Denník N

Dozor a zisk, kapitalizmus a výhody „prasiat“, …či „robotov“…

Uvedomil som si dnes na záhrade, ako som tak čakal na dodávku živého plota, že takto píšem už roky a pre mňa je toto blogerstvo skôr o vypísaní sa, úvahy a tak. Teda netreba čakať nejakú štylizáciu, zámer,… skôr je to o snahe byť autentický, užívať ten priestor slobody… To na úvod.

A v tom tichu pri prehadzovaní hliny, tehál, starých dosiek, „zazimovaní“ chajdy…som prišiel na niečo zaujímavé. Spojil som si to ešte s príhovorom politického analytika RNDr. J. Baránka, ako to mal nedávno na youtube: O myšiach, dozorcoch a mučení… O nás… (uverejnené to bolo dňa 19.10.). Tak si to pustím znova, aby som tento text trochu posilnil myšlienkami z výskumu socio – psychologickej oblasti… Pustíme sa do toho…

Predstavme si „mladíka“, s ktorým sa v dobrej viere na FB zapojíte do diskusie. Časom však príde pomaly pravidlo, že ak ide o niečo zaujímavé, zareaguje. Spochybní, „vysmeje“ a …a tak…

Lenže, kde vlastne má začínať snaha o dialóg… a kde má zas končiť?

Ako diskutovať s niekym o filozofii, keď nemá tie knihy preštudované? Ako diskutovať povedzme o histórií, napríklad témy „fašizmus“, nacizmus, komunizmus…možno vie fakty, možno si nájde zdroj, citát,…ale ten kontext, spájanie faktov do niečoho, čo môže byť pre aktuálnu situáciu zaujímavé, tam nie je.

Podobne povedzme etika, politika, právne vedy…

Tak áno, mohol by som sa teraz pustiť do našich škôl, že to majú v statuse, v zriaďovacej listine, že idú podľa najnovších poznatkov, demokracia, veda i technika…ale keď to nie je správne vyladené, aby „motor“ šľapal, keď sa tumu nedá cieľ či palivo, ide stroj, auto, na povedzme „dvojke“…nerozbehne sa…ale nechcem o tom.

Ide mi o fakt, že vyrastá mladík v skúsenosti našej epopeje, pokusu oživiť demokraciu, s pár nádychmi nad hladinou a teraz v stave ..no ako nazvať tento pokus dnes…nechám to bez hodnotenia…

Tak, čo tvorí ten „prirodzený svet“ daného mladíka? Je to iný svet ako svet človeka, ktorý zažil napr. normalizáciu a možno je „citlivejší“?

Je to hodnota mať sa dobre. Sníva sen o dobrej práci, postavení, kariéra, auto, dom…obrázok ako z reklamy…rodina..cestovnaie..slnko svieti..

A čo potrebuje?

Kapitál v kapitalizme…

A koľko?

A kedy?

No, a ako na to?

Ak dnes pohŕdame tým, že niekto bol v ŠTB, že donášal, …tak povedzme si, ako sa robí dnes bežne kariéra vo firme s viacstupňovým riadením? Ako sa získava loajalita u šéfa?

Bežne sa podvolíme. Veď treba platiť hypotéku, dovolenky,,,lyžovačka…ak nie ja, tak iný…(vymýšľam si, nikdy som to nerobil…striedal som plno zamestnaní…popisoval mobbing, bossing,…robil i inšpektora práce SR…(:-)). Ako Jack London…:-)

Na a čo dnes spraví „mladík“, keby sa zamestnávateľ spýtal, či mu nerobí problém sa dať pre neho vyšetrič, či by mu ukázla svoje intímne či osobné záležitosti, či by sa dal prípadne zaočkovať, keby nebol (keby ho povedzme mal „priateľsky nútiť“?

No, čo spraví? Je loajálny a flexibilný (kto váha s odpoveďou, poradím…).

No nechcem to tu naťahovať, chcem ísť k tej podstate úvahy. Ako sa vlastne pozerá dnešný demokrat, teda ščlovek, ktorý vyrastá v „dobrých časoch“, kedy stačilo niečo ponúknuť a prišla túžba to mať, vlastniť, konzumovať, zabávať sa, …? Je teda normálne, že s hodnotou mať peniaze, či chápeme i to, že neikto je hore, iný je dole, poslúcha.. Že tak to chodí, že niekto rozdeľuje a panuje a iný sa usmieva navonok…

Skúma potom, kto je zas „menší pes“ do koho zas môže „zakusnúť frustráciu“. Vyrovnávať emócie…

Teda, ak vie prirodzne od malička, že kapitalizmus je o kapitále a ten predpokladá i „vykorisťovanie“, že aj keď je „vykorisťovaný“, tiež by chcel vlastniť, vykorisťovať…byť „hore“.

Teda, základné pravidlo v demokracií: rovnosť, občianstvo, rešpekt,… tu v svete peňazí, nedostatku, v boji s infláciou je len také slovo…

Tak potom, ak sa má „mudrc“, znalý úzky okruh života, skresľovaný svojimi záujmami, ak má diskutovať s niekym, kto zažil totalitu, kto je citlivý na nespravodlivosť, neprávo…ako možno nájsť porozumenie? Veď necitlivý, ochotný „oportunista“, je cenený,,, vzdelaný, schopný, poslušný…

Ako potom ísť po podstate veci, keď povrch je trendový, keď vyrastáme v svete masovosti, komunikácie, davu, keď svet je titulka?

Teda, ak omi napísalal staršia pani, všetko sa opakuje… Teda asi neostáva nič iné, len zažiť ďalšiu totalitu, útlak, dozorcovia sa nájdu. Akoby vyrastal… Spomínam na to podobenstvo o sadení do úrodnej pôdy, že keď sa niečo premnoží…že akú to má cenu, že na slnku na poludnie vyschne…

Múdri, namyslení, draví, …dozorcovia sa nájdu….

A o tom hovoril RNDr. J. Baránek…

S. Milgram robil experiment, kedy jedna skupina ľudí mala moc trestať druhú skupinu, ak podľa pravidiel, dajú na otázku nesprávnu odpoveď. A teda mohli do nich pustiť elektrický prúd…myslím, že striedavý…a vlastne, herci, schválne odpovedali nesprávne a kričali, prosili…bol tu však vedúci experimentu – človek v bielom plášti  (teda odborník, znaky sú jasné,…a čo viac dnes treba?) – a ten sa tváril, že ok, a tak neváhali trestať, pokračovať, ani v momente, kedy by reálne išlo o život…Viac ako dve tretiny ľudí, bežných, sa chytilo moci…poslúchalo, užívalo si privilégia…

Podobne Philip George Zimbardo, narodený v roku, kedy sa A. Hitler  dostal terorom k moci (1933), známy zmocňovací zákon, ovládnutie všetkych zložiek v štáte,,,tobil známy  experiment z prostredia VŠ študentov, kedy jedni mali žreb – uniformu dozorcu – a druhí boli väzni.. A zase tak sa do toho vžili, že museli experiment prerušiť…skončili priateľstvá…bolo to silné…

A tretí experiment o myšiach…(google- myší raj (ale i tu na Denníku N sa to písalo…v r. 2015…ten experiment sa mi nezdal (do včerajška) taký zaujímavý, ale popisuje vlastne náš stav spoločnosti…Ako som sa snažil to popísať teraz. Očakávania, rozumové úvahy, rozhodovovania, radosť z výsledku, bez ohľadu na spôsob…na cestu, ktorá vedie k cieľu…

Teda myľi sa mali dobre. Všetko dostávali včas, konzum, spotreba, slasti… Len po pár generáciách takýchto podmienok, „šlachtenie“, rast…

A…neprišla kvalitatívna zmena, že by myšky boli výkonnejšie, lepšie, že by si pomáhali…oni nie, prestali sa zaujímať o druhých, začali sa „obzerať na seba“, ako nejaký  narcis,..namyslený..samoľúby…prestali s dokonca zaujímať o druhé pohlavie, pud rozmnožovací…

Podobné to je i s tým obrazom o hrnci so žabami. Ak sa voda postupne ohrieva, žaby si to nevšimnú a prirozdzená bdelosť skončí v „slasti“…nevyskočia, uvaria sa…

Teda vďaka podmienkam, aké tu máme, nevidím dôvod, prečo by sa tu nenašlo dosť dozorcov, ktorí by spavili poriadok, zabezpečili verejné zdravie pre všetkých, …ktorí by naučili, ako sa správať. Ako slušne žiť.

Ako zodpovedne myslieť na celok, viesť korektné reči,…ako sa podvoliť, nemyslieť zbytočne, usmievať sa …a mávať…ako na prvého mája, keď sa išlo pod tribúnami, hore naši „papaláši“…a my „s nohami v lejne“, ako spíval K. Plíhal.

Píseň Z minula z alba Králíci, ptáci a hvězdy.

Text:
Když květina svobody hynula,
národ se probudil a neochvějně
vykročil z onoho minula,
vykročil z onoho minula, jó,
kde všichni měli mít stejně, kde všichni měli mít stejně.

Ruka, co z tribuny kynula,
noha, co vesele šlapala v lejně,
ruka, co z tribuny kynula,
společně přišli jsme vodněkud z minula, jó,
a zřejmě i odejdem stejně.

Šedivá vrána, co splynula
s vránama v podobně šedivým hejně
šedivá vrána, co splynula,
zmateně přilítla vodněkud z minula, jó,
i dneska je šedivá stejně.

Chasa už prapory svinula,
ještě se naplno nemele v mlejně,
chasa už prapory svinula,
sedím tu, poučen průsery z minula, jó,
a začínám znova a stejně.

Berounka plyne, jak plynula
kdysi, král usíná na Karlštejně,
Berounka plyne, jak plynula,
v hospodě hrajou se písničky z minula, jó,
a tebe miluju stejně.

 

To už dnes nehovorí veľa…Jednoducho, dnešní „mladí“ keďže sa chovajú ako starci sú tu úvodozvky (samozrejme nie všetci, le nto majú ťažké, kto chce bývať, mať rodinu, naozaj času málo…), teda nepoznajú ani socializmus, ani nacizmus, totalita je vec čiernobielych fotiek…koncentráky a gulagy….sivá…

A teda, že to bolo o rozdeľovaní, kde jedni sú za privilegovaných a druhí za vinných, kde je nepriateľ a cieľ mať sa dobre..a paradoxne netreba riešiť toho nerpiateľa mimo hraníc, zrazu si totalitná moc, všimne toho iného doma..disidenta…zavrie, mučí, týra, ..dá kolúznu väzbu…ale čo, privilegovaných, dobrých, namyslených,..tých to netrápi, či išlo o ľudí so žltou hviezdou, o susedov…keď mohli mať podľa práva, ich majetok, keď im vraveli ,že si to zaslúžia, že majú nárok..prečo nie…a paralely hľadať? Kto by to učil?

Možno Post Bellum, dnes boli i syna v škole…bude i deň červených makov… to je ich agenda tiež, oral history.

Zaslúžia si podporu…

My sme mali i remix piesne Džungľoraj, tiež vlastne oral history..dnes som si po dlhšej dobe pozrel cestou domov zo záhradyi ten videoklip, náhoda….

Uvedomil som si, že záber na jeden vlčí mak je vlastne fajn nápad…

Robili sme to v roku 2019, v OZ Presadíme, za minimálnej podpory „mocných“.

Ale nevadí…uctili sme si tak storočnicu Petržalky v ČSR…

Kto nás podporil finančne v roku 2019, bola spoločnosť Bučina EKO, s.r.o. Vďaka. Stabilny partner bol ako soľ…

(Ale inak, na upresnenie, pieseň Džungľoraj však v roku 2018 podporila finančne naša samospráva…MČ Petržalka..ešte minulé vedenie…V. Bajan…vďaka…)

 

Ani Piesne od Zóna A: „Nemajte obavy o tento svet! Vedieme ho správne! Tak ako má byť!…“

(Je to samozrejme spievané ironicky…pre istotu upozorním,,,dnes sa berie všetko vážne, kultúra mazania, kultúra smrti,,,progres, korektnosť…hm…až mrazí…)

Teda dnes rozumne zvolíme možnosť výhodnú, zvážimé zdroje, riziká, efektívnosť, možnosť výhry a zisku…ako stroje, …robot…ak sme zvyknutí, netreba dávať do rozumu emócie, do života dať faktor osobitosti človek, a rešpekt, ľudskosť, vzťah…akoby sme žili len jednu časť života a samozrejme silní …a zdraví…oslniví (maska a tieň..teda vyberáme si tú masku (C.G. Jung) …neúspech, slabosť, choroba…to sa neráta…to je „druhá liga“, mimo pozornosti nás – „elity“. A tak trpezlivosť, proces, čas na rast, premenu,,,chápanie a rodosť z prekážok, pády a vstávanie..to nie..tu si daj tabletku, tu si daj injekciu a bude ti fajn. Budeš náš…

Samozrejme kapitalizmus má i pozitívne efekty. Časom sa ten boj medzi triedami v zamestnaní mená na výhody, zmierňuje sa chudoba vňčšiny, ak to vezmeme štatistiky, nevšmame si ľudí na ulici, bezdomovci, dôchodcovia,..rastie trieda tých, ktorí sú produktívni..menej deti je i preto, aby boli produktívni…menej času na šťastie mimo prácu, rozvoj osobnosti, unikátne nahradí monolitické (vzdelávanie masovou komunikáciou, reklama…filmy,,,obrázky…).

Ilustračné foto..moja prácička..nemám v rýchlosti iné foto…ale je vlastne k veci, Ježiško pod stromčekom s mobilom…a M. R.Štefánik…

Kto chce viac info, …wikipédia, či youtube J. Baránek… (inak, náhoda, uverejnené to bolo na internete dňa 19.10, akurát by oslavoval narodeniny i renesančný filozof Marsilius Ficinius z Florencie, po ktorom sme mali pomenovaný projekt Marsilius (v OZ Presadíme)).

A áno, text bol i o kapitalizme, či o myslení moderného človeka, invazívneho typu… A asi preto mám rád myslenie indiánov, korí zdanlivo prehrali. Ale duchovne vehrávajú. Podobne ako i iné kultúry, orient, Čína („Ríša stredu“, Dynanstia Ming…). Indiáni mali málo, podelili sa, komunita, viac ako dlhý život – v strachu…s nádejou, že bude lepšie..žili hrdo, s vlastnym menom, v reťazi predkov…statočne kráčali…dobrá kniha o tomto je Ohiyea: Duše indiána (CH. Eastman… bol vlastne i poradca amerického prezidenta…). Tiež som sa nikdy nesnažil mať toho veľa. O to viac sa môžem adaptovať…sloboda a tak..duch…duša…

Teraz najčítanejšie