Denník N

Kyle Beach je jeden z nás

Národnou hokejovou ligou (NHL) a organizáciou Chicago Blackhawks otriasol minulý týždeň škandál nevídaných rozmerov. Počas sezóny 2009/10, keď hráči Chicaga opäť po dlhých rokoch čakania siahli na Stanleyho pohár, znásilnil Brad Aldrich, vtedajší video tréner klubu, dnes 31 ročného hráča, Kyla Beacha. Ten vtedy v A-teame nehral, no ako mladý, perspektívny hráč bol pripravený pre prípad, že by sa niekto počas play-off zranil.

Podľa výpovede hráča ho raz večer Aldrich zavolal k sebe domov pod zámienkou domácej večere a potom ho sexuálne napadol. Vyhrážal sa mu pred, počas a po akte. Veľmi sľubná kariéra čísla 11 výberu draftu 2008, pre ktorú dovtedy tak tvrdo drel, bola v ten večer zničená.

Kyle Beach je preživším znásilnenia

Kyle Beach sa v osudnú noc nestal „obeťou sexuálneho obťažovania“, ako píšu mnohé médiá. Kyle Beach je preživším znásilnenia.

Vykonať na inej osobe akúkoľvek sexuálnu aktivitu bez jej súhlasu sa totiž musí nazvať svojim pravým menom – znásilnenie. Žiadne „sexuálne násilie“, ani „obťažovanie“. Znásilnenie. Preživšou osobou znásilnenia nemusí byť len žena, ale aj hocijaká iná osoba – v tomto prípade muž.

Útočník Aldrich navyše použil ako donucovací spôsob vyhrážky. Vyhrážal sa mu fyzickou aj kariérnou likvidáciou. S bejzbalovou pálkou v ruke mu oznámil, že ak sa nepodvolí, už nikdy nebude chodiť a ak niečo niekomu povie, v NHL si už nezahrá. Kyle Beach so žiadnou sexuálnou aktivitou s Aldrichom nesúhlasil. Bol znásilnený.

Jeden ľudský život vs. Stanleyho pohár

Kyle Beach napriek vyhrážkam Aldricha niekoľko dní po čine prehovoril. Dostalo sa mu rovnakej odpovede ako väčšine preživších.

Ticho. Prižmúrenie oka – respektíve oboch očí – a k tomu zapchaté uši. Nedôvera. Neochota veriť, nevôľa situáciu riešiť. Preživším neveríme, aj keď by sme mali: len mizivé percento z nahlásení, ktoré zároveň tvoria len mizivé percento z celkového počtu prípadov, sú krivé obvinenia. Veriť, správať sa k osobám v súlade s ich statusom preživších a nečakať, kým prebehne súd, je jedným zo zásadných krokov, ktoré by mala naša spoločnosť robiť v týchto prípadoch. Osoba*y, ktorej*ým sa preživší*a zverí, tiež často nechce*ú poškodiť meno obvinenej dlhoročnej známosti, alebo meno organizácie, v ktorej k znásilneniu došlo.

Aj v Chicagu vtedy počas play-off niekde v kancelárii vedenia vo vzduchu lietali „vyššie ciele“. Aldricha prepustili, ale až po sezóne. Nič viac, nič menej. Nebolo to prvýkrát, čo sa podobný sexuálny škandál v NHL ututlal. Avšak podľa všetkého ide o prvý prípad, v ktorom hráč vystupuje ako preživší a nie ako páchateľ.

Devastačné dôsledky na život a kariéru Kyleho Beacha

Táto udalosť Kylovi Beachovi tak, ako každej osobe, ktorá prežila znásilnenie, obrátila život naruby. Ak vás niekto sexuálne napadne, zaútočí nielen na vašu fyzickú integritu ale hlavne na vašu ľudskú dôstojnosť. Znásilnením vám ublíži, zníži vás na úroveň akejsi veci, doslova vám ukradne kúsok z vášho ľudského ja. Len málokto si vie predstaviť, čo sa od toho momentu odohráva v hlave preživšej osoby. Aldrich svoje vyhrážky nenaplnil, avšak nečinnosť kompetentných, banalizácia, útoky na jeho osobu a trauma z prežitej hrôzy Kyla Beacha jednoducho zlomili.

Kyle Beach je jeden z nás

Hokejové prostredie, ktoré je známe svojou maskulinitou, vo veľa prípadoch toxickou, je po minulotýždňovej medializácii v šoku. Veď „Kyle Beach je jeden z nás…“. Hokejovými kabínami rezonujú otázky ako: „Veď bol tak silný, prečo sa nebránil ?“, „A čo ostatní spoluhráči ? Hokej je teamová hra, kabína je najviac, prečo nič nespravili?“. Nikto nechápe, ako sa niečo také vôbec mohlo stať. Samotní hráči, ale aj ďalší muži sa cítia zainteresovaní, dotknutí aj nahnevaní, pretože preživším nie je neznáma z novín, ale jeden z nich. Hoci meno Kyle Beach väčšina doteraz nepoznala.

Nikto sa nepýta, či hráč trénera nezvádzal. Ani či nemal príliš krátke nohavice a obtiahnuté tričko. „Prečo vlastne akceptoval pozvanie k nemu domov?“ Takéto otázky by sme sa skutočne nikdy nemali pýtať ohľadom žiadnej znásilnenej osoby, ale pri ženách sa objavujú v podstate automaticky…

Znásilnenie je rodovo-podmienené násilie

Je potrebné si uvedomiť, že nikomu z nás neprináleží hodnotiť, ako preživšia osoba vyzerala, ako sa správala, čo mala, či mohla urobiť. Nie je slabá, podriadená, nie je ani vyzývavá, nerada býva dobývaná, nie je to osoba, ktorá to vlastne chcela, aj keď hovorila, že nechce alebo mlčala. Naša pozornosť by sa mala sústrediť výlučne na osobu páchajúcu násilie.

Znásilnenie je formou rodovo-podmieneného násilia. To znamená, že daná osoba koná na základe rodu svojej obete. Je voči nej v pozícii moci. Moci nad ženou pretože je žena, moci nad mužom, pretože je mimo kategórie „alfa samcov“. Preživšie osoby teda nie sú vyberané náhodne, stávajú sa nimi následkom nerovných mocenských vzťahov založených na rodových rozdieloch v sociálnom a spoločenskom postavení.

Aldrich nebol žiadny neznámy, ktorý by na Kyla Beacha vyskočil za tmy niekde v parku. Nešlo mu o sexuálne uspokojenie, ale o už spomínanú moc a jej upevnenie. Video-tréner ju pociťoval nad „mladým uchom“, operoval ňou, aby dosiahol svoje a tiež sa ňou snažil umlčať preživšieho.

Ako spoločnosť stále zlyhávame v jasnom odsúdení rodovo-podmieneného násilia.  V Amerike je jednou z 10 znásilnených osôb muž. Zvyšných 9 sú ženy. Každé dve minúty je znásilnená jedna z nás. To, čo zažil Kyle Beach, zažívajú ženy na dennom poriadku. V Amerike, v Európe, u nás na Slovensku. Nastal čas spoločne povedať rodovo-podmienenému násiliu hlasné nie.

Foto: choosechicago.com

Teraz najčítanejšie

Beata Jurik

Som právnička, momentálne pôsobím ako politická poradkyňa frakcie Renew Europe v Európskom parlamente v Bruseli vo výbore Kontroly rozpočtu a vo výbore Rodovej rovnosti. Špecializujem sa na právo Európskej Únie no mojou srdcovkou sú ľudské práva. Predtým som pracovala ako odborná asistentka na Univerzite v Štrasburgu a tiež v Centre informácií pre rodiny a ženy, kde som sa venovala pomoci týraným ženám. Bola som aj dobrovoľníčkou v Rodinnom Plánovaní (Planning Familial), feministickej organizácii, ktorá takisto poskytuje informácie v oblasti sexuálnych a reprodukčných práv a rodovej rovnosti. Som členkou predsedníctva Progresívneho Slovenska a viedla som feministickú platformu PSF. Do Progresívneho Slovenska som vstúpila s presvedčením, že naša malá krajina v srdci Európy môže byť modernou a férovou krajinou pre nás všetky a všetkých bez rozdielov. Pretože práve takú si ju želám aj pre môjho syna.