírovania“ verejnej mienky?

Možno sa dobre vyzná v stavebníctve, v remesle, v agende úradu, referent, učiteľ..neviem kto je príslušník davu, dvoch polarizovaných táborov, ktorých dnes vytvára masová komunikácia a jej zadávatelia…

Ako nás pripravilo školstvo na vnímanie faktov, reality, rozhodovanie?

Ako sa školstvo zmenilo za tých sto rokov? Ako „reflektovalo“ na podmienky totalitných praktík? Áno, majú dnes školy právnu subjektivitu, deklarujú cieľ vychádzať vo vzdelávaní z najnovších poznatkov vedy a techniky, z princípov demokracie…a májú samozrejme i problém personálny, motivácia cez tie platy…podmienky…

 

Teda je tu strom, ktorý sme sadili v roku 2018 s vynikajúcim športovcom – Matej Tóth (na fotke je i europoslanec Ivan Štefanec (tiež športovec, človek schopný s výborným časom odbehnúť i maratón).

Vďaka!:

…a stav lipky v roku 2021 (stále behám okolo a v lete polejem (cez pololesný relaxačný chodník Marsilius v Petržalke, stredom sídliska…):

…a len ilustračné zo včera k atmosfére výročia ČSR…:

…ako ukážka snahy o kompozíciu:

http://www.inba.sk/vismo/dokumenty2.asp?id_org=600185&id=4919&p1=8821

Strom sadený na ZŠ Pankúchová v Petržalke v roku 2015  rámci možnej relaxačnej či bežeckej trasy „Marsilius“:

a stav tohto miesta dnes v rámci bežeckého okruhu „sto rokov“:

(na fotke je vidno i princíp „zlatý rez“)

A teda pozerám teraz už druhú politickú diskusiu v RTVS a zároveň sa snažím čo to formulovať, dať i fotky…píšem okolo 12 – tej na poludnie…

A teda o čo tu ide?

Ja naozaj roky skúšam aktivizovať verejnosť, dávame príklad, čakáme, kto sa zapojí..

Samozrejme, nemôžeme niekoho nútiť k tomu, aby sa zapojil.

Niekedy ako vraví kniha I – Ting v jednom hexagrame (Kniha premien), niekedy je tu „prevaha malého“.

Nemusí to byť problém na „našej“ strane, jednoducho niektoré „procesy“ v spoločnosti stagnujú,… sú spomalené…nevedomé, potláčané, myseľ a cit otupovaný…

…či jednoducho ide o hodnoty: „zarob veľa prachov, je jedno ako a potom sa uvidí….“.

A potom sú tu veci, ktoré majú hodnotu všeobecne, univerzálne, ktoré nás prekračujú, ktoré dávajú zmysel životu, udržiavajú to podstatné.

O tom je vlastne naša hra Kamene.

Myšlienka, že sme súčasťou niečoho trvalého, ako také kamene, pridávame sami niečo do základov múru, stavby… hra propagovaná tento rok…

Blížia sa i sviatky ako dušičky…to je teda vlastne k tomu…

Ja verím, že to podstatné trvá, život trvá, že je tu určité spojenie, vzťah, je tu i svedomie, i duša…nezaujíma ma povrch, populizmus politikov, rôzne „jednoduché Ja“,…

Ale zároveň ma zaujíma to podstatné, keď niekto má ako občan možnosť sa vyjadriť, keď si háji slobodu a možno v malom pomáha hájiť i právny štát, poriadok, rešpekt, láskavosť ..demokraciu…sme teda na tej ceste demokracie už sto tri rokov…cez dve totality, ktorá tu nechala stopy v duši…v tých „kameňoch“!

A teda, ak vidím, že práva občana sú porušované, keď i Ústavný súd SR skonštatuje, že boli väzbou porušované ľudské práva na osobnú slobodu, tak sa ohradím, kým budem vládať, voči skresľovaniu stavu, pomenovaniam a interpretáciám, kde nejaký „rozprávkár“ sa tvári ako demokrat, slušný človek a zároveň v kriku, že je jeho akcia pacifistická zaniká krik a plač občana, ktorému možno na krku stojí nejaký policajt, v rámci ohrád, ktoré sa doslova vytvárajú medzi ľuďmi, občanmi…ako som to žiaľ zažil 27.10. na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave…

Ako je možné, že niekto označí iného občana ako toho, ktorého treba zavrieť?

A keď sa tohto občana novinár spýta, či netreba na to i dôkazy, povie, že áno, že verí, že slušní a statoční policajti, vyšetrovatelia, sa nebudú báť a tie dôkazy nájdu…?

Je to nebezpečné. …

Teda, ja nehovorím, že sa tu roky nediali nespravodlivé veci.

Že tu nebolu hluché uši, keď občan sa ozval. ..sám to tu zdôvodňujem, že tiež som skúšal rôzne veci, oslovoval inštitúcie a nebolo to úplne ok…

Ale nešlo ani vtedy o takéto principiálne veci. Pokusy o diskreditáciu strán v rámci politickej súťaže…

Myslím si, že každý občan je zároveň politik, má záujmy a snahu robiť viac dobra do spoločnosti (predstava – Aristoteles)…je to práva a i povinnosť nebyť ticho.

Ak však zažijem reakciu, že kto som, že sa zisťuje zdroj informácie, a nie to podstatné, teda to, čo sa hovorí, tak sa pýtam, čo učila naša škola dnešných tridsiatnikov, či štyridsiatnikov?

Ľudí s ambíciou zastávať verejné či politické funkcie.

Ak teda mám chápať, že podobné schopnosti nemusím očakávať od dnešných päťdesiatnikov či starších…vďaka životným podmienkam…

A teda to podstatné, je možno toto tu, dnes, nie zajtra, že keď bude nádej,…dnes… dnes je  tá prelomová doba, aby sme začali viac študovať, dali si čas skúmať kritickým myslením deje, ktoré sa na tanieri predkladajú, aby sme mali pokrm…

Veď, verím tomu, ak už máme skúsenosť z toho, ako sa pred tromi rokmi „dávkovaôi“ cez médiá informácie, ako s tvorila emócia, verejná vlna obrovského rozhorčenia, ..rôzne úniky zo spisov, z odpočúvaní, skresľovania, zľahčovania, či eskalovanie opačným smerom, …tak dnes sme ďalej, a mali by sme tieto veci vedieť „čítať“.

To očakávam od dnešných škôl. aby učili schopnosti zvládať to s chladnou hlavou, dávať emócie a záujmy do rovnováhy s logikou, s racionalitou…

Ak teda niečo sa deje, môžem sa skúsiť vcítiť do toho celého, snažiť sa porozumieť, zisťujem zdroje i možnosti, ako nájsť spoločnú reč. Nemusím ostať v tom, že: …veď Fico…poznáte ho…pozrite, aký je zlostný…povrch, nálepky…

A čo ak má dôvod byť zlostný a keby som počúval argumenty, zistím, to podstné, názor právnika?

Ozaj, vieme vlastne to, že už v scholastike bola práve právna veda hodnotená skoro ako najvýznamnejšia?  Že to nebolo bez dôvodu?

Teda ak sa ma niekto spýta na moju „vieru“ a pritom nevie, ako s vyvíjala verejná mienka, záujmy posledné desaťročia, tak sa ja môže spýtať na jeho vieru. Z čoho on vychádza, ak verí niečomu?

Koľko vojen, vpádov do iných suverénnych krajím sa dá pozorovať z histórie psledných desaťročí?

Kde to začínalo? Kto dál zámienku? Ako to eskalovalo? Ako to súviselo s občianskými vojnami? Ako s porušovaním ľudských práv? A ako vedeli dané krajiny, často menšie reálne brániť?

A ko sme sa my vedeli brániť v roku 1938 -1939? Kto nám pomohol?

Ako sme sa dokázali brániť v roku 1968? Ako sa vieme teraz reálne pozrieť na to všetko aktuálne? Ako sa vedeli reálne na to pozrieť občania vtedy?

Ako sa to vyvíja? Ako sa reálne meníme? Ako rastie schopnosť žiť lepší svet? Vedieť si ho tvoriť aktívne?

Schopnosť udržať si pokoj, spokojnosť, múdrosť?

Ako rastie „podhubie“ spoločnosti, ktoré utvára podmienky na žičlivý dialóg, porozumenie, rešpekt, ľudskosť, …láskavosť?

Ako sa pomohlo zakoreniť tú myšlienku režimu s ľudskou tvárou?

Ak nebudeme schopní, ochotní či odvážni, občianski statoční… pomenovať veci, podstatu, záujmy..to,  že cisár je nahý…nepohneme sa z miesta ani o ďalších sto rokov…napriek vede, technike. nanotechnológiam, umelej inteligencií, digitalizácií…

Naše reálne šťastie, nádej, je to, že sme členmi EU. Máme tu možnosť riešiť spravodlivosť, bezpečnosť i silnú menu spoločne…

A stále neprichádzam k podstate.

Podstata je, uvedomiť si na základe toho, čo sa nám dnes, aktuálne predkladá, uvedomiť si celý ten obraz „spravodajskej hry“, skúsiť to zvládnuť a naozaj si povedať v diskusií, čo vlastne potrebujeme, čo chceme, aké sú zdroje?

A spraviť systém lepší. Reálne sa mohlia opozícia spojiť, keby naozaj chcela, …už pred desiatimi rokmi.

Mohla „vygenerovať“ nové tváre, osobnosti, odborníkov, tieňových ministrov..a teda narazili sme na realitu…z nej máme príležitosť sa poučiť…

A reálne netreba očakávať niečo nové ani od návratu „temných síl“. Pozrime si, že ak bola jedna investičná skupina v minulosti viac v kurze, teraz je možno v iac v kurze tá druhá..

Dajme im teda priestor, ak to vedia robiť lepsšie, efektívnejšie, prečo nechávame štát stagnovať? Prečo sa nespojí tretí pilier s ich know how a nedajú možnosť synergicky vygenerovať lepšie dôchodky, lepšie investície do verejného? …do štátneho?

Chce to teda niečo „tretie“. Inú „tretiu cestu“.

Teda „štvrtú“…

A áno, toto je príspevok, ukážka snahy.

A naozaj neviem… nik nemal problém sa nám za tie roky ozvať, dohodnúť si stretnutie, povedať predstavu, čo chce, povedať, že niečo chce…ale za tie rok skôr iné priority mali ľudia …a výsledky vidíme…

K výstave fotiek v našol centre INFINITY (projekt pre deti k identite Vráť tú PET fľašu medzi nás):

 

Ale v areáli školy sú i „naše“ stromy z roku 2013 (orechy už rodia) a sadili tu samozrejme za tie roky i iní…a to je fajn signál. Iné stromy sú i na tej fotke s aktuálnym stavom ZŠ Pankúchová, Petržalka, ak si lepšie pozriete…:

 

…už si stromy žijú vlastným životom:

Tento text píšem i s prihliadnutím na „svojich“ kritikov, povrchným „rádoby“ spravodlivým, trochu možno ide i o „pyšných“, ktorí súdia na internete, ktorí šíria rôzne odkazy, často bez zamyslenia:

Otázka: komu to prospieva?

A zároveň možno ako inšpiráciu či ponuku pre komunitu Behaj lesmi, že i v Petržlake máme lesy ..a sú tu i ľudia, ktorí už v minulosti organizovali pekné bežecké trasy, i s myšlienkou..ekologickou..i úspešné akcie…a to nehovorím o sebe (rodinný beh Marsilius), ale napr. beh GAIA RUN, či Petržalský run fest…či ako sa to volala….

…dá sa bežať s predĺžením i cez tzv. Soví les, okolo Dunaja…či k Jaroveckému ramenu opačným smerom, či od vojenského cintorína v Petržalke…či cez Lesy v správe Lesy SR…

….dával som sem pekné fotky z dnešného behu, ale nejak mi zmizli..neviem prečo…a už sa mi to sem nechce dávať…

 

…a čestný hosť v roku 2015 – filozof, prof. M. Marcelli a pani riaditeľka ZŠ Turnianska 10, Petržalka…

Vďaka!

Platan sme dostali darom od spoločnosti Vodotika MG (žiaľ ani jeden platan nevydržal viac ako tri – štyri roky…dar deťom a personálu škôl sa neujal…)

A mapka stavu Petržalka koncom vojny.

Naša hra Kamene chce pripomenúť tieto miesta (tzv. pracovné tábory, miesta tragédií). Kde majú cieľ Beháme lesmi obľúbený strom, tam my máme cieľ, prenášať kameň, možno i doma namaľovaný, a odnesený na jedno z miest označenýc hGPS (nachať tam kameň, poliať strom, postarať sa, zdieľať foto s priateľmi, pozvať priateľov…stretávať sa…starať sa o svoje zdravie i o zdravie okolia…stav klímy…

 

Ukážka návrhu detí na sochu pre verejný priestor (z recyklovaného materiálu). Žiaľ, nezáujem verejnosti, sponzorov, nedostatok financií…

Petržalský čumil tu v Petržalke nie je a odpad v lesoch stále je…

…a moja karikatúra stavu spoločnosti – sídliska–asi rok 2016…

a na ukážku plagátik na trase Marsilius..rok 2015…výročie Ľ. Štúra…

…a ukážka opevnenia, vojenský cintorín pre obete prvej svetovej vojny v Petržalke…a naša hra Kamene…

….a sadenie stromu z roku 2016…na trase Marsilius (ZŠ Dudová 2. Petržalka). Čestný hosť D. Hevier…žiaľ strom sa neuchytil a v roku 2017 sme sadili ďalšiu lipku venovanú Lige za duševné zdravie, S. Knut…

 

Karikatúra k riešeniu verejného zdravia z minulého roka – plošné testovanie SNP 2…moja karikatúra…len ukážka aktivít…občianskych…

Kresba k našej ďalšej aktivity ohľadom vysťahovalectva, krajanov, pomenovanie ulíc v Petržalke, Š. Osuský…moja kresba…seriál je i v TV Bratislava …archív na ich web stránke…
…a našiel som i túto svoju kresbu M.R. Štefánik akcia Marsilius, k výročiu 2018…

Ukážka pozvánky, aktivita nášho centra INFINITY na Medvedovej 21, v Petržalke…

Pred fotkou zo sadenia ginko bilobe na tom vojenskom cintoríne (2020) dám i pieseň, ktorá má vo videoklipe prvyk z toho dokumentu, z trasy s deťmi..mnohí sa nesprávne na akciu pozreli, namali akoby záujem po akcií sa k tomu vrátiť, vidieť to dobré, pozitívne, konštruktívne…a nechali si možno dojem..neviem…nebola diskusia napriek snahe…ale tu je vlastne jeden z motívov akcie, snaha spraviť pieseň k tej storočnici…šanca čítať projekt i tzv. technicko organizačný plán zabezpečenia bola, ve´d to bola podžiadavka z úradu, od samosprávy, aby sme sa mohli spoločne realizovať…neviem, už sa nechcem k tomu vracať…:-) Len neviem o inej piesni ani o podobnej aktivite za posledné roky, bola to skôr lastovička, či „výstrel“ (…legendárna motyka..)…

Tak a posledné foto z mobilnej reklamy cirusu z ČR, ciskus Alex…že nerobme si z krajiny „cirkus“, to je myšleinka ústredné. Poďme radsšj o štvrtej do cirkusu k našim bratom…je to v Podunajských Biskupiciach, smer na Slovnaft…auto išlo náhodou okolo…keď som dobehol skoro k domu…nebuD,e ako stádo vysokej zvery…buďme ako les, zdravá spoločnosť, ale nebuďme ako zver v lese…behajme na ceste za slobodou a šťastím „kultivovane“:-)

Teraz najčítanejšie