Za život vďačí dieťaťu
Abigail pred desiatimi rokmi absolvovala agresívnu chemoterapiu. Zachránila ju, ale zostala po nej neplodná. Všetko sa zbehlo tak rýchlo, že nemala ani čas si nechať zmraziť vajíčka, ako to robia niektoré ženy, kým začnú s liečbou. Veľmi chceli s manželom dieťa a jedinou možnosťou pre nich bola adopcia.
Keď sa finančne pozviechali z jej choroby a takmer trojročného výpadku z práce, podali si žiadosť. Keď im telefonovali, že majú pre nich trojmesačného chlapca, nebolo šťastnejších ľudí. Po ďalších troch mesiacoch ho mali doma nastálo.
Mal necelý rok, keď Abigail zamdlela na detskom ihrisku. Odviezli ju do nemocnice, tam ale nenašli nič vážne. Odporučili jej, aby zmiernila tempo. Lekár jej kládol na srdce, aby sa šetrila, lebo predsa na také malé dieťa je už trochu staršou mamou. Mala 45 rokov.
Po tomto incidente si dávala pozor, k čoraz nezbednejšiemu chlapcovi si najala na pár hodín pomoc. Cítila, že niečo nie je v poriadku. Počula „hlasy“, bola nervózna, niekedy sa jej zdalo, že ju niekto prenasleduje, začala muža podozrievať, že má aféru. Z chlapca sa prestala tešiť, stále po ňom kričala. Keď z ničoho nič napadla susedu na schodoch, skončila na psychiatrii. Tam ju utlmili liekmi a odporučili na ďalšie vyšetrenia.
Rakovina sa jej vrátila. Magnetická rezonancia potvrdila dva tumory na mozgu. Boli zodpovedné aj za zmenu jej osobnosti. Okamžite išla pod nôž, po operácii dostávala chemoterapiu aj ožiare. Nevyzeralo to dobre, bola slabá, bezradná, hanbila sa za to, čo porobila pod vplyvom choroby. Kým jej spolupacienti s ťažšími stavmi sa pomaly vracali späť do života, ona to vzdávala.
Jej manžel aj rodičia boli zúfalí. Abigail nespoznávali. Pri prvom ochorení to bola ona, kto všetkých presviedčal, že to bude dobré. Teraz videli kôpku nešťastia. Priviedli k nej chlapca, verili, že ju prebudí k životu. Abigail sa na neho ani nepozrela. Ešte viac sa uzavrela do seba, prestala komunikovať.
Z nemocnice ju poslali domov, z ich pohľadu urobili maximum, rekonvalescencia doma je aj tak najlepšia. Tam už chlapcovmu džavotaniu nemohla uniknúť. On sa nedal odradiť, neurážal sa ako dospelý, dobiedzal, donútil ju postaviť sa, zdvihnúť mu hračku, žiť.
Abigail mala tento týždeň 50. Na podpornú skupinu nám doniesla tortu. Potom utekala preč. Daniel je prvák a v škole končia už pred dvanástou.
