„Moju“ vlčiu svorku sledujem už 10 rokov, hovorí Emil Grobauer. Tento rok sa u nás prvý raz vlci nelovia. Čo ich však ohrozuje?
Vlk je dnes celoročne chránenou šelmou. Pred rokom by sme o tomto čase už poznali, koľko vlkov je možné loviť v tejto poľovnej sezóne a 1. novembra by začalo obdobie lovu. Čo znamená celoročná ochrana pre vlkov? Zvýši zákaz lovu počet nelegálne ulovených vlkov? Čo vlkov v prírode ohrozuje?
Rozprávali sme sa s Emilom GROBAUEROM, ktorý bol jedným zo signatárov otvoreného listu ministrovi pôdohospodárstva a rozvoja vidieka a ministrovi životného prostredia, v ktorom 31 organizácií žiadalo zastaviť lov vlka na Slovensku. Medzi signatármi bolo aj WWF Slovensko. Otvorený list podporilo vyše 52-tisíc občanov.
Dlhodobo pozoruješ vlčie svorky v oblasti Čergova. Táto zima bude asi jedna z pokojnejších, kedy sa nebudeš obávať dopadov lovu na pozorované svorky?
Dlhodobo pozorujem niekoľko vlčích svoriek v pohoriach v okolí Prešova. Začínal som na Čergove, ale v posledných rokoch sa už vlkom na Čergove takmer nevenujem, a to z dvoch dôvodov. Prvým je, že na Čergove boli vyhlásené územia európskeho významu, kde bol predmetom ochrany vlk dravý, konkrétne SKUEV0332 Čergov a SKUEV0331 Čergovský Minčol. Monitoring vlkov robím mimo chránených území a mimo území európskeho významu, pretože ma zaujíma, ako sa vlkom žije v tých oblastiach, kde nepodliehali ochrane (od roku 2013 bolo zakázane loviť vlka aj v období lovu v územiach európskeho významu – pozn. aut.). Druhým dôvodom je šírenie afrického moru diviakov na Čergove. Toto pohorie bolo silne zasiahnuté africkým morom diviakov. Nechodím tam, aby som nezavliekol ochorenie do iných oblastí. Zameriavam sa na pohoria Branisko, Bachureň a Levočské vrchy, hoci i tu sa už v okrajových častiach africký mor objavil.
Čo je cieľom tvojho pozorovania vlkov?
Mojim primárnym cieľom bolo a stále je natočenie dokumentárneho filmu o živote konkrétnej vlčej rodiny. Väčšinu času preto venujem jednej rodine a ostatné svorky nemonitorujem až tak podrobne. A od roku 2011 sa venujem aj aktivitám smerujúcim k celoročnej ochrane vlka, ako je webová stránka, popularizácia problematiky ochrany vlka na sociálnych sieťach či na YouTube, pripomienkovanie návrhov zákonov, petície a pod.
Ako si prežíval posledné roky čas lovu od novembra do polovice januára? Zaznamenal si ulovených vlkov aj v svorkách, ktoré dlhodobo pozoruješ?
Odkedy boli zavedené povinné hlásenia o ulovených vlkoch, vždy som ich sledoval a vyhodnocoval som, či sa týkajú mojich záujmových území. O ulovení vlka z pozorovanej svorky som sa dozvedal z týchto hlásení alebo priamo z terénu hlavne vďaka fotopasciam, ktoré mi dávali pomerne presné informácie o zmene počtu vlkov vo svorke. V porovnaní s rysmi však v prípade vlkov nie je také jednoduché určiť, ktorý jedinec chýba. Pri rysoch môžeme presne identifikovať konkrétnych jedincov podľa jedinečných škvŕn na srsti. Keď vĺčatá v zime odrastú, už nie je ľahké rozlišovať jednotlivých vlkov vo svorke. Len podľa ich správania vieme odlíšiť rodičovský pár od mláďat a tzv. „ročiakov“, teda ročných či dvojročných mláďat, ktoré so svorkou niekedy zostávajú. Počet vlkov vo svorke sa každoročne mení a je ťažké určiť či odišli, alebo boli ulovení alebo upytliačení.
Skúsenosť s ochranou vlka už máme a ochranári preto upozorňujú na riziko pytliactva. Do roku 1995 sa mohol vlk loviť neobmedzene, potom nasledovalo obdobie celoročnej ochrany, ktorú priniesla zmena zákona o ochrane prírody a krajiny. Poľovníci však lovili vlka ďalej, pretože im to umožňovala vyhláška ministerstva pôdohospodárstva. Až v roku 1999 sa legislatíva zjednotila a lov vlka ešte bez kvót bol povolený od 1. 11. do 15. 1. Odborník zo Štátnej ochrany prírody SR Slavomír Finďo nám v tejto súvislosti povedal: „aj v čase celoročnej ochrany vlka v 1996 až 1998 nahlásili poľovníci 154 ulovených vlkov. Informácia o ochrane vlka sa k nim buď nedostala, alebo ju nerešpektovali. Domnievam sa, že i dnes sa viac vlkov uloví ilegálne ako legálne.“
Skúsenosť s nelovením vlka už skutočne máme, ale súčasná situácia sa s právnym stavom, ktorý bol vtedy, nedá porovnávať. V tom čase išlo hlavne o legislatívny rozpor a nebolo možné uplatňovať sankcie za porušenie legislatívy. Dnes je situácia iná, pretože zákon o ochrane prírody je nadradený poľovníckym vyhláškam. Ulovenie vlka je teda možné sankcionovať. To, že sa uloví viac vlkov ilegálne, je domnienka, ktorú nemôžu potvrdzovať ani nálezy ulovených vlkov, pretože tých nálezov je pomerne málo. V súčasnosti už ilegálny lov vlkov nie je taký jednoduchý, ako bol v minulosti práve pre intenzívny monitoring územia pomocou fotopascí, ktoré robí Štátna ochrana prírody SR, ako aj niekoľko ďalších organizácií, či jednotlivcov. Motiváciu zabíjať vlkov nelegálne môžeme čiastočne znížiť vhodnou osvetou smerom k poľovníkom.
Takže sa neobávaš, že so zavedením celoročnej ochrany môže počet upytliačených vlkov narásť? Zisťovala som počty upytliačených vlkov, no hovorkyňa polície vraví, že nevedú dáta podľa druhu.
Tento rok nebude iný, ako boli predošlé roky, pytliactvo vlkov vyhlásením celoročnej ochrany vlkov nevymizne, je stále prítomné. Možno však očakávať aj na základe zahraničných skúseností, že by pytliactvo vlkov nemalo vzrásť. Zrejme sa udrží na rovnakej úrovni ako doteraz, alebo klesne.
Určite by však argument o možnom náraste pytliactva alebo útokov na hospodárske zvieratá nemal byť dôvodom na lov vlkov na základe kvót. Ani v tomto prípade zahraničné štúdie nepreukázali, že by regulované zabíjanie vlkov viedlo ku zníženiu škôd. Vlčia rodinná svorka je hierarchická a organizovaná skupina, ktorá úspešne loví, keď každý člen spolupracuje a skúsený alfa pár vedie svorku. Takže sú schopní loviť divé zvieratá, najčastejšie kopytníky. Regulované zabíjanie vlkov často zničí organizáciu vlčej svorky, keď je zabitý alfa samec či samica. Keď sa svorka rozbije, z mnohých vlkov sa stanú osamelí jedinci, ktorí sú mladí a bez skúseností a dávajú prednosť lovu ľahšej koristi, ktorou sú napr. ovce.
Stretol si sa s pytliactvom v územiach, kde vykonávaš monitoring?
Stretol som sa s podozrením na trávenie, hlásil som podozrivú návnadu v pohorí Branisko, no prípad sa nepodarilo vyšetriť.
Počet upytliačených vlkov nepoznáme a intenzita pytliactva sa dá určovať len nepriamo na základe intenzívneho monitoringu. Ani tu však nie je nič jednoznačné. Vlci zomierajú aj z prirodzených príčin, ako sú choroby, hlad, zranenia pri love, medzisvorkové konflikty či staroba.
Počas minulej sezóny som v územiach, kde monitorujem, na základe hláseniek o ulovených vlkoch identifikoval legálne ulovených dvoch vlkov 1. a 2. decembra 2020 v oblasti Ľubica a Jakubany v Levočských vrchoch a vlka uloveného 29.11.2020 na Čergove v blízkosti obce Lukov. V Levočských vrchoch sa vyskytujú pravdepodobne tri vlčie svorky a hlásenia o ulovení vlkov sa našťastie netýkali vlčej rodiny, ktorú dlhodobo monitorujem. Sezónu predtým však evidujem jedného mladého vlka z Levočských vrchov usmrteného autom pri presune do menšieho pohoria Hromovec, kde sa vlci sporadicky vyskytujú. V predošlých sezónach utrpela značné straty svorka z Braniska, ktorá má dlhšiu dobu problémy dostať sa do optimálneho stavu, čo je 7 až 10 vlkov na vlčiu rodinu.
Vieš viac o svorkách, z ktorých boli spomenutí vlci ulovení minulý rok?
Som presvedčený o tom, že jeden človek nemá šancu podrobne sledovať naraz viac svoriek, preto sa sústredím na jednu. Robím túry, ktoré trvajú aj 10-15 hodín, mením fotopasce, hľadám vhodné miesta na ich umiestnenie, kde vlci skôr či neskôr prídu. „Moju“ svorku sledujem už 10 rokov a poznám zmeny, ktorými prešla v každom jednom roku, koľko mali mláďat, kde mali stretávacie miesta. Snažil som sa podrobne sledovať i svorku z Braniska, no táto počas 10 rokov nikdy nedosiahla optimálny počet, boli v nej dvaja, traja vlci, niekedy piati. Nikdy nie siedmi. V lokalite je veľký poľovnícky tlak, členovia svorky boli strieľaní, vrátane vlkov, ktorí mohli byť rodičovským párom. Myslím, že sa táto svorka teraz stiahla na Bachureň. Viem, že tam je, pretože nachádzam pobytové znaky, ale už ju nesledujem.
Minulý rok sme písali článok o tom, ako boli ulovené dve mláďatá v CHKO Východné Karpaty. Svorku dlhodobo sleduje ochranár a sprievodca po divočine Kamil Soóš, ktorý povedal, že to, ako a či svorka prichádza o členov súvisí aj s tým, ako skúsený je vodca svorky. Môže to byť dôvod, prečo sa darí svorke, ktorú pozoruješ?
Súhlasím s Kamilom Soóšom. Ak je vodcovský pár skúsený, tak vie presne zhodnotiť situáciu. Vlci, ktorých sledujem, sa zásadne pohybujú v noci a nestane sa, že by cez deň vyšli na otvorenú lúku. Počas dňa sa zdržiavajú na stretávacích miestach skrytých v lese. Ide o malé lúčky medzi stromami, keďže už zhruba 5-6 týždňové mláďatá potrebujú menší výbeh a miesto pre hry.
Vlci sa po narodení mláďat zdržiavajú prvé týždne pri brlohu, potom sa presťahujú na stretávacie miesta, kde ich rodičia nechávajú, keď idú v noci loviť. Sem im po love prinesú potravu. Na stretávacom mieste spočiatku zostávajú 2-3 týždne, potom sa presúvajú, aby si vĺčatá zvykli na teritórium a oboznámili sa s ním. Časom sa pauzy medzi presunmi skracujú a rodina zostáva na stretávacom mieste len 2-3 dni. Zhruba v tomto čase, krátko pred zimou už mláďatá nezostávajú na stretávacích miestach, ale sprevádzajú rodičov na love. Aktívne začnú mláďatá loviť s dospelými zhruba v novembri.
Ak svorka stratí skúsené vedenie, je teda väčšia pravdepodobnosť, že budú zastrelení i jej mladší členovia, pretože ešte nemajú potrebné skúsenosti.
Legálny či nelegálny lov je len jedna z hrozieb, ktorá vlkov ohrozuje. Minulý rok v čase od 1.11. do 15.1. kvóta povoľovala lov 38 vlkov, no za ten čas boli nahlásení piati, ktorí zahynuli pri zrážke s autom a jeden pri zrážke s vlakom. Aký veľký vplyv má na vlčie svorky tento faktor?
Vlci síce tento rok prvýkrát nebudú ohrození legálnym lovom, ale ostatné ohrozenia zostávajú. Teda pytliactvo, fragmentácia a ničenie biotopov, kolízie vlkov s autami či vlakmi, ale aj prirodzené faktory, akými sú choroby, zranenia a konflikty medzi samotnými vlkmi.
Počet kolízií s dopravnými prostriedkami bol počas minuloročnej doby lovu pomerne vysoký. Nielen doprava, ale celkovo zmena krajiny je vážny problém, a to hlavne mimo chránených území. Ide o intenzívnu ťažbu dreva a s tým spojené zásahy do krajiny ako úpravy siete zvážnic ťažkými mechanizmami, ničenie miest, ktoré vlci využívali na oddych počas dňa, časté vyrušovanie ťažobnými prácami. Územie, ktoré som poznal pred 10-15 rokmi, sa značne zmenilo k horšiemu, vhodné biotopy pre vlkov ubúdajú. Najhoršia situácia nastane, keď budú zničené aj posledné miesta vhodné pre rozmnožovanie vlkov. Toho sa obávam najviac.
Spomínal si aj prípad ťažby dreva, ktorá vyhnala vlčiu rodinu z brlohu.
Nebol to brloh, ale miesto, kde cez deň odpočívali. V Levočských vrchoch boli úplne odlesnené veľké plochy. Najskôr sa lesníci snažili použiť na kôrovca postreky, ale prišla veterná kalamita, ktorá vyvrátila porasty. A tie majú lesníci povinnosť odstrániť, takže prišli do lesa s bagrami a harvestormi a začali ťažiť. Viem o asi troch zničených miestach, kde sa už vlci nevrátia. Zostávajú im posledné miesta, ale ak bude intenzívna ťažba pokračovať, prídu aj o tie.
Keď hovoríme o ohrozeniach vlka, vrátil by som sa ešte k africkému moru. V pohoriach, kde sa objavil je predpoklad, že vyhynie 95 percent populácie diviakov. Vlci tak stratia polovicu prirodzenej potravy. Vlk je prispôsobivý, no zatiaľ nevieme ako sa vysporiada s touto situáciou. Stálo by to tiež za výskum.
Nedávajú na to odpoveď skúsenosti z iných krajín, kde sa mor vyskytol, napr. Poľsko?
Poľsko nám ukazuje iný zaujímavý príklad. V Poľsku je vlk celoročne chránený a vidíme, že tam, kde sú vlčie svorky v relatívne dobrom stave je menšia hustota populácie diviakov a nevyskytuje sa tam toľko prípadov afrického moru. Vlci stíhajú likvidovať choré kusy. Naopak, tam, kde je vlkov menej, je viac diviakov a africký mor má šancu ľahšie sa šíriť. Čergov bol africkým morom diviakov veľmi silne zasiahnutý a práve v tomto území nebola populácia vlkov v dobrom stave, boli tu lovené celé svorky.
Ako ovplyvňuje vlkov vyšší počet ľudí a ich pribúdajúce aktivity v prírode?
To je ďalší faktor, ktorý má vplyv na prežívanie vlkov v prírode. Vlci sú ľuďmi počas roka často vyrušovaní. Už začiatkom marca chodia do lesa zberači zhodov, teda jelenieho parožia, ktoré sa dá dobre predať. Čím je parožie väčšie, tým skôr po zime ho treba hľadať. Vidím ich na fotopasciach, chodia po stopách jeleňov a hľadajú tie najväčšie zhody. V lete ich striedajú zberači lesných plodov, ktorí sa vyvezú terénnymi autami až na hrebeň pohoria, niekedy je to i desať áut denne. Na jeseň prichádza jelenia ruja a lesy sú zase plné poľovníkov. A celý rok vyrušujú zvieratá jazdci na terénnych motorkách či štvorkolkách. Niektorí majú povolenia, iní ich ani nepotrebujú, keďže moje záujmové územia sú mimo chránených území a tu nehrozia také prísne tresty, ako v národnom parku.
S celoročnou ochranou vlka silnejú diskusie o ochrane hospodárskych zvierat. Stretávaš sa i s útokmi vlkov na ovce?
Stretávam sa aj s útokmi vlkov na hospodárske zvieratá. Takmer vždy to súvisí s nedostatočnou ochranou stád pred predátormi. Často sa stretávame s názormi hlavne z poľovníckych kruhov, že vlci učia loviť mláďatá, a preto dochádza k častejším útokom napríklad na ovce. To je len domnienka nepodložená výskumom či pozorovaním. V lete nemôže byť ani reči o tom, žeby vlci učili loviť svoje mladé na ovciach, pretože v tom čase mláďatá ešte nechodia s rodičmi na lov a čakajú ich na stretávacích miestach. Podiel hospodárskych zvierat v potrave vlkov je veľmi nízky, pod jedno percento.
Na jeseň už vĺčatá sprevádzajú rodičov na love, ale aktívne sa lovu ešte nezúčastňujú. Vĺčatá začínajú s rodičmi aktívne loviť a teda učiť sa umeniu lovu až začiatkom zimy. Útoky na hospodárske zvieratá môžu byť vyprovokované nielen nedostatočnou ochranou stád, ale aj poľovníckym tlakom na vlkov. Ak poľovník či pytliak usmrtí jedného alebo oboch rodičov, mladé vlky si nedokážu sami efektívne uloviť divo žijúce kopytníky a môžu sa uchyľovať k jednoduchšiemu, avšak rizikovému spôsobu získavania obživy, teda zaútočiť na hospodárske zvieratá.
Docieliť celoročnú ochranu vlkov trvalo dlho. Od roku 1999 bol lov vlka neobmedzený – lovil sa na spoločných poľovačkách a bez kvót. Tie sa určujú od roku 2009, pričom ročne umožnili lov 140-150 vlkov. Zmenilo sa to v roku 2013, keď Európska komisia voči Slovensku začala konanie pre porušovanie európskej smernice z dôvodu nesúladu kvót s požiadavkami na zachovanie populácie vlka. Kvóta bola 80 vlkov a zrazu bolo ulovených len 28. Čo to spôsobilo?
To, že poľovníci od roku 2013 nedokázali kvótu naplniť, bolo predovšetkým dôsledkom zákazu lovu vlkov na spoločných poľovačkách a sprísnenie evidencie a hlásenia úlovkov. Zakázaný bol tiež lov vlkov v územiach európskeho významu, no zavedenie celoročnej ochrany vlka v týchto územiach sa podieľalo na znížení počtu ulovených vlkov len málo, nebolo to účinné riešenie. (viac i v rozhovore: Vlkov v obývačke chránime a v kuchyni lovíme.) Otázka ale znie, či sprísnenie evidencie úlovkov neviedlo k zníženiu ochoty úlovky nahlasovať, teda vlastne k nárastu pytliactva.
Regulovaný lov vlkov na základe kvót sa postupne stal normou, v kvótovacej komisii mali prevahu poľovníci a v roku 2016 pribudol Program starostlivosti o vlka, ktorý verejnosť nemala možnosť riadne pripomienkovať a ktorý tento systém odobril. Obával som sa, že to je stopka pre akýkoľvek pokrok na ceste za celoročnou ochranou vlka na Slovensku. Po rokoch nezáujmu sa však podarilo Výzvou 31 mimovládnych organizácií spojenou s podpisovou akciou zaktivizovať občiansku verejnosť. A dôležitou udalosťou, ktorá nakoniec významne prispela k celoročnej ochrane vlka bola aj zmena politickej situácie a zmena na čele ministerstva životného prostredia, keď sa ministrom stal Ján Budaj.
Prečo ťa zaujímajú vlci?
Prvotným impulzom bol L. David Mech, najuznávanejší odborník na vlčiu problematiku, s ktorým som mal česť stretnúť sa na jeho prednáške o vlkoch, ktorá sa konala v Prešove na jeseň 2008. Jeho pozorovania vlkov vo vysokoarktickom pásme sú priekopnícke a jedinečné. Dovtedy sa nikomu nepodarilo žiť s rodinou divo žijúcich vlkov a sledovať naživo ich správanie, vzájomné vzťahy, spôsob ich lovu a ďalšie detaily. Väčšina dokumentárnych filmov o vlkoch, ktoré v tých časoch vznikli, okrem vlkov z národného parku Yellowstone, vznikla na základe využitia vlkov chovaných v zajatí a scenár tvoril človek. To ma inšpirovalo natočiť dokument o divo žijúcich vlkoch na Slovensku, pre ktorý napíše scenár sama príroda. V našich podmienkach to bol takmer nedosiahnuteľný sen, pretože naši vlci majú veľmi zlé skúsenosti s ľuďmi, sú extrémne plachí a nedôverčiví, aj keď občas zvedaví a ich aktivita je prevažne nočná.
Svetielko nádeje mi svitlo, keď sa na našom trhu v roku 2010 objavili fotopasce. Začal som ich využívať, no kvalitou videa neboli dokonalé a zábery sa vo filme použiť nedajú. Musím sa navyše priznať, že prvý rok sa mi nepodarilo zachytiť jediného vlka. Jasal som však, keď sa ukázal prvý rys. Fotopasce a vlci spoľahlivo odhalili moje chyby v uvažovaní. Až po niekoľkých rokoch som sa naučil uvažovať aspoň vzdialene tak ako vlci a úspechy začali pribúdať. Či už pozorovania a filmovania naživo, alebo aj zábery z fotopascí. Jedným z mojich snov bolo objavenie vlčieho brlohu. Tento rok sa mi splnil. Mal som asi také pocity, ako opisoval Dave Mech, keď objavil brloh vlkov v Arktíde.
Hovoríš, že fotopasce a vlci odhalili tvoje chyby v uvažovaní. Aké?
Veľmi ťažké je odhadnúť ako vlci uvažujú a nájsť miesta, kam chodia. A keď ich nájdeš, zistíš, že síce vieš, kam chodia a kedy, no nevieš nič o ich živote. Potrebuješ nájsť miesto, kde sa zdržujú cez deň, aby si videl ako sa správajú, hrajú či kŕmia.
Čo bolo ešte prekvapením?
V literatúre sa často píše, že vo svorke s rodičmi zostávajú staršie mláďatá a pomáhajú rodičom s novými súrodencami. V prípade mojej svorky som to zatiaľ nezaregistroval, vychovávajú zatiaľ päť mláďat bez pomocníkov. Minulý rok mali tri mladé, ktoré na jar odišli a pri brlohu sa odvtedy ukázali možno jeden raz. Lovili sami, občas som ich zahliadol v teritóriu no teraz, ako nové mláďatá rastú, sa úplne vytratili. Možno sa k svorke pridajú ešte v zime. Svorky sa zvyknú na zimu zväčšovať, pridávajú sa k nej i starší potomkovia.
Ďalším prekvapením, ktoré priniesli najnovšie zábery z fotopascí začiatkom októbra 2021 bol stret vlčej svorky s čriedou diviakov. Diviačiu čriedu viedli tri skúsené vodiace diviačice, ktoré mali spolu deväť mladých diviačikov. Vlci čriedu obkľúčili rovno pred fotopascou, čo je rarita a tak som si mohol zo záberov pozrieť celý priebeh lovu. Trval asi pol hodiny. Vlci sa snažili uloviť jedno z mláďat, ale diviaky neušli, naopak, zaujali obranný postoj a tuho sa bránili. Uloviť mladé z čriedy chránenej diviačicami nie je jednoduché ani pre svorku vlkov a vyžaduje si to premyslenú taktiku, kedy jeden z vlkov odláka vodiace diviačice, ktoré útočia na vlkov a ďalší vlci sa pokúsia uloviť diviača. Lovu sa zúčastnili štyria dospelí vlci, čo potvrdilo rozšírenie svorky koncom jesene. Tohtoročné vĺčatá sa držali mimo nebezpečnej zóny a len sa prizerali.
Ako to dopadlo?
To neprezradím, nechávam si to do filmu (úsmev).
Kedy bude film hotový?
Záberov mám dosť, no chýbajú mi tie z okolia brloha. Ten som objavil až tento rok a nechcel som vlčiu rodinu pri ňom rušiť, takže musím počkať rok a dúfať, že budú brložiť práve tam a nie inde. Potom budem mať všetky zábery tak, ako som o tom sníval.
Andrea Settey Hajdúchová, WWF Slovensko
