Denník N

Rozdelený a krutý Belehrad

Na uliciach stále vládne hyper-maskulínny princíp (alebo, lokálne povedané, turbo-maskulínny) – agresívne jazdiaci muži vo veľkých autách požierajú ulice mesta, uznáva sa ich právo silnejšieho, môžu parkovať kde chcú, prechádzajú sebaisto na červenú. Kúpa veľkého auta je zväčšenie priestoru ich vlastného tela na rozmerný, rýchlo sa pohybujúci, odolný a lesklý stroj, ktorému sa prispôsobuje celé mesto. Na vzhľade ulíc z perpektívy chodcu záleží pramálo, pretože z pohľadu auta sú to dopravné tepny, čím rýchlejšie prejazdnejšie, tým lepšie.

Ľudia, ktorí si auto nemôžu dovoliť, sa ako krysy presúvajú pešo po apokalyptických podchodoch a pozerajú na absurdne dlhé časomiery na šikanujúcich semaforoch nainštalovaných na širokých viacprúdových bulvároch. Alebo používajú nedôstojnú verejnú dopravu, pri ktorej väčšinou nie je jasné, kedy vlastne chodí, a tak musia čakať, nevedno ako dlho, veď na ich čase, keď nemajú auto, nezáleží. Zúbožené české električky sú v takom stave a tak málo používané, že je naozaj na mieste sa pýtať, či radšej nezavadzať autám. Ak aj nastúpia do električky, tlačia sa v zápchach na spoločných cestách s trúbiacimi automi, alebo čakajú, kým autá úbohú, starú a dobitú električku pustia (nepustia). Autobusy chodia menej často, ako by sa patrilo, ľudia sa musia tlačiť v starých vozidlách, ktoré už neboli dobré cestujúcim zo západu.

Typický podnik v Belehrade nie je miestne jedlo pre miestnych ľudí za miestne ceny (čo je napríklad bežné v Prahe), najobľúbenejšie sú priestorné podniky, ktorých koncept by sa dal opísať ako “VIP lounge”, od rána do večera otvorené kaviarne-bary-reštaurácie-kluby, ktoré sa snažia vytvoriť pocit, že ste všade inde, len nie v Belehrade. Priestory sú svetlé, rozľahlé s veľkými oknami, je dôležité, aby ste boli videní a aby ste videli. Hostia sa správajú k obsluhe nadradene, personál je uniformovaný a pripomína služobníctvo. Samozrejme, aj v najkrajšom podniku postavenom na zdravých trendy jedlách, kde sa robia imunity-booster smoothies, v menu je avokádo sekcia a steny tvoria vertikálne záhrady, sa čulo fajčí v interiéroch. Muži sa tvária ako králi sveta a ženy majú umelé tváre, pretože v tomto mužskom svete svete je najlepšou stratégiou prežitia premena na karikatúru pornoherečky.

Ulice sú plné letákov ponúkajúcich kamagru, generikum Viagry na podporu erekcie.

V prašnom, drsnom a zanedbanom prostredí mesta rastie medzi Sávou a centrom luxusný dubajský svet s bytmi, kanceláriami vo výškových budovách a nábrežnou promenádou menom Belgrade Waterfront. Ide o emblematický projekt premiéra Alexandra Vučiča a jeho partnerov, developerov z Abú Dabí (okrem Arabov sú v meste výrazne prítomní Rusi a Číňania, ktorí napríklad stavajú novú rýchlodráhu pre vlaky z Budapešte do Belehradu). Výstavbu, ktorá má mesto zaradiť na mapu metropol sveta, platí čiastočne vláda.

Belgrade Waterfront zmietol zo stola dekády úvah sbrských architektov a urbanistov o tom, ako vágny terén medzi Sávou a centrom mesta umne využiť. Malo tu byť štvrť pretkaná vodnými kanálmi, alebo reprezentatívne budovy kultúrnych inštitúcií. Developer tu vytrhal koľajište belehradskej hlavnej stanice, zbúrali domy, v ktorých prežívala nezávislá kultúra (časť zostala stáť, ale niektoré sa menia na VIP Lounge v trendy schátranom prostredí) a stavajú stenu z vežiakov pre boháčov, ktorá zakryje skutočné mesto v pozadí.

Jadrom Belgrade Waterfont je nákupné centrum. Ulice sú zahltené reklamnými obrazmi, ktoré ukazujú mužov rokovať, alebo užívať si uvoľnené cmúľanie cigár po biznis stretnutiach, ženy s plastovými tvárami nakupujú, klebetia, jedia burgery alebo si dávajú urobiť nechty. Akoby v tomto hypermaskulínnom svete srbská vláda s emirátskymi partnermi pre ženy budovala bezpečnú ohradu, kde sa môžu venovať svojim hlúpostiam, zatiaľčo muži rozhodujú.

Belehrad sa za hranicami Európskej únie stáva rozdelenejším a krutejším mestom.

Teraz najčítanejšie

Radoslav Augustín

Ako dieťa viedol fiktívnu televíziu, potom založil Mediálne.sk, aby mohol o médiách písať, a prešiel do SME a potom do Denníka N, aby médiá robil. Zaujíma sa okrem médií o mestá. V súčasnosti je šéfom produktu Denníka N.