Denník N

Milý Internet

Mierne nostalgický list napísaný pod vplyvom internetových komentárových sekcií.

Milý Internet,

Tento otvorený list ti píšem v mene mnohých priateľov a priateliek, ktorí s tebou žili a často dokonca vyrastali. Viem, že si iba počítačová sieť a skutočne nežiješ, ale napriek tomu cítim povinnosť napísať ti takto oficiálne. Napokon, už sa poznáme dlho a dobre. A vidíš, už som začal písať „ti“ a „tebe“ s malými písmenami, hoci pravopis hovorí inak. Našťastie sme online. Tu je bodka za vetou luxus. Opička opička baklažán baklažán.

Nie je to príjemné, ale sám neviem, čo sa stalo s naším priateľstvom. Kam zmizlo to napätie, keď si na načítanie jedného erotického obrázka v nízkom rozlíšení čakal 15 sekúnd? Kde je to nadšenie, keď si si našiel tú pesničku, ktorú si chcel na mp3? Čo by som dal za to, zahrať si znova Slide-a-lamu. Tie krásne roky s debatami a hrami na ICQ? Asi sme vyrástli a tiež dospeli.

Necháp ma zle, to nie je tvoja vina. Si akýsi väčší, zlovestnejší a odťažitejší, ale meníme sa všetci. Počas môjho štúdia digitálnych médií zaznela krásna veta “Nie je až také dôležité, čo technológia dokáže, ale na čo ju ľudia používajú.”

Preto sa v mene všetkých chcem ospravedlniť za to, čo sa deje a na čo ťa používame, využívame alebo dokonca zneužívame.

Kedysi nám hrozili možno tak pochybné stránky s vírusmi a občasný email od nigérijskeho princa. Ale dnešný Internet je miesto, kde:

Humor je braný vážne.
Vedecké závery sú brané ako názor.
Ženská bradavka je braná ako útok na komunitu…
… no rasizmus či nenávisť sú brané ako sloboda prejavu.

Mačiatka sú brané ako mačiatka. Našťastie.

Na tému Matrix pred rokmi vznikali filozofické eseje, teraz na tému Squid Game vznikajú maximálne halloweenske kostýmy. V dňoch trollích fariem a komunikácie, kedy veľa kričíme, no ktorú vznešene nazývame “diskusia” mi príde akési vtipné, že toľko života sa deje práve tu, v tebe. Nie je to bohviečo, ale čo proti tomu môžeme urobiť? Založiť odbory? Aktom rebélie je možno zdieľané konto na Netflixe. Zmena je ťažká. „Neotravujte, tu sme online“, znie kyberchodbami. Je tu predsa všetko – zábava, partnerstvá, práca, sex, konflikty aj Zuzana Plačková. Čo nám chýba? Nič. Všetko je také milé, kontrolované riziko. Trošku nebezpečia tu je, ale s tým sa naučíš žiť a predvídať ho. A stále lepšie, ako reálny svet. Falošná identita ťa neprepadne na ulici a v komentárovej sekcii nedostaneš za hlúpe reči jednu výchovnú.

Drahý internet, my si ťa hádam ani nezaslúžime. My sedíme, nadávame si a pozeráme si memečka. A ty neprotestuješ, hoci už musíš byť unavený. Dúfam, že niekde ďaleko odtiaľto sa Tim Berners-Lee nezožiera pocitom viny za to, že predvčerom založená osoba menom „Nemam Meno“ vie niečo o Covid vakcíne, čo nikto iný nevie. On za to nemôže, my sme si iba na ten Internet zvykli. A tak dlho sa chodí s NFT džbánom po kryptomenu, až kým ti nejaký hacker neukradne identitu. Či ako znelo to príslovie.

Karl Marx písal o odcudzení v rámci pracovných vzťahov. Ja sa cítim trochu odcudzený v počítačových vzťahoch. Odcudzený od teba, a nie tvojou vinou, ale jednoducho sa to… akosi stalo. A na vine nie je len nejaký Zuckríček, ale celkovo, taká naša pohodlnosť. Teraz som online a odcudzený – nie preto, lebo som si to zvolil, ale preto, lebo inak to snáď ani nejde. Nostalgia ostala a online život sa zmenil. Akurát tie zvieratká sú stále zvieratká. Preto ešte máme nádej, aspoň dúfam.

Ber tento list ako prejav našej vďaky a prísľub snahy veci zlepšiť. Prajem ti veľa sily a dúfam, že vzácnym časom neodzvonilo.

Tvoj oddaný priateľ Matej

Teraz najčítanejšie

Matej Makovický

Stand-up komik. Metalista. Cynik. Vyštudovaný sociológ. Nepriateľ tekvicového prívarku a kantovskej morálky.