Denník N

Dôvody nedôvery časti verejnosti v opatrenia proti Covidu a ako z toho von?

Časť ľudí si myslí, že za veľa úmrtí u nás môže iba vláda. Veď na západ od nás mali menej prísne opatrenia, ako u nás, nosili menej rúška a dopadli lepšie. Druhá časť si myslí, že je to spôsobené iba nedodržiavaním opatrení pre politický vzdor voči vláde. Ani spojenie týchto dôvodov nevysvetľuje celú situáciu.

Dozvieme sa:

  • Je náhoda, že východ Slovenska začal klesať ako prvý?
  • Porovnávať porovnateľné
  • Podiel zamestnancov v priemysle – vo veľkých pracovných kolektívoch
  • Veľkosť domácností ako výrazný (najvýraznejší?) faktor šírenia vírusu
  • Najväčší podiel pendlerov v EU
  • Počet zdravotných sestier ako limitujúci faktor v zdravotníctve.
  • Testovanie ako pozitívny faktor videný negatívne
  • Vitamín D – takmer zbytočný faktor
  • Potreba vytvoriť simuláciu vplyvu situácie v rôznych krajinách na výsledok pandémie.
  • Potreba správne to odkomunikovať verejnosti

Je náhoda, že východ Slovenska začal klesať ako prvý?

„Dáta bez pátosu“ zverejnili 3.11.2021 k aktuálnemu vývoju počtov pozitívnych prípadov nasledujúce: „Existuje na severovýchode Slovenska partia okresov, ktoré už druhý rok bojujú s coronou ako prví. Stropkov, Svidník, Stará Ľubovňa a Bardejov.“ „V 7 dňovej incidencii je Svidník na prvej priečke najviac “klesajúcich” okresov zo 72 okresov Slovenska. V čase, keď Slovensko za posledný týždeň narástlo o 30% z 398 na 516, tak Svidník klesol o 32% z 1 290 na 884.“

Keďže 12.11.2021 je už 12 okresov, ktoré klesajú, je možné povedať, že to nebola náhoda. Matematik doc. Kollár sa minulý týždeň 2x vyjadril, že je náhoda, kedy sa to kde stane, nakoniec sa to stane všade. V diskusii „Pod lampou“ sa porovnávala situácia medzi krajinami EU a v správach RTVS medzi okresmi Prešov a Komárno, kde je v obidvoch prípadoch 47% zaočkovanosť.

Tá náhoda nie je úplná náhoda a kým v tejto vlne sa Covidu málokto vyhne, v čase pred deltou a pred možnosťou zaočkovať sa nenápadné rozdiely medzi okresmi, krajmi, krajinami spôsobili rôzne výsledky pri rovnakých opatreniach, alebo rovnaké výsledky pri rôznych opatreniach. Tým pádom aj rôznu frustráciu u obyvateľov krajín, kde mali prísnejšie opatrenia voči tým, kde mali menej prísne opatrenia a dopadli lepšie. A následnú nedôveru voči vlastnému vedeniu štátu. Tak sme dopadli tu na Slovensku a aj iné východoeurópske krajiny.

Ak oficiálne vysvetlenie nedáva verejnosti odpovede na väčšinu otázok, nebude akceptované

Ak ľudia vidia, že na západ od nás rúška/respirátory nenosia a my aj napriek rúškam máme viac úmrtí na 1 mil. obyvateľov, tak to vedie až k absurditám, keď niektorí furstrovaní ľudia tvrdia, že veľké počty úmrtí sú tu práve kvôli rúškam, aj keď tieto na základe vedeckých poznatkov dokázateľne bránia infekcii. Tiež to viedlo aj k tvrdeniu, že celoplošné testovanie v novembri 2020 spôsobilo celozimnú Covidovú nákazu a k zabúdaniu, či nevšimnutiu si toho, že až po demonštráciách 17.11.2020 práve v Bratislave raketovo narástol počet hospitalizovaných s Covidom. S týmito ľuďmi nepohne ani graf 3x rýchlejšieho rastu hospitalizácií v Bratislave (kde sa konali najväčšie demonštrácie) oproti zvyšku Slovenska.

Veď vidia rúška, ktoré my nosíme a iné krajiny nemusia a iné logické vysvetlenie im nikto nedal! Treba im uznať fakt, že na západe nosia rúška menej, alebo ich nenosia vôbec. Na vysvetlenie, prečo sú na Slovensku potrebné rúška, či respirátory však treba trochu viac času, ako na jeden nádych a výdych v rúšku a to niektorý Európsky človek žijúci s dojmom, že sa v rúšku/respirátore medzi dvomi výdychmi zadusí nestihne pochopiť. Ako nasledujúce informácie vysvetliť skôr, ako získajú strach pred nemožnosťou sa nadýchnuť neviem, ale viem, že vysvetlenie je logicky prijateľné pre obidve strany.

Porovnávať porovnateľné

Niekomu sa bude zdať, že oproti Severským krajinám sme úplne pohoreli, ale severské krajiny majú výrazne odlišné podmienky, ako susediace krajiny V4. Preto ak sa chceme porovnávať, porovnávajme sa najprv s týmito krajinami a potom hľadajme, čo je iné oproti Severským krajinám. V tomto porovnaní sme na tom lepšie, ako priemer V4. V lete to bolo: Poľsko 2000 úmrtí na 1 mil. obyvateľov, Slovensko 2300, Česko 2800 a Maďarsko 3200. Priemer 2600.

Porovnanie celkovej úmrtnosti na Covid na mil. obyvateľov - graf, kde je výrazne horší stav krajín V4 oproti severským krajinám Fínsko, Dánsko, Nórsko.
Porovnanie celkovej úmrtnosti na Covid na mil. obyvateľov. Zdroj: ourworldindata.org

Oproti severským krajinám sme na tom výrazne horšie, ale naše iné podmienky boli v ochrane pred vírusom tiež horšie.

Podiel zamestnancov v priemysle – vo veľkých pracovných kolektívoch

V severských krajinách znížili mobilitu dobrovoľne viac, ako u nás. Vzhľadom na menej ľudí zamestnaných v priemysle to mali jednoduchšie.

Podiel zamestnancov v priemysle v niektorých štátoch EU. Zdroj Eurostat.

Na Slovensku je aj najviac pracujúcich v noci, druhý najväčší počet v sobotu a v nedeľu v EU. Sú to zamestnanci vo veľkovýrobách. Preto je u nás výrazne jednoduchšie vírusu preskakovať vo veľkých pracovných kolektívoch na domácnosti. Obraz dotvára aj čas strávený v práci. Za 40 hodín do týždňa sa stihne nakaziť viac kolegov, ako za 34 hodín.

Pracovný čas za týždeň v niektorých štátoch EU. Zdroj Eurostat.

Veľkosť domácností ako výrazný (najvýraznejší?) faktor šírenia vírusu

V domácnostiach sa rúška nenosia. Vírus od druhej vlny (od varianty alfa?) dokáže efektívnejšie nakaziť celú domácnosť a tak je mu výrazne jednoduchšie preskakovať cez domácnosti naspäť do pracovných kolektívov. Vzhľadom na to, že u nás žijú ľudia v domácnostiach veľkých priemerne 2,9 členov a priemer v EU je 2,3 tak aj v tomto parametri sme na tom horšie, ako priemer EU. A vírus to má jednoduchšie. Keď sa o víruse ešte veľa nevedelo a vedci predpokladali jeho smrtnosť vyše 3%, tak v Číne niektorí nosili rúška aj doma a v týchto domácnostiach sa zaznamenalo menšie šírenie sa vírusu.

V mape nižšie čím tmavšia farba, tým viac jednoosobových domácnosti, čiže žiadna možnosť šírenia sa vírusu v domácnosti.

Jednoosobové domácnosti v EU Zdroj Eurostat

Jednoosobových domácností je u nás 21,4%, v Česku 29,6%, v Maďarsku 29,7%. Od nás menej je iba v Portugalsku 20,6%. Podobne je to aj s údajmi o domácnostiach veľkých 2, 3-5, 6 a viac ľudí. Vo všetkom sme na tom horšie, ako susedia, alebo ako západné krajiny. Je tu najviac domácností s 6 a viac členmi. Až 8,4%, pričom Česko 2,9% a Maďarsko 3,1%.

Nasledujúca mapa Slovenska z článku DenníkN má opačné sfarbenie Slovenska, ako predchádzajúca. Čím severnejšie, tým tmavšie a v tomto prípade je to podiel výskytu vírusu SARS-CoV-2 počas prvého kola celoplošného testovania v novembri 2020. Čiže na severe Slovenska s väčšími domácnosťami sa vírus šíril rýchlejšie.

Výskyt vírusu SARS-CoV-2 v prvej vlne celoplošného testovania. Zdroj DenníkN.

Najväčší podiel pendlerov v EU

Kým na Slovensku je podiel pendlerov, čiže občanov dochádzajúcich za prácou do iného štátu 2,4%, v susednom Poľsku to je 0,9%, v Maďarsku 0,8% a v Česku iba 0,4%. Zo zamestnancov to je u nás až 5%. Nie sú ani tak dôležití tí, ktorí pracujú v susedných krajinách, ale tí v Anglicku. Kým u nás možno z Anglicka pochádzajúca alfa varianta tvorila väčšinu prípadov už koncom roku 2020, v susednom Česku to bolo začiatkom roku 2021 iba 1% prípadov a až v polovici februára 2021 to bolo 50% prípadov.

Pendlerov z obyvateľov. Zdroj Eurostat.

Ďalšie významné faktory

Počet zdravotných sestier ako limitujúci faktor v zdravotníctve.
Určite sú aj počty anesteziologických lekárov limitujúcim faktorom starostlivosti o pacienta, ale to by som musel viac pátrať a tak mám iba počty zdravotných sestier. Matematik doc. Kollár odhadoval, že na vrchole druhej vlny by pri dostatočných kapacitách zdravotníctva hospitalizáciu potrebovalo 6000 ľudí a nie „iba“ 4000, ako bolo hospitalizovaných. To samozrejme ovplyvňuje smrtnosť tiež.

Počet sestier na 1000 obyvateľov v krajine. Zdroj Eurostat.

Testovanie ako pozitívny faktor videný negatívne
Politickou kampaňou opozície, ktorá bola kľudne schopná svojim voličom nahovoriť, že testovaním sa udržiavala infekcia pri živote sa dosiahlo, že aj keď testovanie medzitýždňovo znižovalo počet infikovaných v populácii, časť verejnosti uverila presnému opaku. Dal im niekto iné racionálne vysvetlenie? Veď keď uverili zlým výsledkom Slovenska s rúškami a dobrým výsledkom severských  krajín bez rúšok, prečo by neuverili tomuto? To je žiaľ následok nielen nemorálnej kampane politikov a niektorých tiež lekárov, ale aj nedostatočným vysvetlením zo strany vlády. K testovaniu sa nerozhodli všetky štáty z vyššie uvádzaných a nie všetky tu majú v grafe výsledky. Pre zaujímavosť Česko, ktoré tu v grafe nie je testovalo oveľa viac, ako Maďarsko a Poľsko, ktoré v grafe sú.

Počet testov na 1000 obyvateľov v niektorých EU krajinách. Zdroj ourworldindata.org

Vitamín D – takmer zbytočný faktor

Zveličovanie vplyvu vitamínu D

Že Dr. Bukovský zveličuje význam vitamínu D v liečbe Covidu, to už vieme nielen z predchádzajúceho blogu. MUDr. Juraj Mesík publikoval v sobotu ďalší status, ktorý v očiach verejnosti budí dojem, že vitamín D má zásadný vplyv na priebeh infekcie. Titulok: „Trochu dlhšie na víkend: dôležitá štúdia o vitamíne D!“. Link vedie na status, kde sa tvrdeniu venujem viac, pretože v originálnom statuse MUDr. Mesík zabudol zdieľať zo štúdie hodnotu koreláciu medzi hladinou vitamínu D a úmrtiami na Covid. Ak by uviedol hodnoty Pearsonovho koeficientu korelácie z „odborného“ článku, z ktorého čerpá 0,4 až 0,49, tak by jeho tvrdenie, že je to dôležitá štúdia a tvrdenie z článku, že je to silná korelácia bolo vedcom na smiech.

Screenshot z facebookového statusu MUDr. Mesíka o vitamíne D ako o dôležitom faktore boja proti Covidu fortifikáciou potravín. Zdroj: facebook.com

Vitamínu D ako zázraku v liečbe Covidu naletelo veľa ľudí
Sám som s radosťou prijal status MUDr. Mesíka zo septembra 2020, keď našiel štúdiu, ktorá „dokazovala“ jeho zázračný vplyv. Naleteli tomu aj iní. Stačí si pozrieť vyhľadávanie výsledkov slov mesik a vitamin na Pravda.sk.

MUDr. Mesík vo vyhľadávaní na Pravda.sk spolu so slovom Vitamín. Zdroj: Pravda.sk

Všimnite si posledný záznam „Krajniak ordinuje za Krajčího, predpisuje ľuďom vitamín D3 – Pravda“. Článok zdieľa status ministra Krajniaka.

Keď minister Krajniak distribuoval vitamín D po zariadeniach sociálnej starostlivosti, mnohí vrátane MUDr. Mesíka a Dr. Bukovského tomu pripisovali potvrdenie takmer zázračného účinku vitamínu D v boji proti Covidu a aj potvrdenie svojich teórií o dôležitosti ich hlasu v boji proti pandémii. Nereágovanie ministerstiev na prehnané predstavy verejnosti, ktorá najmä po videách Dr. Bukovského získala dojem, že nepodávanie vitamínu D je zodpovedné za 1/2 úmrtí spôsobuje zbytočnú stratu dôvery verejnosti a zvyšovanie dôvery verejnosti v sladké dojmy a slabé korelácie.

Kto nečítal predchádzajúci blog, tomu tu uvediem iba to najdôležitejšie. Hodinovú prednášku Českej nutričnej epidemiologičky MUDr. Selinger o omyloch pri považovaní korelácie hladiny vitamínu D za kauzalitu.

Potreba vytvoriť simuláciu vplyvu situácie v rôznych krajinách na výsledok pandémie.

Predpokladám, že ak sa téma vyššie popísaných rozdielov medzi krajinami ako zásadných vplyvov (okrem vitamínu D) na priebeh pandémie k nám z médií ešte nedostala, tak sa tým vedci ešte nezaoberali. Lokálne v rámci krajín sa tým určite zaoberajú. Veď už v začiatku pandémie sa o niektorých vplyvoch píše v blogu IZP z 20. 3. 2020: „Tento model bral do úvahy aj priestorové rozloženie populácie, jej pohyb a fakt, že kontakty prebiehajú v domácnosti, na pracovisku, v školách či v bežnom kontakte. Pohyb populácie bral do úvahy aj model Inštitútu zdravotnej politiky (IZP) aj keď iným spôsobom.“. Podobné som neskôr našiel v Česku.

Tvrdiť verejnosti, že za všetko môže nedodržiavanie opatrení, alebo na druhej strane vláda a že rúška škodia, keď si rozdiely medzi krajinami ľudia nevedia inak vysvetliť je patová situácia a len nás privádza k ďalšej demonštrácii 17.11. a po 10-14 dňoch po nej k ďalším desiatkam novohospitalizovaných v Bratislave. Tak, ako to bolo aj pred rokom. Pokoj verejnosti v bohatých severských krajinách s opatreniami oproti tým južnejšie nie je spôsobený iba kultúrou národa, ale aj ich jednoduchším bojom oproti nám.

Narýchlo som urobil model z 10 vyššie uvedených parametrov pre 17 krajín EU, ktorý vychádza s koeficientom korelácie 0,64. Korelácia 0,64 z 1 znamená, že z väčšej časti sú počty úmrtí ovplyvnené faktormi, s ktorými nemá súčasná vláda, ani nedodržiavači veľa spoločného.

Úmrtia na Covid v niektorých krajinách EU krajinách versus model s 10 parametrami. Zdroj: Roman Hanajík

To je výrazne viac, ako len samotný vitamín D, ktorý niektorí považujú za základ boja proti Covidu. Vplyv vitamínu D je takmer nevýznamný. Na výsledok má 154x menší vplyv, ako podiel 1 osobových domácností v krajine! Niektoré modely vychádzali dokonca lepšie bez neho. 17 krajín som použil preto, že v práci ospevovanej Dr. Bukovským od mája 2020 bola hladina vitamínu D pre 20 väčšinou Európskych krajín. Tieto krajiny som použil ako základ, vynechal som Anglicko a Turecko, pre ktoré neboli v Eurostate data a vynechal som aj Fínsko, pre ktoré neboli data v čase zberu. Je možné, že niekto nájde aj lepší model, ak použije nelineárne rovnice, niečo vyhodí a niečo pridá. Tuším som aj v niektorom staršom blogu odkazoval na prácu z Anglicka, kde hodnotili úrovne opatrení v rôznych krajinách a aj toto by sa dalo zahrnúť. Dátum, pre ktory sa použili data o úmrtiach na Covid by mal byť skôr v lete, ako 22.10.2021.

Chcel som to stihnúť do 17.11., ale ledva som stihol napísať tento blog. Avšak modely s lineárnymi a nelineárnymi rovnicami nedajú podľa mňa taký presvedčivý obraz, ako simulácia. Tá môže ukázať aj hranicu parametrov v štátoch, kedy môže ledva prežívajúca infekcia v jednej krajine masovo narásť do „požiaru“ v krajine druhej.

Potreba správne to odkomunikovať verejnosti

Pôvažujem za dôležité odkomunikovať verejnosti, ktorá sa zmieta v bojoch medzi dodržiavačmi a popieračmi opatrení, že sú tu aj iné vplyvy, ako vláda, testovanie, rúška a ich sabotovanie a že zjavná bezvýchodiskovosť situácie nie je ani tak o zlých opatreniach a ich nedodržiavaní, ale aj o potrebe u nás mať príspejšie opatrenia, ako v krajinách, kde majú malé domácnosti, málo pendlerov, málo ľudí v priemysle atď.

Dnes je 15.11.2021, za 2 dni sa ľudia chystajú vyliať si svoju frustráciu pokrikovaním na námestiach a opozícia ich omyl, že za „zbytočné nič neriešiace opatrenia“ môže vláda bude len podporovať. Dokonca podobne sa vyjadril aj predseda parlamentu Boris Kollár v TV, že sa s tým nedá nič robiť. Dá sa s tým niečo robiť, len to treba najskôr pochopiť a potom sa s tým zmieriť. A konať podľa toho. Konať podľa toho znamená dať sa zaočkovať tak, ako sa dali zaočkovať aj v krajinách, kde to majú oveľa jednoduchšie, ako my na Slovensku. Tí dôveru v štát (a v očkovanie) nestratili, ako tu na Slovensku. Paradoxom teda je, že horšiu východiskovú situáciu si zhoršujeme ešte aj takto.

Poprosím, dajte to vedieť do médií, kým je ešte čas. Po demonštrácii 17.11.2020 stúpol počet hospitalizovaných pacientov s Covidom v Bratislave 20x viac, ako inde na Slovensku. Za 5 dní o 80% z 97 na 175. Mimo Bratislavy to bolo iba o 4% za tých istých 5 dní. Z 1383 na 1438. Rozdiel medzi 4% inde a 80% v Bratislave si dovolím priradiť demonštrácii. 97 pôvodne * 76% = 74. 74 pacientov po protestoch za slobodu. Keďže pred deltou boli bežne hospitalizované 4% ľudí, tak sa tam a následne v rodinách nakazilo 25x viac ľudí, ako bolo hospitalizovaných navyše, čiže 25 * 74 = 1850 ľudí. Je aj možné, že časť z Bratislavských pacientov bola prijatá z častí Slovenska, kde mali už skôr plno.

Každopádne protest proti vláde a nie proti veľa členom v domácnostiach ako hlavnému dôvodu prísnosti opatrení považujem za zbytočný.

 

Teraz najčítanejšie

Roman Hanajík


V súčasnoti považujem za najväčšiu hrozbu života na Slovensku bagatelizovanie smrtnosti Covid-19 počítaním "od buka do buka" a vyberaním si informačných čerešničiek zo všetkých zverejňovaných informácií o Covid-19. Sem tam sa venujem menej známemu riziku práce v kancelárii, kde banálne príznaky a mierna bolesť chrbta môže pri "správnej" kombinácii chýb v zdravotníctve skončíť trvalým a vážnym poškodením zdravia. Nie je problém sedávať celý život 8 hodín denne, ale po skúsenostiach aj iných ľudí viem, že riziko môže prísť aj za 10 rokov intenzívnejšieho sedenia. Vďaka SMERáckemu riadeniu zdravotníctva a tvrdeniu: "Zdravotná starostlivosť nie je ohrozená" som sa takto stal invalidný dôchodca. Venoval som sa aj klamstvám a falošnosti strán SMER-SD a bývalého "nepolitika" Kollára. Viac: https://www.facebook.com/roman.hanajik Alebo email: roman.hanajik treska gmail bodka com