Denník N

Nabíjacia infraštruktúra ako kameň úrazu rozvoja elektromobility na Slovensku. Ako to vyriešiť?

Áno, elektromobilita síce zažíva svoj boom a už teraz vieme, že bude dopravou našej budúcnosti. Všade sa však dajú nájsť aj nedostatky a určite sa zhodneme na tom, že na Slovensku je to primárne nedostatočná nabíjacia infraštruktúra. Čo s tým?

O tom, že nabíjacia infraštruktúra nie je dostatočná hovoria aj čísla. Podľa Európskeho združenia výrobcov automobilov ACEA je v Európe stále málo nabíjacích staníc, pričom 10 krajín EÚ nemá v priemere ani jeden terminál na 100 km. Ktoré krajiny sú teda na tom najlepšie a ktoré, naopak, najhoršie? Na špičke tohto rebríčka sa drží Holandsko (47,5 nabíjacích staníc na 100 km), nasledujú Luxembursko (34,5), Nemecko (19,4), Portugalsko (14,9) a Rakúsko (6,1). Úplne najmenej ich je v Litve, Poľsku, Cypruse, Lotyšsku a Rumunsku. Otázkou ostáva: Ako je na tom Slovensko? U nás sú to v priemere 2 nabíjacie stanice na 100 km. Čo teda s tým?

Každý problém má svoje riešenie a na rozvoji sa dá stále krásne pracovať. A to napríklad v prípade využitia inovácií od nových hráčov na trhu. Myslím si, že jedným z ukážkových príkladov je napríklad AgeVolt so svojim zeleným, ale aj efektívnym a praktickým riešením. Ako sa dá pri nabíjaní čo najviac ušetriť? Kde, kedy a akú nabíjačku zvoliť? A čo je podstatné, aké nabíjačky vlastne náš trh ponúka? K tejto téme sme diskutovali už aj v diele projektu BATTERYacademy (môžete si pozrieť VIDEO alebo vypočuť PODCAST). Rád by som to však zhrnul aj tu.

 

  • AJ VY SI MYSLÍTE, ŽE NABÍJANIE AUTA ZABERIE VIAC ČASU AKO TANKOVANIE? POZRIME SA NA TO

Mnoho ľudí spochybňuje rýchlosť nabíjania elektromobilov v porovnaní s tankovaním. Skúste sa však nad tým lepšie zamyslieť. Ja mám totiž pocit, že realita je iná. Tak poďme na to! Vezmite si, že elektromobil sa nabíja vtedy, keď je odparkovaný alebo v garáži. Prípadne, nabíjame počas nákupu a podobne. V praxi to teda znamená, že nabíjame vtedy, keď potrebujeme riešiť aj niečo ďalšie. Prejdime však na tankovanie. Pri tankovaní musíme ísť na benzínku, natankovať, ísť zaplatiť atď. Zaberie nám to teda približne 10 – 15 minút. Pri nabíjaní, v prípade bežného mestského používania, úplne stačí, ak je auto napojené počas toho, ako ste v práci/doma/v obchode. Tým pádom ani neviete, ako dlho to nabíjanie trvá a keď do auta vstúpite, je dostatočne nabité tak, aby vás úspešne doviezlo do vašej cieľovej rovinky.

 

  • AC/DC VO SVETE ELEKTROMOBILITY: ČO TO ZNAMENÁ A PREČO JE TO DÔLEŽITÉ VEDIEŤ?

Častokrát sa stretávam s názormi, že nabíjanie elektromobilu zaberie veľa času. Jasné, bavili sme sa už o tom, ako je to po praktickej stránke a o tom, že nabíjať môžeme väčšinou vtedy, kedy auto stojí a my ho nepotrebujeme. Ako dlho však nabíjanie trvá? A čo je vlastne to AC/DC zo sveta elektromobility? Laicky by sme mohli povedať, že ide o mestské (AC) a mimomestské (DC) nabíjačky alebo pomalé a rýchle. AC nabíjačky štandardne dobijú 70 km, možno až do 100 km, za jednu hodinu. To je akurát to, čo človek väčšinou potrebuje na denný dojazd. Ľudia z miest a dedín potrebujú možno polhodinu nabíjania, aby doplnili svoj denný dojazd. DC nabíjačky zase nájdeme v okolí diaľnic, aby sme dokázali prejsť dlhšie trasy. Dôležité je však poznamenať, že pri nich sú časy nabíjania oveľa kratšie, a teda nabitie elektromobilu určite nezaberie viac času ako tankovanie nafty či benzínu. Pýtate sa, prečo tieto DC nabíjačky nemôžu byť aj v mestách, aby sme aj tu nabíjali rýchlejšie? Odpoveď je veľmi jednoduchá: je zbytočné používať taký veľký prúd.

 

  • VÝPADKY PRÚDU KVÔLI NABÍJANIU? TOHTO SA BÁŤ NEMUSÍME

Jasné, nič nie je dokonalé a aj v tomto prípade závisí celá infraštruktúra na tom, ako sa nabíjacia infraštruktúra na miestach postaví. Pokiaľ sa napr. ulica nepostaví rozumne, môže sa samozrejme stať, že nabíjanie áut spôsobí výpadok na celej ulici. Pravdepodobnosť je však malá a s dobrým systémom riadenia a výkonu energie sa to určite nestane. Aj keby sme na jedno parkovisko postavili 100 – 200 nabíjačiek a v rovnakom čase tam bude stáť 200 áut, tak sa nič nestane, pretože ten systém vie rozdeliť energiu do áut tak, aby to nespôsobilo problém budove, distribučnej sústave ani štátu.

 

  • KOMUNIKÁCIA MEDZI NABÍJAČKOU A AUTOM. AKO TO PREBIEHA?

Áno, aj to, ako komunikuje elektromobil s nabíjacou stanicou je veľmi podstatné. Keďže máme dva typy nabíjačiek (AC a DC), je potrebné ich odlišovať. V zásade je to tak, že pri AC nabíjačkách nie je čo riešiť. V tomto prípade je totiž menšie riziko, že by sa auto pokazilo, pretože reálna nabíjačka je v aute. Nabíjačka autu dáva iba klasický AC prúd, ktorý máme aj bežne doma v zásuvke. Interná nabíjačka je v aute, od výrobcu. Tým pádom sa ako majiteľ elektromobilu nemusíte báť, že by prišlo k prehriatiu alebo iným problémom. Problém môže nastať viac-menej len pri DC nabíjačkách. Avšak žiadnu paniku! Stať sa to môže len v prípade, že sú od necertifikovaných výrobcov. Pri zlej konštrukcii alebo chybe nabíjania by totiž mohli vznikať nejaké problémy. Ale ako sa hovorí, dobrá práca sa vypláca. A tým sa riadime napríklad aj my v AgeVolt so svojimi inovatívnymi riešeniami v rámci nabíjacej infraštruktúry.

 

  • EVOLÚCIA NABÍJAČIEK: TAKTO SA ZMENILI!

Ako sa nabíjačky zmenili v priebehu posledných 5 – 6 rokov? AC nabíjačky veľkú zmenu nebadajú. Jednoducho, nie je tam miesto, kam by sa ešte mohli posúvať. Dá sa však minimalizovať priestor, prípadne pracovať s ďalšími formami ochrany. Pri DC nabíjačkách je jednoznačne posun v rýchlosti. Vezmite si, že prvé nabíjačky začínali pri 50 kW, teraz máme už 350 kW. Taktiež  sa znížila ich kazovosť. Veľa výrobcov ponúka 10-ročné záruky. Najdôležitejší posun je však v spôsobe nabíjania, a teda softvére a logike za tým. Začínali sme s klasickými nabíjačkami, do ktorých sme hádzali mince, aby fungovali.  Nevedeli ste, že či tá nabíjačka ide, koľko stojí. Človek musel prísť, pozrieť, či je obsadená alebo nie, koľko stojí a až tak svoj elektromobil nabiť. Teraz sme sa posunuli o krok vpred, a to k tzv. „charge point“ operátorom. Kam sa týmto krokom chceme dostať a čo to vlastne znamená? Je to jednoduché! Cieľom je, aby sa každý, kto vlastní parkovacie miesto, stal malým operátorom, ktorý bude mať možnosť ponúknuť mimo parkovania auta aj službu jeho nabíjania. Cieľom je teda nepozerať na to ako možnosť ďalšieho zárobku, ale ísť do toho s vedomím, že chcem ponúknuť službu svojim zákazníkom. V takom prípade by zákazník častejšie na dané miesto chodil a dlhšie sa na ňom zdržal, kým sa mu auto nabije. To by zároveň vykrylo výdavky na nabíjačku.

 

  • DÔLEŽITÁ OTÁZKA NA ZÁVER: KOĽKO ZA TO CELÉ ZAPLATÍME?

Cenu momentálne ovplyvňuje veľmi veľa vecí. Cena je pri mnohých štandardných operátoroch veľmi dotovaná, je to neudržateľné. Jasné, je úplne pochopiteľné, že potrebujú nastaviť cenu tak, aby bola udržateľná. Avšak nazrime na to aj z iného uhla pohľadu. Pri tom malom počte a nižšom využívaní nabíjacích staníc, ak by ste si chceli rozdeliť náklad na najbližších 10 rokov, nemôže sa tam auto nabíjať hodinu denne. Vtedy by sme zaplatili 1 euro na kW. Prečo je to tak a čo to spôsobuje?

Je to veľmi logické. Cena nabíjacej stanice sa totiž pri AC pohybuje do 1 000 eur a v prípade DC cez 20 000 eur. Pri DC na diaľniciach je to dokonca až nad 100 000 eur za 1 nabíjaciu stanicu. Tá cena je naozaj obrovská a firmy ju teda potrebujú zarobiť späť na nabíjaní. Ďalšia vec je, že na Slovensku, a vo veľa ďalších krajinách Európskej únie, je dosť vysoká cena za rezervovanú kapacitu. A teda kapacitu, ktorú si za nejakú sumu zaplatí majiteľ elektrickej prípojky a jej hodnota závisí od toho, aká veľká tá prípojka je. Rád by som sa pristavil pri systéme od AgeVolt. Keďže na tieto aspekty prihliadame, náš systém kontroluje výkon nabíjania a využíva iba existujúcu kapacitu budovy. Vo finále to znamená, že za nabíjanie nezaplatíte nič navyše. Pretože akonáhle máte nabíjačku, ktorá musí mať svoju vlastnú rezervovanú kapacitu, cena je veľmi vysoká. Poďme si to však ukázať v praxi. Keď si predstavíte napríklad nabíjačky od AgeVolt: DC nabíjaciu stanicu 50 kW a AC nabíjaciu stanicu 22 kW, neplatíme rezervovanú kapacitu, lebo tú máme na svojej prípojke. Ak by sme chceli, aby sa nám náklad za nabíjaciu stanicu vrátil za 3 roky, tak dokážeme pri AC od ľudí pýtať iba 1 cent navyše za kWh, pri DC je to 30 centov. Tu sa už človek musí zamyslieť, čo je pre neho výhodnejšie a efektívnejšie. Či sa oplatí stavať viacej DC staníc mimo miest, či ľudia budú radšej nabíjať 15 minút alebo si AC pichnú kde chcú a majú to lacnejšie.

Čo by som dodal na záver? Nezabúdajme na to, že automobilový priemysel dnes prechádza najväčšími zmenami od doby, kedy sme vymenili kone za autá. A ak chceme prejsť na elektromobilitu a ekologickejšie formy dopravy, nesmieme poľaviť. Naopak! Inovujme, kreujme riešenia a čo je tiež nevyhnutné, rozprávajme sa o tom a približujme ľuďom všetky nové vymoženosti, ktoré trh ponúka.

JÁN ZUŠTIAK
zakladateľ spoločnosti AgeVolt

Teraz najčítanejšie

InoBat

InoBat je slovenská spoločnosť založená v roku 2019 zaoberajúca sa výskumom, vývojom, výrobou a recykláciou batérií s dlhodobým cieľom slúžiť európskemu trhu s novými energetickými riešeniami. Hlavnými odvetviami sú InoBat Auto, ktorý sa zaoberá R&D a výrobou batérií do elektrovozidiel, InoBat Energy, zaoberajúci sa skladovaním energie a InoBat Recyling, prinášajúci riešenie na recykláciu batérií. Okrem toho, InoBat pracuje aj na rozvoji InoBat Charging, ktorý rieši nabíjaciu infraštruktúru a InoBat Hydrogen pre vodíkové a alternatívne pohony. Najrozvinutejšou odnožou spoločnosti InoBat je InoBat Auto, ktoré umožňuje elektrickú mobilitu vytváraním svojich unikátnych batérií pre zelenší svet. Sme batériová spoločnosť „Discovery to Delivery“ s jedinečným výskumom a vývojom v oblasti výroby prinášajúcim riešenia šité na mieru pre svojich zákazníkov. www.inobat.eu

Tento blog je platený.