Denník N

Stala som sa mafiánskou opicou

Po paušálnom označovaní príslušníkov právnických profesií slovom mafián, pribudlo pre určitú skupinu občanov, označenie opice. To všetko zo strany najvyšších predstaviteľov výkonnej moci, ktorí sú platení z našich daní. A čo tak natiahnúť nás na dereš ?

Skutočne som nebola schopná porozumieť tomu, prečo táto vláda a parlament neprijme opatrenia obmedzujúce ľudské práva a slobody takou formou, voči ktorej nie je možné mať výhrady po formálnej stránke.

Len vďaka tejto vláde a parlamentu vznikajú pomaly politické hnutia, programy, len preto, aby spoločnosť presvedčovali o niečom, čo musí byť notoricky známe každému, kto chce úspešne spraviť prijímacie skúšky na právnickú fakultu, že práva a povinnosti, ktorými dochádza k zásahu do základných ľudských práv a slobôd musia byť prijaté minimálne na úrovni zákonov, ktoré sú publikované v zbierke zákonov.

Prečo to takto neprijali ?

Jeden politický komentátor k tomu uviedol, že to súvisí so zbabelosťou tejto vlády, ktorá sa obáva prijať takéto zákonné obmedzenia, ktoré by preniesli politickú zodpovednosť priamo na nich, a preto necháva, aby pán Mikas vydával svoje vyhlášky, ktoré potom štát a jeho silové zložky vynucujú s odvolávaním sa na potrebu rešpektovať zákon.

Ale faktom je, že zákon tu nie je. Faktom je, že sme svedkami zlyhania celej sústavy štátnych orgánov. Keby súdy nepodľahli politickým tlakom a dali jasne najavo, že povinnosti nie je možné vynucovať na základe takých právnych aktov, aké Slovensko vydáva, keby polícia rešpektovala zákon a nútila občanov dodržiavať len to, čo bolo prijaté tak, aby to bolo všeobecne záväzné, donútili by politikov a vládu nabrať odvahu, prestať sa alibisticky báť robiť opatrenia, ktoré sú podľa nich pre ochranu zdravia občanov potrebné. Alebo nie sú ?

Ak však štátne orgány vynucujú niečo, čo vynucovať nesmú, spolupracujú na deštrukcii právneho štátu. Keby to nerobili, donútili by zákonodarcov, aby skorigovali svoje správanie a konečne zosúladili svoju normotvornú činnosť s ústavou a zákonom.

Oponenti by stratili vietor z plachát, prestala by veľká časť „antirúškarskej“ agendy, ťažiskovo postavená na nezáväznosti týchto opatrení, pretože by im po formálnej stránke nebolo čo vyčítať. Prestali by tragikomické ústavnoprávne spory v predajniach potravín a hypermarketov.

Zástupca najvyššieho orgánu štátnej správy – minister, si nemôže bez porušovania zákona, o dobrých mravoch a slušnosti nehovorím, dovoliť označiť určitú skupinu občanov štátu slovom „opice“.  Paradoxne opicami majú byť tí, ktorí poukazujú na zlyhania výkonnej a zákonodarnej moci pri forme, akou obmedzujúce opatrenia prijali.  Ďalej sú opicami tí, ktorí realizujú svoje ústavné právo zhromažďovať sa, právo slobody prejavu a svoje politické práva.

Opice súčasne odlišuje od inej kategórie občanov, označovanej ním  ako „tí slušní“. Podľa toho, kto to hovorí, si dovolím usúdiť, že minister nadávajúci časti občanov do opíc, sa súčasne považuje za slušného. Teda tí, ktorí sa s takýmto prístupom k občanom nevedia stotožniť, asi slušnými občanmi nebudú.  Sú to opice. Podľa tejto logiky ministra, ktorý porušuje zákon, ale to z neho robí slušného človeka, sa považujem za opicu.

Pridávam si do zbierky označení, akými nás občanov, tento štát častuje. Stala som sa mafiánskou opicou.

Ešte pár takýchto nálepiek a môžete na moje zastrelenie vydávať poľovnícke lístky. A to sa len snažím slušne žiť, dodržiavať a rešpektovať zákony, ale dovoľujem si mať svoj názor a nepovažujem kroky súčasnej vlády a jej prisluhovačov za správne.

 

 

Teraz najčítanejšie

Viktória Hellenbart

Smelo môžem napísať, že sa celý život venujem právu, hoci som pôvodne chcela robiť všetko okrem práva, a najviac zo všetkého som túžila byť veterinárom, ale veci sa vyvinuli inak. Od júla 2001 mám samostatnú advokátsku prax v Lučenci a som teda celý život "vidieckym advokátom". Láska k prírodným vedám ma od začiatku viedla k porovnávaniu a hľadaniu prírodných zákonov v práve. Napriek, a verím, že len "zatiaľ"prevažujúcim skúsenostiam, som si istá, že morálne zákony v spoločnosti sú rovnako nemenné a neporušiteľné ako zákony prírodné. Gravitačný zákon nie je neporušiteľný v tom, že nemožno jednoducho vyskočiť z 12. poschodia, ale následky jeho porušenia sa dostavia a tie sa už ignorujú ťažšie. A rovnako fungujú zákony morálne, možno ich porušiť, ale následky sa dostavia a v tomto prípade ich pocítime všetci..