Denník N

Alfred de Musset – Spoveď dieťaťa svojho veku

Leonardo da Vinci: Spasiteľ sveta. (cca 1499-1510). Zdroj: commons.wikimedia.org
Leonardo da Vinci: Spasiteľ sveta. (cca 1499-1510). Zdroj: commons.wikimedia.org

Už Tomáš Garrigue Masaryk vo svojom spise Moderný človek a náboženstvo, spomína Mussetov román Spoveď dieťaťa svojho veku z roku 1836, ako príklad rozpadu tradičného pohľadu na svet, keď človek prestáva veriť v staré, i náboženstvom tvorené poriadky, a ocitá sa takpovediac bez akejkoľvek hodnotovej opory. I zo sociologického hľadiska je Mussetova kniha zaujímavá, keď naznačuje rozdiel medzi tradičnou a modernou spoločnosťou. Musset, ako umelec, sa prirodzene nevenuje ekonomickým činiteľom, ale zachytáva skôr kultúrny dosah tohto prerodu. Spomína nihilizmus a beznádej svojej generácie.

Notoricky známe je jeho konštatovanie: „Všetka choroba tohto storočia pochádza z dvoch príčin; ľud, ktorý prežil rok 1793 a potom i rok 1814, si nesie v srdci dve zranenia. Všetko, čo bolo už nie je; všetko čo bude, ešte nie je.“ Musset kritizuje i dobovú katolícku Cirkev, že svojou dominanciou vytvorila veriacich, ktorí nevedia čo robiť, a byť autonómni v krízových situáciách. Tak ako to býva v kvalitnej literatúre, všetky tieto úvahy sa odohrávajú na pozadí ľúbostnej zápletky a preto nie sú iba teoretickým hodnotením doby. Musset opisuje stratu viery v ideály a nutnosť uspokojiť sa s prozaickosťou života.

Musset si uvedomoval nedostatočnosť racionalizmu a potrebu viery, nádeje a lásky: „Budete okolo seba hľadať niečo ako nádej; pôjdete a budete lomcovať dverami kostolov, aby ste videli, či sa ich pánty stále hýbu; ale nájdete ich zamurované; a keď vás napadne, že sa stanete trapistickým mníchom, osud sa vám vysmeje a ponúkne vám obyčajnú fľašu vína a fľandru.“ Po smrti otca a problémoch v ľúbostnom živote hrdina (autobiografického) románu zisťuje, že šťastie sa dá nájsť i v smútku pomocou dobročinnosti a iných tradičných hodnôt. No zvedavosť zlého, ako to nazval Masaryk, prehlušuje túto Mussetovu dobromyseľnosť a ten sa opäť vrhá do náručia svetského života. Hrdinovi románu však chýba starý svet, jeho tradície. („Možno zabudnúť na svätého Ducha iba preto, že procesie už nesmú plniť ulice?“)

Podobne ako v Dostojevského dielach, spôsobí i tu pohľad či uvedomenie si svätosti Krista okamžitú zmenu v správaní človeka. Človek, ktorý sa chystal vykonať strašný zločin, je odzbrojený pohľadom na trpiaceho Krista a jeho zachraňujúcu moc. No nedokáže v neho veriť – a to je práve odkaz jeho storočia.

* * *

Slovenský preklad tohto románu vyšiel ešte v roku 1960 a prekladateľom bol Dominik Tatarka. Nový český preklad vyšiel knižne v roku 2015 vo vydavateľstve Odeon. V roku 2019 vyšiel román i v elektronickej verzii vo vydavateľstve Michal Legelli.

Teraz najčítanejšie