Zdravotníctvo čakajú ťažké časy
Pod vplyvom pandémie trpia všetky sektory našej ekonomiky, a preto v princípe všetky vlády sveta rozhodli ekonomike rôznymi spôsobmi pomáhať. Otázka metód, ktoré si jednotlivé vlády na pomoc ekonomike zmietanej v pandémii covid-19, je už otáznejšia. Avšak, je paradoxné predstaviť si, žeby niekto chcel v rámci úsporných opatrení šetriť v sektore zdravotníctva v dobe, kedy nám tretia vlna neklope na dvere ale vyrazila ich rovno s pántami. Aj naša predstava o jej riešení musí prejsť zásadným upgradom.
Do zdravotníctva totiž v čase bezprecedentnej pandémie poputuje o 232 miliónov eur menej, ako bolo pôvodne plánovaných. Štát sa totiž rozhodol znížiť platbu za poistencov štátu a ministerstvo financií obhajuje tento krok tým, že zdravotné poisťovne majú vyššie zostatky na účtoch. Tento argument však ani zďaleka nie je platný, keďže zdravotné poisťovne sú povinné vytvárať finančné rezervy, ktoré sú následne použité na odloženú plánovanú zdravotnú starostlivosť, ktorá nebola pacientom poskytnutá počas minulých a verme, že nie i budúcich lockdownov.
Štátny rozpočet vyhradil na rok 2021 1,45 miliardy eur na zdravotnú starostlivosť, no de facto zrušil ročné zúčtovanie, teda mechanizmus, ktorým štát doplácal výpadky z príjmov z poistného za tých, ktorí neboli ekonomicky aktívni, teda na rodičov na materskej či rodičovskej dovolenke, na ľudí, ktorí boli PN alebo na nezamestnaných, ktorých počet sa pod vplyvnom pandémie zvýšil a príjmy z poistného sa teda zákonite znížili. Tieto kroky vytvorili v už i tak podvyživenom zdravotníctve ďalšiu sekeru. V minulosti, keď ešte vďaka zajacovej reforme fungovalo ročné zúčtovanie poistného, tak štát doplácal rádovo desiatky až stovky miliónov eur v ďalšom kalendárnom roku za nedoplatky na poistnom za poistencov štátu. Tie časy sú už minulosťou. Slovensko v súčasnej dobe pôsobí na otvorenom európskom a v prípade zdravotníkov i svetovom trhu, kde jednotlivé krajiny, ktoré dlhodobo reportujú núdzu o zdravotníkov medzi sebou súperia o zamestnancov. Kým okolité krajiny svoje rozpočty na zdravotníctvo, vrátane platov zdravotníckych zamestnancov zvyšujú, tak Slovensko stagnuje alebo ešte presnejšie povedané zaostáva. Miera inflácie bola po minulé roky minimálna, no dnes sa inflácia zrýchľuje. Dôsledkom je, že hodnota peňazí klesá, a teda i súčasné platy zdravotníkov sú v absolútnych číslach po zohľadnení inflácie nižšie. Tento fakt spoločne s nízkymi finančnými prostriedkami vynakladanými na zdravotníctvo ešte väčšmi roztvorí nožnice medzi Slovenskom a okolitými štátmi. Dôsledok je, že exodus zdravotníkov bude takmer s istotou pokračovať, čo môže predstavovať ďalšiu mórovú ranu pre slovenské zdravotníctvo. A to sme vo výpočte negatív neskončili.
Návrh rozpočtu pre zdravotníctvo v budúcom roku výrazne zhorší už tak zlú situáciu v podfinancovanom sektore. Zároveň s rozhodnutím ministerstva financií znížiť ešte v tomto roku platbu za poistencov štátu o 232,5 miliónov eur, bude znamenať, že sa slovenské zdravotníctvo prepadne do krízovej situácie. V situácii reálnej 3. vlny pandémie a dlhodobého podfinancovania tohto sektoru ide o nepochopiteľné a škandalózne rozhodnutia hazardujúce so zdravím občanov.
Neustále znižovanie platieb za poistencov štátu ide proti všetkým vyhláseniam vlády, ktorá tvrdila, že chce zvyšovať kvalitu zdravotníctva. V praxi tieto návrhy spôsobia akútny nedostatok financií v systéme a ohrozia poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Obávame sa, že to môže spôsobiť problémy s nákupom zdravotného materiálu a viesť k ďalšiemu zadlžovaniu alebo ohroziť vyplácanie miezd zdravotného personálu a spôsobiť ich ďalší masívny odliv.
Poistenci štátu tvoria najväčšiu skupinu poistencov. Pre lepšiu predstavivosť o tom, koľko má štát poistencov, jedná sa o viac ako polovicu obyvateľstva Slovensko. Štát totiž uhrádza poistné za takmer 3 milióny ľudí.
Problém, že štát platí za svojich poistencov málo peňazí je do očí bijúci napríklad v porovnaní s Českou republikou. Kým ČR platí za jedného svojho poistenca 70 eur, tak Slovensko len necelých 40 eur. V prípade, ak by sa Slovensko v platbe za svojho poistenca vyrovnalo ČR znamenalo by to, že do celého zdravotného sektoru pritečie ročne takmer jedna miliarda eur. Len pre porovnanie, v rámci plánu obnovy má prísť do nášho zdravotníctva 1,5 miliardy eur. Takže ČR nám nejde v ústrety, ale vzďaľuje sa nám, keďže platba štátu za svojho poistenca bude v roku 2022 vyššia o 8 eur. Tento krok roztvorí nožnice medzi krajinami o dodatočných 290 miliónov eur. A Česká republika dáva momentálne na zdravotníctvo 8,1% HDP kým Slovensko len 6,1% HDP.
Ministerstvo nedoplatenie finančných prostriedkov za svojich poistencov odôvodňuje i tým, že sa odložila niektorá zdravotná starostlivosť. Tento argument by bol možno úsmevný, ale za mňa je skôr smutný. Odložená zdravotná starostlivosť je takmer vždy drahšia ako tá, ktorá je poskytnutá včas alebo ešte lepšie ako tá, ktorá nemusí byť napríklad vďaka preventívnym prehliadkam pacientov vynaložená vôbec. Drastickým príkladom je napríklad včasné diagnostikovanie niektorých nádorov, ktoré sa v počiatočnom štádiu dajú v súčasnej medicíne 21.storočia vyriešiť pomerne jednouchým zákrokom, napríklad vyoperovaním menšieho nádoru. Ak sa však nádor zväčší alebo metastázuje, tak je zdravotná starostlivosť neporovnateľne drahšia. Odložená zdravotná starostlivosť teda nie výhodná pre nikoho a už vôbec nie pre pacienta.
Fakty sú jasné
Za rok 2021 neskončí ani jedna zdravotná poisťovňa v zisku. Trápiť to samozrejme musí len dve z troch zdravotných poisťovní a to tie privátne. Tá tretia dostane v prípade potreby záchranné koleso v podobe ďalšieho navýšenia základného imania. Pre osvieženie pamäte, v roku 2020 sme všetci tejto poisťovni navýšili základné imanie o viac ako 200 miliónov eur. Teda o sumu blížiacu sa škrtu v zdravotníctve spôsobenú nedofinancovaním sektora za poistencov štátu.
A pre ďalšie osvieženie pamäte, celoplošné testovanie na koronavírus nás stálo 478 miliónov eur. Na to sa peniaze našli. 232 miliónov eur bude slovenskému zdravotníctvu mimoriadne chýbať a doplatia na to všetci. Za málo muziky sa totiž orchester zostaviť nedá a špeciálne nie v situácii kedy orchestru nedodáte ani len hudobné nástroje.
Ak bude súčasný navrhovaný rozpočet schválený, tak do pomyselného Titaniku okrem zrážky s ľadovou kryhou navŕtame dodatočnú dieru, ktorá nás bude ťahať ku dnu. Tridsať rokov sa snažíme dohnať v životnej úrovni západné krajiny, alebo sa aspoň snažíme o to, aby sa nožnice medzi západom a nami neroztvárali. No ak sa príjme súčasný rozpočet, tak budeme musieť zabudnúť na to, že sa naše zdravotníctvo bude môcť porovnávať aspoň s krajinami V4. Nie, nové krajiny, s ktorými sa s podobným rozpočtom budeme porovnávať sú Rumunsko, Bulharsko či Ukrajina. Prepad do nižšej ligy je stále zvrátiteľný.
