Nie som fanúšik na tribúne
Občan republiky nie je v pozícii fanúšika mužstva, od ktorého sa očakáva, aby nekriticky fandil svojim, aj keď sa im nedarí.
Vláda obviňuje opozíciu zo stupňovania napätia, zo zhoršenia pandemickej situácie, zlej situácie v nemocniciach. Ale je vecou vlády, aby vládla.
Vláda musí mať na to potenciál, aby rešpektovala zákon a konala v súlade s ním, ak máme stále vychádzať z toho, že žijeme v právnom štáte.
Ak pre našu spoločnosť už zákony a ústava prestali byť dôležité, o čom sú už niektorí presvedčení, aj toto je fakt, ktorý budeme musieť prijať. Ale potom musíme prijať aj to, že nastupuje vláda silnejšieho. Hrubá sila, ktorá sa nezastaví pred ničím.
Vláda sa stala lídrom v porušovaní ústavných princípov a zákonov v tomto štáte. Pokiaľ môžeme predchádzajúcej vláde vytknúť minimálne politickú zodpovednosť za vytvorenie korupčného prostredia a podhubia pre rodinkárstvo a beztrestnosť našich ľudí ( na čom participovali tisíce slovenských občanov), postupy súčasnej vlády jednak nenasvedčujú tomu, že by ju tieto neduhy predchádzajúcej vlády obchádzali, jednak desia spoločnosť tým, ako narábajú s elementárnymi právnymi princípmi.
Pokiaľ tí predtým zákony porušovali, alebo vybavili, aby neplatili pre všetkých rovnako, ale ich zákony zásadne nenarážali na princípy právneho štátu, súčasná vláda nielenže nahráva svojím ľuďom a dohadzuje kšefty svojim, ešte aj kriví zákony, aby vyhovovali jej mocenským predstavám. Pritom vôbec nemyslí na našu budúcnosť.
Obávam sa, že časy, kedy by som len skonštatovala, že sme prešli z blata do kaluže, sú minulosťou. Toto nie je z blata do kaluže. Opustili sme cestu právneho štátu.
Pri zvládnutí pandémie nejde o právne dišputy. Ale forma, akou sú opatrenia prijímané je dôležitá pre budovanie dôvery. Dôvera vo vládu je kľúčom k úspechu. Táto vláda ju prehajdákala na zbytočných konfliktoch, pri ktorých prepierali svoje špinavé prádlo na verejnosti, v exhibícii nekompetentnosti, ktorej sme svedkami.
Čo spravila vláda pred touto vlnou pandémie pre zlepšenie situácie v nemocniciach ? S obavou som sledovala, ako nič nerobí, ako unavený, vyhorený personál odchádza alebo ešte horšie, unavený a vyhorený zostáva. Ja nečerpám informácie z médií provládnych, protivládnych, čerpám ich od klientov, z reálneho života „malého“ človeka. Koľko „covidových“ nemocníc sme postavili ? Veď sme už všetci vopred vedeli, čo nás čaká. Odborníci prorokovali príchod ďalšej vlny.
Videli sme aká je situácia aj v krajinách s veľmi vysokou zaočkovanosťou. Klient z Izraela nemohol prísť, lebo situácia u nich sa napriek vysokému percentu zaočkovanosti populácie zhoršila. Vedela som to už v júli. Aj to, že zomierajú aj zaočkovaní. Slovensko vtedy žilo akoby na inej planéte.
Pamätám si aj na tlačovú besedu z jari a začiatku leta tohto roku, kedy sme sa dozvedeli, ako sa organizačne nezvládlo očkovanie v ambulanciách obvodných lekárov. Všetko sa nenormálne posúvalo a zameškalo. Zbytočné hašterenia a škandály okolo ruskej vakcíny. Informačná nevyváženosť. Kto iný než vláda nesie za toto všetko zodpovednosť.
A teraz sa volí metóda nadávať časti občanov do dezolátov, opíc a podobne. Ak by si takto nadávala medzi sebou politikmi rozdelená spoločnosť, ešte by sa to dalo pochopiť, hoci by to aj tak bola zodpovednosť politikov. Ale táto vláda od kedy sa ujala moci systematicky občanom nadáva. A je to ona, ktorá nadáva do dezolátov a opíc, všetkým, ktorí s ňou nesúhlasia. V prvej vlne sme boli svedkami ako pán vtedajší premiér nadával vedcom, ktorí to mysleli dobre a chceli pomôcť.
Teraz sa čudujeme vysokej nedôvere spoločnosti v názory týchto vedcov ? A za zlyhania tejto vlády ešte ideme nadávať občanom.
To, že téma formy prijímania právnych predpisov nie je len akademická môžem ilustrovať na jednom príklade.
Klientom povedal miestny úrad verejného zdravotníctva, že musia byť „zavretí“, lebo takto si vykladali vyhlášku hygienika. „Bratislava“ im na ich dotaz, súvisiaci s tým, že chceli uplatniť náhradu škody, odpovedala, že to, že mali zavreté, je ich problém, lebo z prijatej vyhlášky nevyplýva, že by museli mať zavreté.
Takže sa natíska otázka:
Sú opatrenia prijímané zámerne právne nejednoznačnou formou práve a výlučne preto, aby sa vláda a štát, vyhli zodpovednosti za škodu, ktorá vznikne tým, ktorí kvôli obmedzujúcim opatreniam prídu o živobytie? Keď uplatnia náhradu škody, bude sa štát brániť tým, že za nič nezodpovedá, lebo jeho opatrenia neboli záväzné ?
Živnostníci možno nebudú v ohrození života kvôli covidu, ale za to ich a ich rodiny ohrozí chudoba, život na ulici a smrť hladom.
Takže si vyberte.
A tiež si odpovedzte, kto má tú moc, aby občanom pomohol ? Paradoxne, komu ju dali sami občania ? Opozícii ?
Pán Valášek, z videa na chate, ktoré nemalo na verejnosti čo robiť evidentne vyplýva, že ľudia, ktorí sa tam zhovárajú majú obavy, možno aj strach. Ale aj ľudia, ktorí sledujú „právne kroky“ tejto vlády majú tiež obavy a už aj strach.
Čo sa podpísalo pod to, že orgány činné v trestnom konaní odpočúvali rozhovory na „pytliackej“ chate ? A čo sa podpísalo pod to, že tieto unikli do médií, ktoré ich namiesto „suchého“ zverejnenia, aby sme si o nich urobili názor, zverejňujú spoločne s komentárom, ktorý sa podobá na manuál pre menej chápavých.
Nebol to tiež strach ? Strach zo zlyhania? Nepodpisuje sa práve tento pod nerozumné kroky súčasnej vlády a jej prisluhovačov?
Nevidím najmenší dôvod na to, aby sa rovný človek bál konať v súlade so zákonom a zákonným spôsobom za každých okolností.
Ak nás chcete presvedčiť, že ste rovní ľudia a odlišujete sa od svojich predchodcov, budete musieť voliť metódy, ktoré vás od vašich predchodcov odlíšia.