Denník N

Politizácia akademickej pôdy na Slovensku

Aktuálne prezentovanú a diskutovanú reakciu slovenských akademikov na predloženú spornú novelu zákona o vysokých školách z dielne príslušného ministerstva je nanajvýš nevyhnutné vnímať z perspektívy zažitej historickej skúsenosti s politizáciou akademického prostredia.

 

Foto: Tomáš Madeja, Šafárikovo námestie

Kolektívna pamäť

Kolektívna pamäť upozorňuje na nedávny stav ideologického zneužitia akademickej pôdy za účelom budovania jedného akceptovateľného svetonázoru. Akademická samospráva v povojnovom Československu bola Zákonom o vysokých školách č. 58/1950 výrazne oklieštená, politicky nominovaní funkcionári v novozriadenej Rade vysokej školy nekompromisne dbali na dodržiavanie straníckej línie a hodnotenie zasadnutí predkladali vyšším politickým orgánom. Vzdelávanie a výskum boli formované a dopĺňané v súlade s filozofiou marxizmu-leninizmu. Vzhľadom na Cicerov neprehliadnuteľný výrok historia magistra vitae est (história je učiteľkou života) by bolo priestupkom proti rozumu nepripustiť aj túto vyhrotenú analógiu, keďže sa človek dopúšťal rovnakých chýb v rôznych etapách ľudských dejín.

Zrelosť vládnutia sa paradoxne neprejavuje v množstve nahromadenej moci a jej absolutistickom spôsobe presadzovania, ale pozostáva z múdrosti poskytovať slobodný priestor pre vlastnú odbornú implementáciu zmien s priamoúmernou mierou zodpovednosti pred zákonom v sekulárnom štáte.

Politika by nemala okliešťovať akademické slobody, ale v ideálnom prípade by mala prijať a implementovať výsledky výskumu do procesu tvorby nových zákonov. Prehliadané obavy akademikov vyvierajú najmä z politických nominácií členov plánovaných správnych rád, pričom opodstatnenosť tohto nepriaznivého druhu očakávania sa posilňuje očividne unáhlenou a nevyváženou politickou snahou o aplikovanie poľutovaniahodných a zarmucujúcich zmien zasahujúcich do demokraticky funkčnej a voči verejnosti otvorenej univerzitnej samosprávy.

Filter frustrácie

Ochromením demokratickej samosprávy na fakultných úrovniach v podobe úplného zrušenia akademických senátov a funkcie dekana sa automaticky nedosiahne vyššia kvalita vzdelávania, výskumu a bezpochyby sa nedocieli ani želaná úroveň spolupráce s tretím sektorom. Otáznym v tejto celej diskusii ostáva mimoriadne háklivá a pre akademickú pôdu esenciálna otázka týkajúca sa vplyvu straty akademickej samosprávy na akademické slobody.

Namiesto konštruktívneho procesu prinášajúceho vytúženú modernizáciu zostane v akademickom prostredí ťažko prekryteľná pachuť z bezbrehého ostrakizovania univerzít a vysokých škôl. Sektor školstva sa vplyvom opakovaného skresľovania reálneho obrazu a neuváženého generalizovania stáva jedným z nechcených zajatcov spoločenskej frustrácie a kolísavých prejavov apatie, čím sa u jedincov formuje akýsi pocit oprávnenosti dehonestovať dosahovanú úroveň kvality a medzinárodného uznania poctivo pracujúcich vedcov a výskumníkov.

Opomínaná kvalita a nešťastná mantra

Slovenský akademický svet je týmto v 21. storočí prekvapivo a nedobrovoľne postavený do chúlostivej pozície hájiť svoju vlastnú dôstojnosť a pripomínať základný význam vzdelávania pre budúcnosť sekulárnej spoločnosti, čo je azda najzarážajúcejším zistením. Čitateľ azda odpustí krátky exkurz v zmysle zmienky prof. Michala Fečkana pôsobiaceho na Univerzite Komenského v Bratislave, jedného z najcitovanejších matematikov sveta, ktorý získal prestížne medzinárodné ocenenie Highly Cited Researchers. Rovnomennú univerzitu reprezentuje aj prof. Milan Kováč, ktorého archeologický výskum mayskej kultúry v guatemalskom tropickom pralese bol publikovaný v časopise Science. Trojicu, ktorú by mohlo doplniť široké spektrum významných a medzinárodne rešpektovaných vedcov a výskumníkov, by azda mohol reprezentovať úspešný astronóm Dr. Peter Vereš, absolvent najstaršej slovenskej univerzity pôsobiaci v The Center for Astrophysics (Smithsonian Astrophysical Observatory/Harvard College Observatory).

Na tomto mieste je možné vyjadriť len nádej, že sa adekvátneho uznania tomuto motoru spoločnosti bude dostávať jedného dňa nielen za hranicami našej vlasti. V súčasnosti je však populárnejšie kráčať dokončenou diaľnicou nešťastných mantier podporujúcich presadenie spornej novely, z ktorých najpoetickejšie pôsobí symbolický obraz „čiernej diery“. Akademická pôda je pravidelne verejne kontrolovaná rozličnými štátnymi úradmi, preto sa podobným astronomickým pozorovaniam prirodzene nebráni, avšak vyjadruje skôr reálnu obavu z gravitačného kolapsu zhustenej hmoty predloženej novely.

Slúžka politiky a nepripravenosť štátu

Osvedčená apolitická a demokratická akademická samospráva podporuje názorový pluralizmus a zachováva si nevyhnutný odstup od participácie na plnení politického programu preferovanej politickej strany alebo zoskupenia. Politickými nomináciami, násilne vtesnanými do akademických diskusií, sa vytratí nestrannosť, nezávislosť a relativizuje sa objektivita odborného prístupu. Z toho dôvodu je z pohľadu akademika nesporné, že s výmenou politickej dimenzie by sa striedali priority v oblasti študijných programov a varioval by zoznam „potrebného“ a „nepotrebného“ výskumu v závislosti od tvrdenia dynamicky meniaceho sa a nestáleho trhu práce.

Trh práce je v každom prípade zameraný na vytváranie kapitálu a vyššiu produkciu. Projektovaním trhového myslenia na akademický svet dochádza následne k hrozivému spochybňovaniu relevantnosti niektorých študijných programov, ktoré si osvojilo nespočetné množstvo slovenských politikov. Prorocké výroky niektorých bývalých ministrov týkajúce sa skolabovania školstva, ak prioritou nebude rozvoj technických odborov, sa prirodzene nenaplnili. Zostali po nich len pozoruhodné mantry vychádzajúce viac z politického programu, ako z odborného názoru: „Nemôžeme vychovávať budúcich nezamestnaných“, alebo „univerzity majú nízke uplatnenie absolventov“, ktoré sa s matematickou pravidelnosťou a v rôznych obmenách používajú ako hlavný argument potreby nápravy školstva a uprednostňovania technického vzdelávania už od čias minulého režimu. „Odhadujeme, že u více než poloviny mladých lidí dlouhodobě dochází k nenaplňovaní vzdělávacích cílů, záměrů a plánů.“ (Sociologický časopis 2:24, 1988).

Viesť slovenskú mládež prioritne alebo výlučne k technickému vzdelávaniu znamená hrubo nerešpektovať na jednej strane varietu osobitostí, nadaní a schopností študentov, na druhej strane nerozumieť komplexným potrebám spoločnosti. Problém teda netkvie v špecifickosti niektorých spoločenských a humanitných zameraní, ale skôr v nepripravenosti štátu využiť potenciál pre rast a dozrievanie spoločnosti v daných smeroch. Zrelá spoločnosť má byť zameraná zároveň aj na poskytovanie sociálnych služieb staršej generácii a ľuďom so špecifickými potrebami, ktorí sú krehkou súčasťou našej spoločnosti s rovnakou túžbou po dôstojnom živote. Ak by hodnotu človeka určovala výška vyprodukovaného zisku, etická úroveň štátu by sa nachádzala na dne. Bol to práve nacistický režim, pre ktorý splyňovaní ľudia so špecifickými potrebami predstavovali len čísla v štatistike. Nemecké univerzity boli v 20. storočí zneužité za účelom podpory árijskej ideológie. Napokon každá spoločnosť v priebehu času pocítila dôvody, pre ktoré sa akademická pôda nemôže stať slúžkou politiky.

Reforma a fínsky model

Prístup vyžadujúci neustále zvyšovanie kvality bez vytvorenia tomu zodpovedajúcich podmienok na vzdelávanie a výskum by mohol byť prirovnaný k dielu Zhŕňajova nevesta z roku 1978, podľa ktorého je ideálnou nevestou taká, ktorá „spieva, neje-nepije, len zo vzduchu žije“. Napriek nepriaznivej každodennej skutočnosti a opakovaným mantrám stúpa podľa zahraničných rebríčkov hodnotenie kvality poskytovanej zo strany Univerzity Komenského (Times Higher Education Impact Rankings 2021 etc.).

Akademická pôda na Slovensku dlhodobo prahne po výdatnej reformnej závlahe, avšak pochybnosti spojené s predpokladom, že z tohto mraku opäť nezaprší, sa stávajú čoraz reálnejšie. Neriešenie súčasnej situácie a schválenie novely v predloženej podobe v sebe ukrýva potenciál budúcich nezvratných konfliktov. Pokiaľ existuje aspoň minimálna vôľa zachovať akademickú pôdu apolitickou, potom akékoľvek politické nominácie do plánovanej správnej rady zo strany ministerstva sú absolútne vylúčené. Keďže apolitickosť a politická nominácia nie sú dve strany jednej a tej istej mince, ministerský nominant nemôže byť považovaný zároveň za nezávislého člena bez vzťahu na politickú stranu.

Zachovanie akademickej integrity by pri neakceptovaní požiadaviek akademickej obce prichádzalo do úvahy už len v prípade okresania a doplnenia spornej novely na základe fínskeho modelu fungovania univerzít, podľa ktorého sú akademickí i neakademickí členovia správnej rady navrhovaní, volení a odvolávaní výlučne akademickým senátom univerzity bez akéhokoľvek vplyvu príslušného ministerstva.

Mgr. Maroš Nicák, Dr. theol. – Evanjelická bohoslovecká fakulta UK

Teraz najčítanejšie

Univerzita Komenského

Univerzita Komenského v Bratislave je moderná európska univerzita. V roku 2019 oslávila 100. výročie od založenia. Ako jediná slovenská vysoká škola sa pravidelne umiestňuje v celosvetových rebríčkoch najlepších univerzít sveta. Na 13 fakultách poskytuje najširší výber študijných programov (vyše 800) v troch stupňoch, pričom viaceré z nich sú na Slovensku jedinečné. Na výber je zo širokej škály oblastí ľudského poznania – od medicíny cez humanitné a sociálne vedy, prírodné vedy, matematiku až po teológiu. UK je výskumnou inštitúciou, ktorá zastrešuje stovky domácich i zahraničných vedeckovýskumných projektov. Viacerí študenti sú tak už počas štúdia súčasťou významného výskumu a môžu sa aktívne zapojiť do riešenia projektov a grantov či sa zúčastňovať na odborných stážach (aj v zahraničí). UK každoročne vysiela do zahraničia najvyšší počet študentov spomedzi všetkých slovenských vysokých škôl a prijíma aj najviac študentov z celého sveta, napríklad z Nemecka, Nórska, Grécka, Iránu, Rakúska či Islandu.