Denník N

Strp zákon, ktorý si sám spravil !

Francúzska advokácia sa môže pochváliť obdivuhodnou históriou siahajúcou do čias rímskej expanzie Gálie. Súčasná slovenská, s 30 ročnou históriou, je popri nej sotva novorodencom.

 

Francúzsky parlament za vlády  Filipa VI. ( vládol 1328-1350 podľa Wikipedia) si zobral na starosti aj úpravu pomerov v advokácii. V roku 1344 vydal slávne nariadenie, ktoré sa na zdôraznenie jeho významu, po vzore rímskeho práva ( „ordo advocatorum“)  pýšilo honosným názvom Ordre. Tento dokument bol stáročia považovaný za Magnu Chartu advokácie vo Francúzsku, bol garantom jej slobody a nezávislosti. Pomery v advokácii upravoval viac ako 500 rokov, až do revolúcie, ktorá advokáciu rozpustila.

Počas 500 rokov bol pozmenený len menšími vládnymi nariadeniami a uzneseniami parlamentu.

Pri jednom z nich sa oplatí pristaviť aj čitateľovi, ktorý žije na Slovensku v 21. storočí pod vládou víťaza parlamentných volieb- pod vládou strany Oľano.

Vo  Villers Cotterets bolo v roku 1539 vydané nariadenie, ktoré ustanovilo, že trestné konania budú vedené výlučne písomnou formou ! Obmedzilo účinkovanie a prínos advokáta, obhajcu v ústnom súdnom konaní, výpovede svedkov a zredukovalo ich na čítanie spisov zo strany súdnych tribunálov. Vyhralo písané slovo nad zásadou ústnosti, bezprostrednosti a verejnosti, ktoré sú nosnými zásadami v trestnom procese v súčasnosti.

Garantujú to, že sa obvinený môže sám hájiť, garantujú mu možnosť predstúpiť pred súd, predstúpiť pred súd jeho obhajcovi, svedkom. Súd si tak popri vypočutom môže urobiť aj osobný dojem z účinkovania obvineného a svedkov, čo zohľadní pri rozhodovaní.

Týmto nariadením, ktoré pretrvalo do 3.11.1789, utrpela nielen francúzska advokácia a jej rozvoj v trestných procesoch ( civilné spory naďalej prebiehali ústnou formou), ale aj obyvatelia Francúzska.

Prečo potom bol prijatím takéhoto spiatočníckeho ustanovenia vrazený klin do ďalšieho rozmachu už aj tak obdivovanej a váženej advokácie a súdnych procesov prebiehajúcich za jej účasti ?

Toto nariadenie presadil  kancelár Poyet, aby bolo možné na politickú objednávku odsúdiť admirála Chabola.

Neskôr,  keď sa kancelár prestal tešiť priazni panovníka, politicky  použili toto nariadenie proti  Poyetovi. Poyet sa v politickom procese pokúšal obhajovať, bojoval, žiadal si obhajcu, žiadal vylúčiť písomné svedectvá, ktoré účelovo  svedčili proti nemu. Neuspel.

Sudca mu odmerane povedal „Patere legem quam ipse fecisti“  – „Strp zákon, ktorý si sám spravil.“

Bývalému kancelárovi neostalo iné, ako trpké konštatovanie „Keď som robil tento zákon, nemyslel som si, že sa raz ocitnem tam, kde som teraz.“

(Spracované na základe diela Dr. Králika Lajosa, Advokátsky stav, vydané Budapeštianskou advokátskou komorou a Franklinovým združením v roku 1903)

Teraz najčítanejšie

Viktória Hellenbart

Smelo môžem napísať, že sa celý život venujem právu, hoci som pôvodne chcela robiť všetko okrem práva, a najviac zo všetkého som túžila byť veterinárom, ale veci sa vyvinuli inak. Od júla 2001 mám samostatnú advokátsku prax v Lučenci a som teda celý život "vidieckym advokátom". Láska k prírodným vedám ma od začiatku viedla k porovnávaniu a hľadaniu prírodných zákonov v práve. Napriek, a verím, že len "zatiaľ"prevažujúcim skúsenostiam, som si istá, že morálne zákony v spoločnosti sú rovnako nemenné a neporušiteľné ako zákony prírodné. Gravitačný zákon nie je neporušiteľný v tom, že nemožno jednoducho vyskočiť z 12. poschodia, ale následky jeho porušenia sa dostavia a tie sa už ignorujú ťažšie. A rovnako fungujú zákony morálne, možno ich porušiť, ale následky sa dostavia a v tomto prípade ich pocítime všetci..