Denník N

Život s panickou poruchou

Pomerne často sme vystavení veľkému stresu a množstve úloh a prepadáme panike – ako to všetko stihneme. Ten stav nie je príjemný. Existuje porucha, kde takáto panika sa objavuje pomerne často a je spojená s obavami o zdravie, čo prehlbuje samotné obavy. Dnes si preto priblížime práve tento stav a čo sa s ním dá robiť…

Panická porucha patrí medzi úzkostné poruchy. Je charakterizovaná opakovanými prejavmi úzkosti, ktoré sú známe ako panické ataky. Tieto prejavy úzkosti sú spojené s telesnými ťažkosťami, ale tie nie sú prejavom choroby. Mnohí ľudia keď zažijú takéto telesné prejavy začnú pátrať po ich príčine. Vnímajú ich ako znak ochorenia. A neupokojí ich ani opakované utvrdzovanie v tom, že vyšetrenie neodhalilo žiadne ochorenie. Skutočnosť je taká, že telesné prejavy a teda zdravotné problémy sú spojené s úzkosťou a s prejavmi panickej poruchy. A preto pre ich odstránenie je potrebné zamerať pozornosť na psyché. Ako inšpirácia nám pritom poslúži kniha od Klausa Bernhardta – Jak se navždy zbavit paniky, úzkosti a strachu

Panické porucha a iné problémy

Mohli by sme porovnať panickú poruchu s fóbiou. Lenže fóbia sa spája s konkrétnym prostredím, alebo spúšťačom (napríklad strach z výšky). A pri panickom ataku takéto prostredie chýba. Prichádza bez konkrétneho impulzu (z vonka).

Mohli by sme porovnávať panickú poruchu s hypochondriou. Pri hypochondrií možno hovoriť o istej projekcií, alebo precitlivenosti. A tiež o istých prejavoch, ktoré však nie sú skutočné. Ale pri panickej poruche máme prejavy ktoré najprv hovoria o probléme a následne sú skutočné…

Mohli by sme porovnávať panickú poruchu so somatizovaním – duša použije telo na uvoľnenie napätia a emócií. Veľmi často somatizujeme, keď sme pod tlakom a keď prechádzame náročným obdobím. Somatizovanie možno vnímať ako varovnú kontrolku. Keď zasvieti, treba niečo zmeniť. Ak by svietila dlho, mali by sme vážny problém. Pri panickej poruche sa somatizácia spomína na začiatku – pred atakom. To je varovný signál. A po ataku. To sú tie obavy zo zdravotného stavu.

Zamieňanie panickej poruchy s fóbiou, s hypochondriou a so somatizovaním, nie je jediným problémom.

Telesné prejavy

K telesným prejavom panickej poruchy patria: zvieranie v hrudníku a v krku, zvýšené svalové napätie, zrýchlenie tepu srdca, bolesť na hrudi a v hlave, problém lapiť dych, svalový tres, točenie hlavy, pocit nevoľnosti až pocit na vracanie, sucho v ústach, návaly tepla a chladu a zahmlievanie pred očami. Je to taký predkolapsový stav.

K psychickým prejavom patria: napätie, strata sebakontroly a sebaovládania, čierne myšlienky spojené s telesnými prejavmi, pocit na omdlenie, strach (okrem iného zo smrti), odosobnenie sa od seba (pocit ľahostajnosti k sebe).

Keď sa nad tím zamyslíte, mnohé prejavy panickej poruchy sú podobné prejavom infarktu. Čo je len živnou pôdou pre ďalší nárast strachu.

Príčina vzniku poruchy

Odborníci diskutujú o príčine vzniku panickej poruchy.

Špekuluje sa o genetickej predispozícií – príčina sa hľadá v autonómnom nervovom systéme (väčšia odozva na podnety), ale aj v poruche hladiny určitých hormónov, či v prenose informácií do CNS (centrálny nervový systém). A samozrejme hovorí sa aj o patologických vzorcoch správania a vplyve psychiky na zdravie.

Prvý záchvat sa objavuje počas dospievania a rannej dospelosti (15 – 24 rokov), alebo neskôr – po 50 roku života. Podľa štatistík častejšie zasahuje ženy ako mužov (až 2 x viac). Panický záchvat počas života zažije každý 10 človek. Avšak panickou poruchou stabilne trpí „len“ približne 1 % populácie.

Panický atak

So slovom útok si spájame predovšetkým výbušnosť. A panický atak (útok) takým je. Pomerne rýchlo dosiahne vrchol a zas odchádza.

Za vznikom panického ataku je stres. Preto tak veľa ľudí počas života má skúsenosť s panickým atakom, ale panickú poruchu majú len niektorí. Okrem stresu môžu byť spúšťačom úzkostné myšlienky a spomienky. Následne v tele začnú prebiehať fyziologické (telesné) zmeny. Tie sa prenášajú do psyché (vedomia). Stúpa koncentrácia kyslíku v krvi (hyperventilácia). Organizmus je v pohotovosti – pripravení na boj (na útek pomyslí málokto). Dochádza k našponovaniu svalov a šliach. Po niekoľkých minútach sa organizmus unaví a nasleduje návrat do normálu.

Možnosti liečby

Pri liečbe panickej poruchy sa používa terapia (najčastejšie KBT, teda kognitívnu behaviorálna terapia), svalové a dychové cvičenia. Liečba trvá niekoľko mesiacov. Toľko k bežnej a k zaužívanej teórií. Teraz na ňu nadviažeme knihou od Klausa Bernhardta. Bernhardt vo svojej práci používa techniky KBT, ale aj ACT, krátkodobej (krízovej) terapie, či hypnoterapie. A nemá problém ani s farmakoliečbou. Pozornosť však primárne presúva inam a v tom je jeho prístup originálny. Bernhradt totiž problém hľadá v myšlienkach a teda v mozgu.

Príčina prehnanej úzkosti

Hlavnou príčinou bývajú potláčané a prehliadané varovné signály. Naše podvedomie sa už nejaký čas hlási o slovo. A ak ho ignorujeme, či prehliadame, potom siahne po silnejších zbraniach, ktoré sú dosť silné na to, aby sme ich len tak neodignorovali. Ale pochopíme, čo sa snažia povedať?

Za varovné signály možno považovať zhoršené vnímanie a sústredenie, slabnúca motivácia, zdanlivo bezdôvodný smútok, žalúdočné a črevné problémy, zhoršenie zraku, kožné vyrážky, spontánne trhnutie svalu (tiky), časté močenie, vyskočenie platničky, ale aj pasový opar (precitlivelosť kože na dotyk, pálenie a svrbenie).

Okrem hlavnej príčiny, treba preveriť aj sekundárne a možné. K takým patrí narušená činnosť štítnej žľazy, neznášanlivosť určitej potraviny (napríklad lepku), ale aj konzumácia potravín ktoré nafukujú (strukoviny). A netreba zabúdať na Roemheldov syndróm, čo je prejedanie sa – nezdravé a ťažké jedlá, spojené so zlou kombináciu jedál, ale aj s bublinkovými tekutinami, s alkoholom a s fajčením. Mnohé prejavy Roemheldovho syndrómu sú potom podobné panickému ataku, ale aj infarktu.

Obavy o zdravie

Mnohí ľudia po panickom ataku sa trápia tím, čo by to mohlo znamenať.

Miesto dôkladného vyšetrenia a akceptovania, že v tomto prípade symptóm nie je znakom choroby, ale len snahou poukázať na problém – neustále hľadajú a pátrajú po iných príčinách. Často sú pritom hnaní svojimi obavami, ale aj diagnózami z rodiny, či počutými radami (určite to bude to a to).

Starosť o to, čo by to mohlo byť, obava, strach a úzkosť sa následne vrývajú do nášho mozgu. Je tam silná emócia, ale aj konkrétna myšlienka. Preto sa to zarezáva naozaj hlboko. To čo mohlo byť jednorázovým varovaním, sa mení na vzorec. A tak nás panické ataky začnú sprevádzať.

Bludný kruh

Každá myšlienka sa ukladá v mozgu pomocou synaptických spojov. Vzniká sieť medzi neurónmi. Čím častejšie a intenzívnejšie na niečo myslíme, tím viac týchto prepojení vzniká. A hĺbka a početnosť je ovplyvnená aj prežívanou emóciou. Čo si pred tím predstaviť?

Ak začnete pravidelne myslieť na negatívne veci, potom časom už k tomu nebude potrebné úsilie. Už budete negatívni prirodzene. Tak funguje náš mozog. Je neuroplastický – môžeme ho meniť. V náš prospech. Preto je tak dôležité, čím ho „zapraceme“ a čomu venujeme svoju pozornosť. Ak sú to negatívne veci, potom po nejakom čase budeme negatívne naladení. Bude to naše základné nastavenie a prístup k životu.

Mozog je plastický

Ale čo to má s panickou poruchou? Panická porucha sa hlási k životu, keď sme v pokoji. Keď sme pohltení povinnosťami, nemáme čas dať voľný priestor nášmu mozgu. Ale keď sme v pokoji, mozog sa potrebuje zamestnať. A ak žijeme strachom a úzkosťami, potom sa hlásia k životu práve v okamihu, kedy sa upokojíme. A tím vzniká živná pôda pre panický atak. Preto sa nedá predvídať a nie je spojený s konkrétnou osobou, či s miestom.

Mozog má sklon k automatickému konaniu. Je to efektívne a šetrné. Na začiatku si vec / postup / situáciu obzeráme z rôznych strán. Keď sa rozhodneme ako s tím naložíme – náš postoj či postup sa stane automatickým. Aktivita sa z veľkého mozgu presunie do malého, z vedomia do podvedomia. A prepneme na autopilota.

Ako odstrániť príčinu

Panický atak môže zmiznúť zo dňa na deň. Ak odstránime jeho príčinu. Ale vieme, čo je jeho príčina?

Možno nám bráni v návrate do práce. Ak zmeníme zamestnávateľa, panický atak sa stratí. Možno je reakciou na inú situáciu. A jej vyriešenie povedie k strate ataku. A tak nás už nebude chrániť pred situáciou, ak sme problém odstránili. Tieto dôvody sú často nevedomé. A vyžaduje veľa úsilia ich identifikovať.

Niektorí ľudia sa panického ataku rýchlo zbavia a onedlho ním trpia znova. Pre niektorých je už panický atak ich súčasťou – prináša im isté benefity. A pre niektorých je dôvodom, prečo nechcieť od seba niečo viac.

Vraveli sme, že podvedomie nám dávalo signály a my sme ich ignorovali, alebo potláčali. Naša psyché sa nám snažila naznačiť, že takto už to ďalej nejde. Pokiaľ začneme brať svoje podvedomie vážne, panické ataky prestanú. A do budúcna sa už nemusia objaviť. Načo aj? Svoju úlohu splnili…

Rozum vs podvedomie

Naše podvedomie spracúváva 80 tisíc informácií za sekundu. Je tak desať tisíc krát rýchlejšie, ako rozum (vedomie).

Náš rozum zohráva úlohu na začiatku. Keď analyzuje situáciu a rozlišuje, čo robiť. Môže pritom siahnuť aj po informáciách z podvedomia (ak ho pustí k slovu). Potom sa už k slovu dostáva podvedomie. Ak nastanú problémy, podvedomie nám najčastejšie na základe pocitu dáva najavo, že niečo nie je v poriadku. Budeme ho počúvať? Ak sa rozhodneme vstúpiť do problému, opäť sa bude riešiť na vedomej úrovni a môžeme sa rozhodnúť inak (zmeniť vzorec / schému).

Čo si predstaviť pod tým „pocitom“? Nie sú to argumenty. Často to ani neviete pomenovať. Je to intuícia. V tomto majú ženy navrch v porovnaní s mužmi. Častejšie pracujú s intuíciou. A teda aj s podvedomím.

Strach a úzkosť

O strachu hovoríme, že je spojený s konkrétnym nebezpečenstvom. O úzkosti hovoríme, že tam to „konkrétne“ chýba. Avšak v nemčine sa pre strach a úzkosť používa to isté slovo. My ľudia si nesieme so sebou len dva strachy – strach z výšky a z hlasných zvukov. Všetky ostatné strachy sú získané, alebo naučené. A keď sa dá tomu naučiť, dá sa to aj odnaučiť. V tom je mozog úžasný. Vďaka za jeho tvárnosť, teda plasticitu.

Zamerať pozornosť inam

Môžeme s atakom bojovať pomocou odvádzania pozornosti. Zamestnať sa. Nedožičiť si pokoj. Ale to problém nevyrieši.

Spúšťač je v našej hlave a je to úzkosť, ktorú si nesieme všade so sebou. A úzkosť spúšťa atak.

Ako dosiahnuť zmenu? To už možno tušíte. Riešením je zmeniť prepojenia v mozgu a zmeniť aj našu situáciu.

V reakcií na situáciu sa nakoniec k slovu prihlásilo podvedomie cez panické ataky. A cez prepojenia v mozgu sme z panických atakov urobili niečo bežné. Musíme teda hľadať, na čo je panický atak reakciou. Na čo poukazuje. Ale aj aktívne meniť prepojenia v mozgu.

Urobiť zmenu v živote a nezmeniť prepojenia; alebo zmeniť prepojenia, ale nezmeniť život; by bolo ako useknúť hlavu drakovi a ignorovať, že mu nárástla nová. Potrebné sú obidve aktivity. Tieto dve „veci“ pritom môžu byť dosť vzdialené – napríklad náročnosť práce mohla k životu prebudiť kritiku z detstva a už to dávno nie je o práci, ale o sebahodnotení. Alebo o chýbajúcej láske.

Teória desiatich viet

Práve preto Bernhrad prichádza s teóriou desiatich viet. V podstate je dosť podobná Shapirovej zázračnej otázke. Bernhard verí, že v týchto vetách sa „zjaví“ problém. Ako by vyzeral Váš život, keby bol super? Najprv sa zamyslite nad tím, čo vás zväzuje a čo hodnotíte negatívne (pravdepodobne tam bude aj príčina ataku). A potom sa zamyslíte nad tím, čo by sa muselo stať, aby to bolo super. Pravdepodobne tam bude krok, ktorý zmení situáciu a tým atak pripraví o výživnú miazgu. Náš mozog nedokáže premýšľať v negatívach. A tak napríklad miesto nechcem mať strach, povedzte si, chcem byť odvážny. Buďte konkrétni. Často sa nad tím zamýšľajte a predstavujte si. Aké by to bolo. A aké to bude. Aj predstavy pomáhajú vytvárať nové prepojenia v mozgu.

A prečo práve 10 viet? Je zrejmé, že pri sformulovaní 10 viet zachytíme aj to, čo je naozaj dôležité. Ako by sme strieľali na terč a mali 10 pokusov. Je veľká šanca, že aspoň jeden bude úspešný. Ak teda sformulujeme 10 vecí, ktoré by sa mohli zmeniť, pravdepodobne medzi nimi bude aj tá, ktorá by nám najviac pomohla.

Zapojenie zmyslov

Bernhard odporúča na začiatku venovať sa tejto aktivite 20 minút denne. Pričom každý deň treba venovať inej myšlienke (z tých desiatich).

Čo sa týka plánov. Malo by ísť o uskutočniteľné veci. Niečo, čo je reálne. Plán je niečo hmatateľné. Čo nás podpichuje k uskutočneniu.

Toto cvičenie je dobré robiť večer. To čo robíme večer pred spánkom, dostáva prednosť pri spracovaní počas spánku. A to znásobuje počet nových prepojení v mozgu.

Ako počet prepojení rýchlo znásobiť? Pomocou zmyslov. Predstavujte si obrazy. Čo by ste počuli, cítili. Aké chute by s tím boli spojené. A čo by ste cítili aj telesne. Našich päť zmyslov, je päť rovín vnímania a prežívania skutočnosti. Ako často už všedne vnímame skutočnosť. Vedomou kombináciou zmyslov však veľmi rýchlo rastie počet prepojení. Keď si preberáme konkrétnu vetu – plán, úlohu či predsavzatie z rôznych strán, pripravujeme sa na jej realizáciu. Pripravíme sa aj na možné problémy. Ale predovšetkým, dostaneme ju pod „kožu“.

Vďaka zapojeniu zmyslov vzniká odhadom 400 tisíc prepojení medzi neurónmi. Vďaka aktivite pred spánkom sa tento počet násobí. A každá fáza REM spánku ich počet znásobí. Podľa Bernharda sú potrebné tri týždne, aby nové prepojenia a vzorce získali takú silu, že sa vedomie začne nanovo zaoberať situáciou a meniť – automatizovať nový postup.

Keď sa tak stane, následne už stačí len 5 minút denne, počas niekoľkých mesiacov. Potom už bude nový vzorec veľmi hlboko zakorenený.

Cesta k starým štruktúram

Práca so zmyslami nie je náhodná. Úzkosť je aktivovaná pomocou zmyslov. A 99 % úzkosti má pôvod v zraku, sluchu a v hmate.

Sluch, to je aj vnútorný hlas. Málokedy si uvedomujeme, že keď nad niečím premýšľame, vo svojom vnútri si to hovoríme. Zmyslové kanály sa dotýkajú veľmi starých mozgových štruktúr. Týka sa to zraku, hmatu a sluchu. Čuch a chuť nie sú tak poznačené. A preto pri používaní všetkých zmyslov je väčšia šanca, že niečo bude fungovať. Akoby sme skúšali rôzne formy a spôsoby komunikácie. Čuch a chuť sa spájajú s úzkosťou, ak došlo k traume, ktorá bola spojená s chuťou, alebo vôňou (pachom). Vtedy Bernhard odporúča siahnuť po hypnóze.

.

Panická porucha je veľmi zaujímavá. Je v nej kus somatizácie. Je v nej aj určitá precitlivelosť. Je zrejmé, že v dnešnej dobe, to ľudia s panickou poruchou majú ťažšie. Ale je v nej aj akýsi bludný kruh, kedy obava zväčšuje úzkosť a tá zas zväčšuje obavu. Je preto výzvou tento kruh preťať. Ľudia s panickou poruchou sú nám dosť blízky a v mnohom podobní. Ako by stáli v prvej línií voči stresu a chaosu a my stojíme hneď za nimi. Preto by bolo dobré mať pre nich viac pochopenia. Kniha od Klausa Bernhardta prináša nádej, že ich najhoršia obava sa nenaplní, pretože jej nedáme k tomu priestor. A pre nás ostatných je výzvou, viac striehnuť na to, aké myšlienky vpustíme do svojej mysle a duše.

Tomáš Hupka

Klaus Bernhardt pôvodne pracoval ako novinár, ktorý sa venoval vede a medicíne. Potom ako sa na neho obrátili dvaja priatelia ktorí trpeli úzkostnou poruchou, sa začal venovať tejto téme. Nakoniec sa vypracoval na terapeuta, dokonca prišiel s vlastnou metódou ako postupovať. V súčastnosti prevádzkuje v Berlíne vlastnú ambulanciu zameranú na liečbu úzkosti a je členom rôznych odborných organizácií. Dnes sme si priblížili jeho knihu: Jak se navždy zbavit paniky, úzkosti a strachu

Zdroj fotografie:

www. helpguide. org

Teraz najčítanejšie

Tomáš Hupka

Vzťahom som sa začal venovať pred 10 rokmi, cez blogy na stránke .týždňa. Potom nasledovalo obdobie, kedy som pripravoval stretnutia pre ľudí, ktorí sa chceli pripraviť na vzťah. Sám som spolu s pani manželkou absolvoval kurz Manželské večery, ktorý vytvorili Nicky a Sila Lee. O vzťahoch som znovu začal písať cez blogy na stránke denníka N. Pridal som aj témy z oblasti životného štýlu, keďže je dôležité ako človek žije a to sa prenáša aj do jeho vzťahu.  Venujem sa témam, ktoré ma zaujímajú, ale aj témam ktorými žijú iní ľudia... Prajem Vám príjemné čítanie! Tom