Mier – názov (žiaľ) nesľubuje vysokú „klikateľnosť“…
Na úvod – mimo ďalšieho textu – dielko – status ranný – trochu inšpirovaných slov – ako podobenstvá – vznikli mimo papiera v priestore virtuálnom, digitálnom, pri spomienke na knihu Sviňa, ktorú som čítal pred rokmi, inšpirovaný bájkami I. A. Krylova. A samozrejme, nie je to v mojich dnešných možnostiach písať to v rýmoch, ako on…
Keď vlk sa vydával za ovcu a stal sa kráľom, nastali v ríši oviec ťažké časy. Ukázali sa jasne v novom svetle všetky neduhy danej ríše. Ovce, sú vraj vinné, že chcú jesť, vravel nový silný kráľ. Museli sa kajať, skúsiť sa zbaviť svojej dedičnej viny. Tej svojej ovcovitosti. Ukázal sa nedostatok práv bežných ľudí. Chápu skoro všetci v tej vcelku slabej ríši, že súčasnú silu je ťažké zastaviť. Len zopár jednotlivcov sa v tej totálnej sile rozhodlo konať tak, ako sa jej páči.
Keď prišli zlomové momenty v živote oviec, keď každý deň z rána naši v košiari jednu ovečku zahrdúsenú so stopami vlčích zubov, hovorí len jedna ovca, že ľudská sila sa musí vždy zamerať na obnovenie spravodlivosti. Povedala všetkým hlasno, že má teóriu. Teóriu však musela podložiť dôkazmi, vyšetriť stopy, napnúť všetky schopnosti, vedomosti i zmysly, aby sa to podarilo. Bola však ovca, v škole pre ovce sa takéto divy neučili. A tak, keď vyhlásila rovno, že zuby na mnohých mŕtvych ovečkách, ako ich tak z rána videli mnohí, sa podobajú nápadne na stopy zubov vlčích, nastalo mlčanie a jahniatka sa i pousmiali. Spomenuli si v škole, ako učiteľ, ktorý išiel podľa novej učebnej osnovy, im vravel o konšpiračnej teórií, že to je hlúposť. Ovca smelá, v evolučnom procese, však vraví im na to, že konšpirácie sú sprisahania a na také činy umreli už mnohí. Márne ukázala na prípad akéhosi Ceasara, nepoznal ho z oviec nik. Vraví im, že konšpiračná teória je z vedeckého hľadiska taká istá teória, ako každá iná, len potvrdzuje vo svojej špecifickosti sprisahania a tie vo svojej podstate sú zahalené tajomstvom, rúškom závoja klamu. Márne mala odvážna ovca schopnosť jemne a stručne pripomínať slabým a početným, ako sú niekedy ponižovaní. Početné stádo v ríši oviec malo hlasovacie právo, rovnosť pred zákonom, zákonom, ktorý upravoval víťaz v hre na silnejšieho, nový ovčí kráľ – vlk. Je to kráľ s veľkou silou, ktorý vždy používa svoju pozíciu v danej hre, rozdáva karty a vždy vyhráva. Beztrestne si denne v pohodlí svojej ríše zje jednu tučnú ovečku z košiara. A tie sa smejú tým druhým, ukazujú prstom, že sú zamazané od krvi. Je veľmi hrubý vystupuje v médiách, rozpráva o temných silách, bojuje s mágiou. .Ovečky sa modlia, zbavujú sa viny, toho prekliatia dedičného, že chcú jesť, pestujú si kolektívnu imunitu, obranu. Baránka nik z tých bečiacich oviec neberie vážne. A či sa obetuje za ich hriechy? No to si vygúglite, zistite si hoax a smejte sa:-) „Dobrá čapica, základ úspechu.“ Hovorí kráľ oviec – vlk.
A ešte jeden status s dnešnej akcie …symbolický beh od vojenského cintorína pre obete prvej svetovej vojny v Petržalke, vlastne s kamienkom v ruke, trochu k hre Kamene, ktorú sme i tu propagovali…
