Aký máme záujem písať a čítať o športe?

V dňoch 27. – 29. októbra 2021 sa v konferenčných priestoroch hotela AquaCity v Poprade uskutočnila DVOJ-konferencia „Šport a médiá 2021“ a „Šport a právo 2021“, organizovaná ako nekomerčné odborné podujatie, na príprave ktorej sa podieľalo občianske združenie Učená právnická spoločnosť s podporou Slovenského futbalového zväzu ako hlavným partnerom podujatia, ako aj s podporou ďalších partnerov, priateľov a spolupracovníkov UčPS.

V diskusii vedenej moderátorom Martinom Čánikom sa diskutovalo o vzťahu a prepojení médií a športu. Pozvanie prijali prezident slovenského futbalového zväzu Ján Kováčik, bývalá predsedníčka vlády Slovenskej republiky a súčasná dekanka Paneurópskej vysokej školy Prof. PhDr. Iveta Radičová, PhD., novinár na voľnej nohe Robert Kotian, vedúci futbalového oddelenia denníku Šport Vladimír Pančík a novinár z Denníku N Lukáš Vráblik.

Pár slov na úvod

Slová pani profesorky Radičovej zneli takto: „Súčasná novinárčina je o to náročnejšia, že sú médiá priam zamorené obrovským množstvom informácií. Šport vyvoláva emócie, prirodzene emócie každého druhu. Ako je možné mať v poriadku štát, keď to škrípe v jednotlivých oblastiach života?“ pýtala sa. Podotkla tiež, že v športe by agresívna atmosféra vládnuť určite nemala. Narážala tým na nedávny futbalový incident zápasu Trnava-Slovan.

Svojimi slovami pripomenula, aký veľký vplyv šport na rozvoj ľudí naozaj má a akú veľkú rolu v tom médiá zohrávajú. „To, ako udalosti opisujú, ako sa k nim stavajú a čím zaplnia čítané, sledované a počúvané zdroje, odkiaľ verejnosť informácie čerpá skutočne nie je jedno.“

„To, do akej miery sa šport a médiá potrebujú, by som prirovnal k manželstvu,“ vyjadril sa prezident slovenského futbalového zväzu, Ján Kováčik. „Je to také manželstvo, do ktorého ani jeden, ani druhý z manželov nevstupuje úplne dobrovoľne. Má to stredoveký nádych, ale či už pôsobíme na jednej, alebo na druhej strane, aj v manželstve sme odkázaní jeden na druhého,“ stručne priblížil svoju myšlienku a pokračoval: „V rámci spolunažívania by sme si mali vytvoriť čo najlepšie vzťahy. Médiá potrebujeme. Potrebujeme komunikáciu s nimi v každej situácii. Je nutné a korektné vnímať oprávnenú kritiku, ale treba sa vedieť aj ohradiť argumentmi, keď kritika oprávnená nie je,“ vysvetlil prezident SFZ. „Stáva sa aj, že médiá bez argumentácie niečo uverejnia a doslova klamú. Tam nastáva zásadný konflikt a tak, ako v manželstve, naše kroky toho druhého ovplyvňujú. Ťažko sa hľadá cesta späť a my s tým potom musíme žiť. Musíme rátať s dôsledkami, ktoré naše správanie prináša.“

Šport a investigatíva 

Róbert Kotian, novinár na voľnej nohe, na úvod poukázal na vzťah médií k športu, ktorý je obojstranný. „Tento vzťah je zároveň výhodný, ale zároveň aj zničujúci. Z hľadiska informácií sú médiá pre šport kľúčové,“ na čo uviedol príklady toho, aké je ľudstvo od noviniek závislé. Vyjadril sa tiež, že oproti iným odvetviam, akými sú politika, právo, či ekonómia pociťuje výnimočný, miestami až priveľmi negatívny rozdiel vzťahu médií k športu.

„Športové média sú do istej miery limitované tým, že ich podstatou je priniesť publiku informácie, príbehy, či rozhovory. Investigatíva nie je prioritou športových novinárov a ani športových médií. Mali by sa jej venovať ľudia, ktorí majú ekonomické, právne, či podobné vzdelanie a takých ľudí je v športových médiách veľmi málo,“ poukázal na príklad, že väčšina denníkov venuje športu iba jednu, dve strany. ,,Byť investigatívnym novinárom je k tomu aj veľmi náročné,“ dodal.

Hostia sa zhodli na tom, že na Slovensku je športová investigatíva veľmi okrajová. Nemá takú veľkú čítanosť, pretože príbeh je pre ľudí častokrát zaujímavejší, keďže vyvoláva viac emócií. Investigatívna práca je tiež veľmi náročná a vyžaduje si viac času a viac znalostí.

Lukáš Vráblik z Denníku N tiež vysvetlil, že napísať jeden článok môže trvať aj niekoľko mesiacov. Znamená to, že je to aj finančne náročnejšie. „Na Slovensku na to nie je až taký priestor, ale snažíme sa robiť aj takéto témy,“ podotkol.

Vladimír Pančík z denníku Šport sa tiež vyjadril: ,,Ak chceme investigatívu robiť dobre, je ideálne do toho zainvestovať a postaviť jej aj samostatné oddelenie. Je to skutočne náročné a médiá majú v prvom rade jeden cieľ, a to uživiť sa. To znamená, že sa musia venovať témam, ktoré sú v centre pozornosti a sú skutočne čítané.“ Pri takej veľkej investícií, aká je na kvalitnú prácu tohto druhu potrebná, by na tom médiá veľa nezískali.

Ako sa rozhodujete, čo písať?

„V Denníku N je to jednoduché, píšeme to, čo nás baví. Povieme si, že ak to baví nás, bude to s veľkou pravdepodobnosťou baviť aj našich čitateľov. Snažíme sa o to, aby to bavilo ako tých, ktorí to píšu, tak aj tých, ktorí to čítajú. Môže to znieť ako klišé, ale naozaj je to tak,“ Lukáš Vráblik s úsmevom dodal, že niekedy to vyjde a niekedy nie. „Vo všeobecnosti majú čitatelia radi príbehy, rozhovory a rôzne analýzy,“ uviedol príklad rubriky Ofsajd, ktorá predstavuje prepojenie futbalu so spoločenským dianím. „Čitatelia sa zaujímajú o všestranné témy a možnosti hľadania príbehov sú tak veľmi široké,“ najdôležitejšie je, aby bol obsah pre publikum zaujímavý.

Predstaviteľ jediného športového denníka na Slovensku, Vladimír Pančík súhlasil a vysvetlil, že u nich sa kladie dôraz hlavne na domáci šport, ktorý ma veľkú sledovanosť a pri rýchlom rozvoji médií je priam nutnosť písať „niečo navyše“. „Vieme, že sme denník a vieme, že nemôžeme byť všade prví, ale chceme byť vo všetkom najpodrobnejší a priviesť tak čo najviac pohľadov a analýz,“ zdôraznil. „Vzhľadom na neustály vývoj médií, bude v budúcnosti denník s najväčšou pravdepodobnosťou pomaly vyzerať ako týždenník v minulosti.“ K myšlienke o nezastaviteľnom rozvoji doby ešte pridal: ,,Prinášať niečo „viac“ je jediná cesta ako prežiť. Informačný servis budeme mať v budúcnosti v mobiloch a noviny budú musieť priniesť niečo navyše,“ uzavrel.

Je problém zohnať kvalitných redaktorov? 

„Keď mám niečo rád, nemalo by to byť pre mňa záťažou,“ vyjadrila sa pani profesorka a poukázala na to, že keď je niekto k svojej práci nútený, automaticky sa z toho stáva bremeno. „Som presvedčená, že ak to v dnešnej dobe chcete robiť poctivo, je to jednoducho drina.“ Na otázku, či študenti pripravení sú, odpovedala rozhodné „áno“. Tiež poznamenala, že mnohí študenti dostanú príležitosť práce už počas štúdia. „Ľudia by mali byť na konci štúdia hlavne bystrí. Cieľom je, aby rýchlo a iným spôsobom dokázali spravovať množstvo informácií, ktoré majú v tom istom čase už aj všetci ostatní,“ vysvetlila. Poukázala tiež na to, že jedna vec sú zručnosti a druhá sú schopnosti, bystrosť a umenie vyhýbať sa manipulácii. „Overovať fakty je kľúčovou schopnosťou budúcich novinárov.“

Spomenula aj prípad z minulosti, kedy po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho partnerky, začali mať študenti strach. ,,Bolo to niečo, čo som u nich predtým nevidela. Zapochybovali, či majú na to, aby do tejto profesie vstúpili poctivo. Dúfam, že sme to prekonali a že sme toto obdobie zvládli,“ nadviazala na mnohé podujatia, ktorých mali študenti možnosť zúčastniť sa, ktoré podľa jej názoru k zvládnutiu situácie pomohli. ,, Aj keď táto situácia nesmie byť zabudnutá, ani premlčaná, nesmieme sa báť,“ dôrazne dodala dekanka Paneurópskej vysokej školy na záver.

Online spojenie bolo žiaľ s pani profesorkou z technických príčin nutné ukončiť skôr. Rozlúčila sa s poďakovaním všetkým prítomným, všetkým poslucháčom a aj študentkám mediálnej fakulty Paneurópskej vysokej školy, ktoré boli na konferencii prítomné. S motivačnými slovami: ,,Šport má robiť radosť. Tým, ktorí ho vykonávajú, tým, ktorí o ňom informujú, aj tým, ktorí sa na tom organizačne podieľajú,“ bolo online spojenie v diskusii ukončené.

Aké kroky politikov by pomohli posunúť šport v spoločnosti? 

„Mali by sa zamyslieť nad tým, akú pozíciu šport zastáva. Tiež nad tým, akú mieru pozornosti na všetkých úrovniach by mu mali venovať. V tejto chvíli by mi stačilo, keby boli ochotní prijať a počúvať nás. Keby boli ochotní pozrieť sa na niektoré projekty mnohých klubov, ktoré by pozíciu športu na Slovensku mohli posunúť významne vpred,“ odpovedal prezident slovenského futbalového zväzu Ján Kováčik. „Šport je na okraji spoločnosti. Nie je mu venovaná taká pozornosť, aká by mala byť,“ dodal.

Vladimír Pančík sa k týmto slovám pridal a podporil vysokú pozíciu Jána Kováčika.
„Šport štátu robí aj reklamu. Je to istá reklama zdarma. Do športu treba peniaze „naliať“ a samozrejme ich transparetne kontrolovať,“ následne vyjadril svoj pozitívny názor k novému zákonu o športe, s ktorým sa to výrazne zlepšilo. „Samozrejme, nechcel by som žiť v krajine, kde dáva štát viac peňazí do futbalu, ako do vzdelania. Aj tak je však toho, ako sa štát do športu na Slovensku snaží investovať, jednoducho málo,“ vyjadril sa.

Okrajovú kritiku dostala aj komunikácia a koordinácia so športovými hnutiami v čase protipandemických opatreniach počas Covidu-19, čo hovorí samé za seba o súčasnej politickej generácii a jej postavení k športu.

Aký šport má najvyššiu čítanosť? 

Diskutujúci zdieľali názor, že medzi najpopulárnejšie témy patria práve podujatia. Zimné a letné Olympijské hry, futbalové, či hokejové majstrovstvá. Je jasné, že zo športov vo všeobecnosti majú u nás najväčšiu pozornosť futbal a hokej, ale rastúca, aj klesajúca popularita ako športov, tak aj športovej terminológie ide ruka v ruke s výkonmi reprezentantov v nich.

Druhé a tretie miesto v súčasnosti obsadzujú cyklistika a lyžiarstvo, vzhľadom na Petra Sagana a Petru Vlhovú. Je to však vždy silno ovplyvnené samotnými športovcami. Sú to práve extrémy, pozitívne, aj negatívne, ktoré majú zväčša najvyššiu čítanosť.

Ako šport viac dostať do popredia?

„Emócia a príbeh sú jednými z hlavných pútačov pozornosti,“ zhodli sa všetci hostia.
Priniesť niečo veľké a netradičné je vždy jednou z možností. Spôsobov, ako upútať pozornosť je množstvo, treba len nájsť ten správny.

„V športe stačí jeden prelomový okamih, ktorý napíše príbeh a môže nastať veľká zmena. Taký príbeh sa nedá vymyslieť, skrátka musí vzniknúť. Ak sa tak ale nestane, je dôležité niečoho sa chytiť a to môžu urobiť len ľudia, ktorí to prostredie poznajú absolútne dôkladne a detailne,“ povedal prezident Slovenského futbalového zväzu.

K otázke sa vedúci futbalového oddelenia denníka Šport, Vladimír Pančík sa vyjadril takto: ,,Podporu malých športov máme veľkú a rozhodne najväčšiu v rámci športovej žurnalistiky. Vo všeobecnosti ale platí, že keď som malý, snažím sa zviditeľniť. Je dobré, keď je tam snaha prinášať témy. Povinnosťou novinára je témy si hľadať, je však dobré, keď im témy napríklad menšie, menej sledované kluby niekedy podsunú.“

Na čo predstaviteľ denníka N na diskusii nadviazal tým, že pri malých športoch je veľmi dôležitá marketingová stránka a uviedol príklad MMA, ktorého popularita na základe marketingovej stratégie výrazne v posledných rokoch narástla. Zaznel aj príklad zo zahraničia pripravovaného dokumentu Amazonu o Arsenale, či dokumentárnom seriáli ,,The Last Dance“ o Michaelovi Jordanovi, ktorý je spracovaný tak, že si ho pozrie aj človek, ktorý nemusí byť nutne fanúšikom NBA. Pri takýchto projektoch je veľká šanca, že sa zvýši popularita. Stúpnu ceny produktov a zvýšia sa predaje. ,,Marketing sa vyvíja a je to recept, ako si získať popularitu,“ povedal na záver.

Slová prezidenta SFZ na záver 

Na zakončenie diskusie ešte vyslovil pár prianí: ,,Nie som tu od toho, aby som kázal, či robil mentora, nazvem to zbožnými želaniami. Od médií by som si želal, aby sme k sebe boli hlavne v kľúčových situáciách o niečo prajnejší,“ k čomu dodal, že slovenské médiá sú v porovnaní s ostatnými krajinami často zbytočne negatívne už predtým, ako sa niečo reálne stalo.

„Tiež by som si želal, aby slovenskí diváci nesledovali športy v jazykoch, ktoré nie sú ich materinské. Pre Slovákov čeština nie je prvý jazyk. Želal by som si, aby sme tieto zápasy pozerali prioritne na slovenských kanáloch.“

Na úplný záver ešte povedal: ,,Moja jediná naivita pred 11 rokmi, keď som nastúpil do funkcie bola, že som si myslel, že si médiá samy od seba určite všimnú, keď urobíte niečo dobré. Nie je to tak. Aby to tak bolo, to je moje ďalšie zbožné želanie.“

Článok bol pôvodne publikovaný na stránke www.ucps.sk a beta.ucps.sk.

(Foto: M. Petrášová)