Denník N

Mier – názov (žiaľ) nesľubuje vysokú „klikateľnosť“…

Na úvod – mimo ďalšieho textu – dielko – status ranný – trochu inšpirovaných slov – ako podobenstvá – vznikli mimo papiera v priestore virtuálnom, digitálnom, pri spomienke na knihu Sviňa, ktorú som čítal pred rokmi, inšpirovaný bájkami I. A. Krylova. A samozrejme, nie je to v mojich dnešných možnostiach písať to v rýmoch, ako on…

Keď vlk sa vydával za ovcu a stal sa kráľom, nastali v ríši oviec ťažké časy. Ukázali sa jasne v novom svetle všetky neduhy danej ríše. Ovce, sú vraj vinné, že chcú jesť, vravel nový silný kráľ. Museli sa kajať, skúsiť sa zbaviť svojej dedičnej viny. Tej svojej ovcovitosti. Ukázal sa nedostatok práv bežných ľudí. Chápu skoro všetci v tej vcelku slabej ríši, že súčasnú silu je ťažké zastaviť. Len zopár jednotlivcov sa v tej totálnej sile rozhodlo konať tak, ako sa jej páči.
Keď prišli zlomové momenty v živote oviec, keď každý deň z rána naši v košiari jednu ovečku zahrdúsenú so stopami vlčích zubov, hovorí len jedna ovca, že ľudská sila sa musí vždy zamerať na obnovenie spravodlivosti. Povedala všetkým hlasno, že má teóriu. Teóriu však musela podložiť dôkazmi, vyšetriť stopy, napnúť všetky schopnosti, vedomosti i zmysly, aby sa to podarilo. Bola však ovca, v škole pre ovce sa takéto divy neučili. A tak, keď vyhlásila rovno, že zuby na mnohých mŕtvych ovečkách, ako ich tak z rána videli mnohí, sa podobajú nápadne na stopy zubov vlčích, nastalo mlčanie a jahniatka sa i pousmiali. Spomenuli si v škole, ako učiteľ, ktorý išiel podľa novej učebnej osnovy, im vravel o konšpiračnej teórií, že to je hlúposť. Ovca smelá, v evolučnom procese, však vraví im na to, že konšpirácie sú sprisahania a na také činy umreli už mnohí. Márne ukázala na prípad akéhosi Ceasara, nepoznal ho z oviec nik. Vraví im, že konšpiračná teória je z vedeckého hľadiska taká istá teória, ako každá iná, len potvrdzuje vo svojej špecifickosti sprisahania a tie vo svojej podstate sú zahalené tajomstvom, rúškom závoja klamu. Márne mala odvážna ovca schopnosť jemne a stručne pripomínať slabým a početným, ako sú niekedy ponižovaní. Početné stádo v ríši oviec malo hlasovacie právo, rovnosť pred zákonom, zákonom, ktorý upravoval víťaz v hre na silnejšieho, nový ovčí kráľ – vlk. Je to kráľ s veľkou silou, ktorý vždy používa svoju pozíciu v danej hre, rozdáva karty a vždy vyhráva. Beztrestne si denne v pohodlí svojej ríše zje jednu tučnú ovečku z košiara. A tie sa smejú tým druhým, ukazujú prstom, že sú zamazané od krvi. Je veľmi hrubý vystupuje v médiách, rozpráva o temných silách, bojuje s mágiou. .Ovečky sa modlia, zbavujú sa viny, toho prekliatia dedičného, že chcú jesť, pestujú si kolektívnu imunitu, obranu. Baránka nik z tých bečiacich oviec neberie vážne. A či sa obetuje za ich hriechy? No to si vygúglite, zistite si hoax a smejte sa:-) „Dobrá čapica, základ úspechu.“ Hovorí kráľ oviec – vlk.

A ešte jeden status s dnešnej akcie …symbolický beh od vojenského cintorína pre obete prvej svetovej vojny v Petržalke, vlastne s kamienkom v ruke, trochu k hre Kamene, ktorú sme i tu propagovali…

Ako som slubil, zopakoval som si dnes uz tradicnu bezecku akciu a od Vojenskeho cintorina pre obete prvej svetovej vojny v Petržalke som si to odbehol cez tri bunkre, cez styri mosty … a cestou si zobral i kamienok. Zohrieval ho v dlani… a v ramci nasej hry Kamene som ho nechal pri oblubenom strome, pri ceresni, v Ovsisti. Tam pri plote FC Petržalka…
Kto chce, moze si ho zas zobrat, vymalovat a preniest niekam k svojmu oblubenemu stromu, spravit foto, pozvat kamaratov na stretnutie…spravit z miesta „genius loci“.
Tesi ma i to, ze stormceky, ktore sme v OZ Presadime s historikmi sadili v priestore byvalej polnej nemocnice, stale rastu…
Ak si pozrieme fakty, 331 ludi tu je pochovaných. To je skoro tolko, kolko je dni v roku. Nás tu žije cca 110 000 a trochu citu, vdaky …by sme mohli aspon v jeden den v roku upriamit. Naozaj, ich smrt bola strasna, …a zbytocna…ako smrt v kazdej vojne…
Co sa tyka tej vyzivnej hodinky pocas ktorej som odbehol cca 10 km, tak bola moznost premyslat.
O vyzname prvej svetovej vojny hovoril nedavno i Vaclav Cilek a konkretne konstatoval, ze vyznam je zatial nejasny. Spomina tiez neistu situaciu zivota v Libanone. A k tomu by som i ja povedal, ze prave fakt, ze stabilna Osmanska risa sa rozpadla, bol asi motiv na riesenie zaujmov inych hracov (ako sa hovori, ked zomrie lev a les je prazdny, …pes veri, ze bude kral…). Rozpadlo sa i Rakusko – Uhorsko a zda sa, ze tato sila tu chyba. Nenahradili ju mensie – i ked vyspele – staty . i ked s novymi myslienkami, so sviezim vetrom. Zda sa, ze potreby ludi i podla Maslowovej krivky potrieb su jasne….
A posledna myslienka, ktora mi napadla, ktoru sem dam, lebo to uz je dlhe, bola otazka z akcie s detmi v roku 2018, ako je zachytena i v dokumente k storocnici mieru Miesto pre život – 100 rokov…že čo sa vlastne zmenilo za tých sto rokov? Ako z hľadiska mieru…Mier v duši a podobne…
A teda myslím si, že veľa nie. Stále ľudia nenachádzajú chuť porozumieť sebe, druhým, nenásilne, bez obviňovania, ísť do hĺbky, k podstate… sledujú skôr znamenia, značky, vlajky „správnych“ táborov v polarizovanom svete. A lídri, tiež akoby neboli, aby udržiavali poriadok, zmysel…
A to hovorím i o sebe. Preto ma zaujíma tzv. kaučing, ktorému sa chcem venovať a od dnes po celý rok budem sa snažiť pomáhať riešiť konkrétne veci ľudí, ktorí za mnou prídu, poctia ma dôverou Bezplatne….Nájdete ma v našom centre INFINITY…

Teraz najčítanejšie