Poľovačka na advokátov ?

Potešil ma príspevok k advokátskej téme pridaný združením, ktorého názov je chvályhodnou ambíciou – Lepšia advokácia.  Po jeho prečítaní (poznámka  pre iného, oveľa čítanejšieho blogera než som ja,  aj keď sa to  možno nezdá, vždy čítam celé blogy, nielen ich nadpisy a jeho patria k mojim obľúbenejším,) musím konštatovať, že zo svojho  pôsobenia v advokácii, v ktorom som vstúpila do tretieho desaťročia, nie som až tak optimistická, ako pisateľ blogu „Ideálna advokátska komora“.

Možno ma aj tento bloger obviní z toho, že čítam len nadpis, ale jeho záver o tom, aké dve možnosti má advokátska komora „1) buď bude vo svojich počinoch pokračovať a na výslednú reformu nebude mať žiaden vplyv, 2) alebo precitne, a prostredníctvom dôkladných a transparentných disciplinárnych konaní započne očistný proces advokácie.“, mi nápadne pripomína slávne pexeso Veroniky Remišovej.

Interpretácia stanoviska Benátskej komisie mi zase nápadne pripomína ministerský spôsob jeho čítania a výkladu.

Javí sa, že bloger vychádza z predpokladu, že advokátska komora a advokácia sa nechce reformovať a následne z toho, že reforme sa vyhne, ak bude postupovať ako „ideálna advokátska komora, ak zistí obzvlášť závažné podozrenia,  pozastaví činnosť advokátom Gašparovi, Ficovi, Parovi a Kaliňákovi na základe videa z chalupy, ktoré odhalilo viacero vecí znižujúcich dôstojnosť advokácie.“

Pisateľ nekonkretizuje, ktoré skutky považuje za znižujúce dôstojnosť advokácie, odkazuje na video, ktoré v rozpore so zákonom uniklo z vyšetrovacieho spisu na verejnosť.

Keďže komora dostala už viacero podnetov na prešetrenie účinkovania advokátov zachytených (legálne?) na tomto videu na poľovníckej chate, a šetrenie o nich bude vykonávať revízna komisia advokátskej komory, predbežne túto vec nebudem hodnotiť.

Nemyslím si však, že výraznému zlepšeniu advokácie pomôže len disciplinárny postih štyroch menovaných práve na základe tohto videa, čím nechcem predbiehať udalosti. 

Ak by to bolo tak, v podstate by slovenská advokácia až také veľké problémy nemala. Potrestá 4 advokátov, čím započne očistu a vyhne sa potrebe byť reformovaná. S tým nemôžem súhlasiť, problémy sú hlbšie a komplexnejšie a také musí byť aj ich riešenie.

Advokátska komora má podľa môjho názoru obstojný zákonný rámec, v ktorom ako stavovská samospráva funguje – zákon o advokácii. Vysoký štandard spĺňa aj jej etický kódex, ako aj procesný predpis – disciplinárny poriadok, na základe ktorého postupuje pri vyvodzovaní disciplinárnej zodpovednosti voči advokátom. Predpisy sú prístupné na stránke komory, nebudem ich citáciou zahlcovať tento svoj príspevok.https://www.sak.sk/web/sk/cms/document/241

Obrovským, a ťažiskovým, problémom nielen advokácie, ale celej slovenskej spoločnosti je, aký obsah dáva mŕtvej litere zákona v praxi. Ako zákon ožije v bežnom živote, ako sa uplatňuje, alebo naopak obchádza.

Čitatelia odpustia, ale na ilustráciu svojho dojmu z fungovania slovenskej spoločnosti a aj advokácie musím použiť príklad.

Obsah, aký  etickým normám, formou (navonok) významným  funkciám ( predseda vlády, parlamentu, prezident, poslanci, ale aj notári, exekútori, advokáti, sudcovia, prokurátori, štátni úradníci rôznych stupňov) dávajú tí, ktorí ich obsadzujú, mi o nich samých nevypovedá, že sú skôr vzdelanými ľuďmi, ktorí vyrastali „v detskej izbe a bielych podkolienkach“, ktorí okrem skvelého všeobecného a odborného vzdelania, kultivovali svoj charakter aj hudobným a iným kultúrnym vzdelaním a rozhľadom. Že bezchybne ovládajú rečnícke umenie a umenie diskusie, oponentúry a hľadania dobrých riešení intelektuálnym spôsobom.

V mnohých prípadoch naopak skôr pripomínajú chuligánov z predmestia, ako ich typicky zachytáva nejedno literárne dielo. Majú ostré lakte, žiadne finty, fígle, šmeliny a podvody im nie sú cudzie, vedia ako to chodí a vedia v tom chodiť. Nemajú zodraté nohavice a otlačené lakte z vysedávania v školských laviciach. Prišli na to, že vzdelanie sa dá ľahko kúpiť z našmelených peňazí. Ich diskusie pripomínajú skôr šarvátky gangov, plné hrubosti, ľsti, podlosti  a verbálneho násilia.

Ale naspäť k ideálnej advokátskej komore. Mňa len vyjadrenie znepokojenia inštitúcie nad konaním toho, či onoho, nikdy neuspokojilo, aj keď to pekne znie.  V konkrétnej veci „nahrávky z chaty“ som ja zachytila vyjadrenie, že komora veci prešetrí.

Podľa  mňa do výbavy ideálne fungujúcej samosprávy patrí úcta k právu a dodržiavanie platných právnych predpisov, napokon to je nevyhnutné, ak chceme budovať onen právny štát, ktorý na Slovensku skôr pripomína Colombovu manželku.

Naopak lacný populizmus v nej nemá miesto. Populista totiž sleduje len vlastnú popularitu, ktorú dosahuje povrchnými a verejnosti príjemnými, uši štekliacimi vyjadreniami, advokát však nemá budovať vlastnú popularitu, ale nesebecky hájiť zákonné práva a záujmy klienta, v popredí má byť zákon, panstvo práva, a nie cool osobnosť advokáta. A to platí aj pre komoru.

Nie som fanúšikom mediálnych sporov, ani mediálnych a pred verejnosťou vedených disciplinárnych konaní, ktoré sú v súčasnosti zamieňané za právo verejnosti na informácie.

Zachytila som, že komora minulý rok (2020) opakovane zdôrazňovala, že vo zverejňovaní podrobnejších informácií z prebiehajúcich disciplinárnych, alebo sťažnostných konaní, ju limituje nielen povinnosť mlčanlivosti, ale aj  zákonná úprava o neverejnosti disciplinárneho konania.

Preto, v záujme širšej možnosti informovať verejnosť, 23.6.2020 komora na svojej stránke zverejnila, že predseda komory doručil ministerke návrh zmeny zákona, ktorým by sa dosiahlo, aby komora mohla informovať o disciplinárnych konaniach https://www.sak.sk/web/sk/cms/news/form/list/form/row/208951/_event

Tento krok komory vyvolal ostrú kritiku zo strany advokátov, a nezaujal ani pani ministerku.  Pisateľ blogu, ktorý chce byť informovaný o každom k roku v disciplinárnom konaní, volá po niečom, čo by bolo za súčasnej právnej úpravy porušením zákonov a advokátskych predpisov.

Otvoril však aj ďalšiu veľmi zaujímavú tému a to je postihovanie advokátov za konanie, ktoré znižuje dôstojnosť advokácie v očiach verejnosti.

Bližšie ju nerozvádza, preto na neho nadviažem. Zákon o advokácii a etický kódex ťažiskovo dávajú právomoc komory disciplinárne postihovať advokátov len za tie konania, ktoré súvisia s výkonom advokácie § 20 odsek 3 zákona 586/2003 Z. z. o advokácii „ Advokát postupuje pri výkone advokácie tak, aby neznižoval dôstojnosť advokátskeho stavu.“https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/586/20210101

Predpis, ktorí prijali advokáti na konferencii pod názvom advokátsky poriadok, a ktorý je ich „etickým kódexom“, podľa mňa balansujúc na hranici zákona (lebo predpisom nižšej právnej sily nemožno ukladať viac povinností, než zákonom) rozširuje a sprísňuje  etické povinnosti advokáta §  2 odsek 2 tak, že “ Advokát je povinný dodržiavať pravidlá korektnej súťaže a dbať pri výkone povolania aj v čase mimo výkonu povolania na vážnosť a dôstojnosť advokátskeho stavu.“https://www.sak.sk/web/sk/cms/document/241

Komora sa pri posudzovaní skutkov advokátov v súkromí, mimo výkonu povolania, v súlade s ústavou, limituje tak, že k takýmto postihom pristupuje len v prípadoch, ak mimoriadne závažným spôsobom znížia dôstojnosť advokátskeho stavu ako celku v očiach verejnosti a na verejnosti.

Súkromný rozhovor na súkromnej chate, ktorého obsah protiprávne unikol na verejnosť, ( zákonnosť jeho vzniku nie som kompetentná posúdiť), nie je konaním, ktoré by bolo možné hodnotiť ako verejné účinkovanie a slová adresované verejnosti. Aktéri ich predniesli v dôvere, že majú právo na súkromie a jeho ochranu.

Inou vecou je, čo pisateľ blogu (a nielen on, ale aj početné médiá) naznačuje, že tieto osoby znižujú dôstojnosť dlhodobým účinkovaním jedni pri výkone advokácie, ako bola médiami predkladaná verejnosti, iní pri ich politickej činnosti.

Na tomto mieste doplňujem, že disciplinárnu zodpovednosť je možné vyvodiť aj voči osobám (advokáti) s pozastaveným výkonom advokácie, teda  aj voči tým, ktorí aktívne vstúpili do politiky, pričom sa zo zoznamu advokátov nevyčiarkli, ponechali si status advokáta s pozastaveným výkonom advokácie.

V tomto kontexte si viem spomenúť  nie na desiatky, ale stovky rôznych verejných vystúpení s veľkou publicitou, v ktorých advokáti ako aktívni politici, ale aj vysokí štátni úradníci, podľa mojich kritérií nevystupovali dôstojne, ako odborníci, nevystupovali ako čestní a dôveryhodní ľudia. Mnohí jednoznačne konali v rozpore s ustanovením § 25 odsek 7) Advokátskeho poriadku : „Advokát presadzuje záujmy komory a oprávnené záujmy jej členov vo verejnom a občianskom živote.“https://www.sak.sk/web/sk/cms/document/241

Komora zatiaľ pristupovala k postihovaniu takýchto  verbálnych prejavov (ale mohli by sme analyzovať aj odhalené neetické prešľapy politikov advokátov) konzervatívne, skôr s dôrazom na zákonné znenie – že sa nejednalo o prejavy pri výkone advokácie, a nemali odozvu v disciplinárnych konaniach.

V mojej predstave ideálnej advokácie, by politici, ktorí sa rozhodnú zostať aj advokátmi (v čom ja mimochodom vidím aj možné konflikty záujmov a deformovanie voľného advokátskeho trhu), mali pri svojich verejných politických vystúpeniach dbať na dôstojnosť advokátskeho stavu.

Ak to nerobia, mala byť voči nim vyvodená disciplinárna zodpovednosť (samozrejme zohľadňujem imunitu, ktorú má poslanec pri svojich vystúpeniach v parlamente za ich obsah a formu svojho prejavu). Ideálne by bolo, aby sa tieto dve veci neprepájali a kto vstúpi do politiky, alebo prijme štátny úrad, mal by sa z advokátskej komory vyčiarknuť.

Pri žiadosti o svoj opätovný zápis môže komora zohľadniť úroveň jeho politického účinkovania, a ak táto presiahla všetky limity dobrého vkusu, slušnosti a primeranosti,  odmietnuť jeho zápis do radov advokátov s využitím § 3 odsek 4 zákonahttps://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/586/20210101

„Spoľahlivým na účely tohto zákona nie je ten, u koho je preukázateľne spochybnené, že bude čestne a svedomito plniť povinnosti advokáta.“

Rozhľadeným ľuďom, ktorí ctia slobodu prejavu a slobodu vyjadrovania pri predstave takejto zmeny prístupu určite zabliká viacero kontroliek naraz, ale to by bolo na osobitný príspevok, alebo skôr seriál príspevkov k tejto téme.

Za zmienku stojí, akým obsahom napĺňajú advokáti ustanovenie § 14 advokátskeho poriadku s podnadpisom Vzťah advokátov navzájom:

„§ 14 (1) Advokáti sa navzájom správajú zdvorilo, vecne, slušne a korektne. Sú povinní rešpektovať oprávnené záujmy iných advokátov.
(2) Vyjadrenie advokáta pri poskytovaní právnej služby má byť vecné, neosobné a nesmie byť vedome nepravdivé.
(3) Ak podľa názoru advokáta iný advokát koná v rozpore so zákonom a s predpisom komory, upozorní ho vhodným spôsobom na porušenie.“

Akými kritériami vyhodnocujú pomer medzi slobodou prejavu s povinnosťami správať sa zdvorilo, slušne a korektne, napríklad pri písaní a pridávaní postov na sociálnu  sieť  spoločnú pre advokátov ?

Akým obsahom napĺňajú advokáti ustanovenie § 38 advokátskeho poriadku s podnadpisom Vzťah advokáta k súdom a iným orgánom verejnej moci :

§ 38
Advokát vystupuje voči súdom a iným orgánom verejnej moci tak, aby nenarušil svoju nezávislosť ako aj nezávislosť súdu a iného orgánu verejnej moci. Správa sa k nim slušne a korektne. Obsahom svojich písomných, ústnych a iných prejavov a svojím vystupovaním vrátane celkovej úpravy zovňajšku prispieva k dôstojnosti a vážnosti úkonov, na ktorých sa zúčastňuje, ako aj k vážnosti advokátskeho povolania.“

Vystupujeme ako  kultivovaní a inteligentní ľudia alebo ako chuligáni z predmestia ?  To si každý určite zodpovie sám.