Denník N

B. M. Bendis: Tajná válka (Komiksový denník 12/2021)

„Před miliardou let, za druhé světové války, jsem byl stvořen, abych bránil americký sen. Abych ho symbolizoval a chránil. A o miliardu let později místo s mašírujícimi nácky bojuji s maskovanými teroristy, kteří unesli vyslance své vlastní země přímo před hlavním vchodem budovy Organizace spojených národů.

Není čas na parádičky. Není čas na proslovy. Ne že by něco z toho ocenili. Možná mají chemické zbraně. Možná se pokusí vyhodit sami seba do povětří, aby světu dokázali něco, čemu nikdo v této zemi neporozumí. Já tedy rozhodně ne. A nikdy rozumět nebudu.“

Skupina malých technologických zločincov — čiže klasických, ale menej dôležitých záporákov v šialených kostýmoch — začne vykazovať podozrivé kolektívne aktivity. Nick Fury, jednooký generál a riaditeľ agentúry S.H.I.E.L.D., zistí, že korene tohto pravdepodobného sprisahania siahajú ďaleko za hranice USA. Biely dom nechce narušiť krehké diplomatické vzťahy, preto je kdesi do východnej Európy vyslaný neoficiálny tím tvorený Daredevilom, Lukom Cageom, Spider-Manom, Wolverinom a Captian Americom.

To všetko sa stalo pred rokom. Na mnohé sa zabudlo. Domovy našich superhrdinov však začnú cielene ničiť komandá technošialencov. A Nick Fury musí vysvetľovať, čo sa to vlastne pred tými dvanástimi mesiacmi na starom kontinente odohralo.

S Brianom M. Bendisom som sa po prvý krát stretol pri čítaní Daredevila. Keďže sa v ňom rozhodol nadviazať na temnú noirovo-krimi atmosféru, ktorú svojho času priniesol do komiksu Frank Miller, hneď mi bol sympatický. Aj v Tajné válce sa snaží, ako mu sily stačia, po zdarnom úvode a pútavom žonglovaní s rôznymi časovými linkami sa mu však všetko akosi… rozsype pod rukami?

Súdržnosť deja je asi veľkým problémom pri takýchto tímovkách. Ako vytvoriť zaujímavý dej, dialógy a katarziu na relatívne krátkom priestore pri postavách, ktoré majú za sebou už dekády donekonečna naťahovaných sérií pripomínajúcich telenovely? Musí to byť veľmi ťažké, preto sa nečudujem, že to Bendis akosi nezvládol.

Esom v rukáve Tajné války však je Gabriele Dell’Otto — výtvarník obľubujúci staré dobré temperky a akryl. Aj keď nie je taký pôsobivý ako Alex Ross (o Dave McKeanovi ani nehovoriac), jeho kompozície a hra s farbami sa mi celkom páčili. Škoda, že prepracovanú vizuálnu stránku kazia zdĺhavé digitálne predely kapitol a hnusný, extra hnusný a odfláknutý lettering.

To už je raz tak, keď vydávate komiks v ultra lacnej verzii pre novinové stánky.

B. M. Bendis: Tajná válka
Hachette Fascicoli, 2013
192 strán
*
65 %
*
Čitateľský denník vo forme podcastu môžete počúvať tu.
Moje ďalšie písačky a kresbičky môžete sledovať tu.

Teraz najčítanejšie

Jakub Lenart

Naivné mudrovania o knihách, komiksoch a kultúre.