Kolega, prilož ruku k dielu a daj sa zaočkovať
List mojim zamestnancom o výzve k očkovaniu. O tom, že si nie som istá, či im vieme zachrániť pracovné miesta, ak sa nezaočkujú.
Kolegovia naši, včera mi vyhŕkli slzy do očí. Moja dobrá kamarátka od nás z Malinova píše na Facebook status. Má dve malé deti, ktoré ju potrebujú.
Že jej našli nádor v hlave a nemôžu ju operovať, lebo všade v nemocniciach sú covidoví pacienti.
Pacienti, ktorí svojej hospitalizácii vedeli a mohli zabrániť. Možno stačilo, ak by sa dali zaočkovať.
Tak ako Tibi, Flóri, ja alebo ktorýkoľvek z našich očkovaných kolegov.
Dali sme sa, lebo zdravotníctvu veríme.
Lebo myslíme aj na ostatných, ktorí sa očkovať nemôžu kvôli zdravotným problémom.
Lebo vieme, ako chutí COVID a že to nie je nič príjemné.
Napriek tomu, že sme mladí a zdraví ľudia a cvičíme štyrikrát týždenne, dostal nás na lopatky. Môj muž Tibor dýchal ťažko, keď som ho viezla v apríli na pohotovosť. Chytil taký zápal pľúc, že sa z toho dostával 5 týždňov. Ja som sa pol roka po chorobe nevedela poriadne sústrediť. Ešte dodnes obaja chodíme na pneumológiu na kontrolu, lebo naše pľúca nie sú stále úplne v poriadku.
Dali sme sa zaočkovať, lebo opatrenia neskutočne ovplyvňujú naše podnikanie aj našu schopnosť udržiavať Vaše pracovné miesta.
Lebo nechceme opäť prepúšťať.
Od prvej vlny sme sa nezastavili. Vyvíjali sme nové produkty, rozvážali našimi autami aj mäso či zmrzlinu, žiadali odklady odvodov či bankových splátok, alebo aj prostriedky zo štátnych opatrení.
V tieto dni dokočujeme ročný projekt eshopu na naše koláčiky, ktorý bol obrovským sústom.
Nezaháľali sme. Robili sme, čo sa dalo, aby sme Vaše pracovné miesta zachránili. Zdá sa, že už sme na to ale prikrátki.
Vyprázdniť nemocnice nevieme.
Prišiel Váš čas.
Prosím, priložte ruku k dielu.
Zaočkujte sa ❤️
