Denník N

Štvrtý týždeň v Oxforde: Prečo som sem vlastne prišla?

Oxford je ideálne študentské mesto. Na pomerne malej ploche tu vedľa seba stoja desiatky majestátnych historických budov, bohatých knižníc, unikátnych múzeí a útulných kaviarničiek. Len na skok od centra sa nachádza rieka, športové centrum a rozľahlé parky a záhrady. Možností na učenie sa a zmysluplné trávenie voľného času je tu neúrekom. A to ani nespomínam nočný život. Nič z tohto ale nie je dôvod, prečo som sa rozhodla študovať v Oxforde. Oxfordská univerzita ma neoslovila ani svojou históriou, ani množstvom slávnych absolventov ale tutoriálovým spôsobom výučby.

Jeden tutoriál trvá asi hodinu a študenti sa ho zväčša zúčastňujú vo dvojiciach alebo zriedka v skupinkách do šiestich. Cieľom tutoriálu je rozprávať sa s odborníkom na predmety, z ktorých študenti majú prednášky. Títo odborní tútori kladú otázky, aby sa uistili, že študenti prednášky správne pochopili. Ak je nejaká časť učiva nejasná, tútori ju radi podrobne vysvetlia. A naopak, ak niečo študentov na prednáškach zaujalo, môžu sa o tom od svojho tútora dozvedieť viac. Tútori taktiež dávajú spätnú väzbu na eseje, ktoré študenti musia pred každým stretnutím odovzdať. Prípadne, na viac matematických predmetoch, tútori kontrolujú ako študenti vyriešili zadania na daný týždeň.

Myslím, že štandardné prednášky, ktoré ponúka každá univerzita, sú skvelé na získanie teoretických vedomostí. Študenti sa naučia nové odborné termíny a získajú detailné informácie o nejakej špecifickej oblasti, či už ide o anatómiu mozgu, bayesianské pravdepodobnostné programovanie alebo britskú ekonómiu  11. storočia. Získavanie takýchto vedomosti by som prirovnala k budovaniu pasívnej slovnej zásoby pri učení sa angličtiny. Je veľa slovíčok, ktorým rozumiem, keď ich vidím alebo počujem, ale sama by som ich nepoužila. Napríklad jeopardize (ohroziť), impeccable (bezchybný) alebo whine (nariekať). Ak by som skúšala tieto slovíčka vkladať do esejí alebo by som si na ne spomenula počas konverzácie, postupne by sa stali súčasťou mojej aktívnej slovnej zásoby. Podobne, ak pasívne vedomosti získané z prednášok používam na písanie tutoriálov alebo na odpovedanie na otázky mojich tútorov, stávajú sa z nich aktívne vedomosti. V mojom prípade môžem takto aktivované vedomosti neskôr použiť v medicínskom výskume.

No ale dosť bolo ospevovania tutoriálov. Najlepšie bude, ak opíšem, ako prebiehal môj posledný tutoriál. Vo štvrtok som sa stretla s Philippou, ktorá je v mojom collegi tútorka na bunky. Náš tutoriál bol zameraný na hranice tkanív a migráciu buniek. Philippa je veľmi milá. Okrem toho, že nás učí bunky je aj náš osobný tútor. Čiže dohliada na to, že štúdium zvládame po všetkých stránkach. Hneď pri vstupe do jej pracovne sa nás Philippa opýtala, ako sa máme a či toho máme veľa. Potom, ako sme sa jej posťažovali, že sme strašne unavené, sme plynulo prešli na učivo. Philippa nám postupne kládla otázky a tak sme prešli od spojení medzi bunkami a organizácie medzibunkovej hmoty, cez pohyb bielych krviniek, až po pohyb buniek pri hojení rán. Tutoriály s Philippou vždy obsahujú časť, kedy sa rozprávame o rôznych chorobách, ktoré sú spojené s témou, ktorú sme práve prebrali. Takže sme si hovorili o tvorbe metastáz pri rakovine, o skorbute, rachitíde, chorobe motýlích krídel… Vysvetlovali sme si, čo je príčinou týchto chorôb a aká je štandardná liečba.

Neviem ako, ale ku koncu nášho tutoriálu sme sa dostali k starnutiu. Myslím, že to nebolo úplne plánované. Ale bolo to o to zaujímavejšie. „Fajčenie a pobyt na slnku zrýchlujú starnutie kože, lebo sa pri nich ničí elastín – proteín, ktorý dodáva pokožke pružnosť“, vysvetľovala nám Philippa. Ďalej sme sa dozvedeli, že obnovu elastínu podporuje kyselina retinová. Počas celého tutoriálu som si písala poznámky, ktoré potom plánujem využiť pri príprave na skúšky. Asi by som si ale mala začať písať nejaké zvlášť poznámky, ktoré budú obsahovať rôzne praktické tipy, ktoré môžem využiť v každodennom živote. Prvá poznámka by teda mohla byť: „O 30 rokov nezabudni kúpiť krém s kyselinou retinovou.“  Myslím, že na štúdiu biomedicíny je skvelé to, že okrem prípravy na budúci výskum sa zároveň dozvedám viac sama o sebe.

Náš tutoriál sa asi o štvrť hodinu pretiahol, takže som z neho odchádzala už za tmy. Vôbec to ale nevadilo, lebo budova, v ktorej bývam, je iba asi 50 metrov od Philippinej budovy. Z tutoriálu som odišla vo veľmi dobrej nálade a s kopou motivácie do ďalšieho štúdia.

Teraz najčítanejšie

Paulína Vicenová

Vďaka štedrým Slovákom, ktorí podporujú mojú verejnú zbierku môžem už druhý rok študovať biomedicínu na Oxfordskej Univerzite.  Cez tento blog  postupne dokumentujem môj študentský život na jednej z najlepších univerzít sveta. Aj takýmto spôsobom chcem zostať v kontakte s mojimi podporovateľmi a ukázať im, ako sú ich finančné dary využité. Zároveň dúfam, že sa mi podarí aspoň trošku pomôcť Slovákom, ktorí by radi šli na kvalitnú školu v zahraničí, ale sú na pochybách, čo všetko to obnáša : ).