Denník N

Keď hrdza pôsobí príjemne

Deštrukcia a rozklad ako zdroj umenia. Keď korózia prináša nové zdroje. Tvorivé formy inšpirované procesom zániku.

Minulý rok sme museli maľovať strechu, aby sme ju chránili pred hrdzou. Susedia práve maľujú plot. To auto je už celé zhrdzavené. Začína kvitnúť. Koľajnice vedúce do opusteného lomu sú celé hrdzavé. Skládka železného šrotu má charakteristickú hrdzavo-škoricovú farbu. Niečo medzi oranžovou a zemito-hnedou. Ako hlina na horskej roli. Prírodná sienna a pálená umbra. Presne takej farby sú obrazy Natálie Šimonovej. Prevláda hrdzavo-oranžová a zemito-okrová. Páve preto, že sú maľované hrdzou. Natália k maľovaniu obrazov používa hrdzu, ktorú spracováva vlastným „tajným receptom“ . Oproti pohľadu na zhrdzavený bicykel či staré železo, máte pri pohľade na jej obrazy príjemné pocity. Sú teplo planetárne. Obsahujú to vrúcne a teplé z našej zeme. Zároveň zobrazujú konečnosť a rozklad. Deštrukciu nášho sveta a pominuteľnosť našej istoty. Niečo, čo človek vytvoril a príroda nazad pohltí. Entropia v štádiu nezadržateľnosti. Nekonečno zániku a rozplynutie v prúde času. Vortex skazy. Pokus o prekonanie rozkladu. Iba kúsok z existencie si uchvátiť a potešiť sa pohľadom. Teplá hrdzavá farba sprítomňuje moje vnímanie zeme, pôdy a pominuteľných vecí okolo mňa. Presne to vidím, keď sa pozriem na Natáliine obrazy.

Hrdzavé odtiene v jej tvorbe vo mne evokujú niečo nostalgické a ťažko zachytiteľné. Napriek týmto abstraktným pojmom, môj prvý dojem z obrazov zhliadnutých naživo bol : KONKRÉTNOSŤ. Konkrétna farba, konkrétny námet, konkrétna príčina, konkrétna téma, konkrétny titul. A razantná živosť farby. Lebo: Najsilnejší je práve živý kontakt s umením. Taký, aký môžeme zažiť pri pohľade na „živý“ obraz na „živej“ výstave. Áno, skutočnosti a osobnému zážitku na rozdiel od on-line prezentácie sa nič nevyrovná. Tento zážitok si môžete užiť na výstave obrazov Natálie Šimonovej (1995) v galérii Koniareň v Trebišove. Vstúpite do sály a malý priestor vás ohúri svojou rozsiahlosťou.

Výstave nie je čo vytknúť. Inštalácia perfektná. Nápaditá a zároveň neodvádzajúca pozornosť. Je v súzvuku s obrazmi. Obrazy sú zavesené na murárskom lešení. Takom skutočnom so zvyškami omietky a maliarskej farby a sem tam sa nájdu aj pavučiny so žijúcim pavúkom. Inštalácia diel pôsobí prirodzene a nenásilne. Čiary, škvrny, hrdza a formy na obrazoch korešpondujú s prekríženými rúrkami a tyčami. Železo v priestore so železom na obrazoch. Diela zobrazujú námety zo života : krajinu, ihrisko, kolotoč, človeka, koňa. V správe k výstave sa uvádza :

.samostatná výstavu mladej slovenskej umelkyne Natálie Šimonovej s názvom STOPY KRAJINY, ktorá prezentuje výber najnovších malieb autorky veľkých i komorných formátov, z veľkej časti vystavených prvýkrát. Snahou výstavy je upriamiť pozornosť na motívy urbánnej architektúry ťažiskových štruktúr mobiliáru sídlisk a predškolských zariadení z čias socializmu narušených koróziou, ako aj na motívy abstrahovanej krajiny podrobených princípu deštrukcie pomocou hrdze, ktorú si autorka osvojila ako svoje ťažiskové médium.

Skutočne Šimonovej diela sú výborné. Máločo sa im dá vytknúť. Snáď, že niektoré majú naivné linky či neisté formy (čo síce nie je v súčasnej maľbe zriedkavosťou, ale mňa osobne to vyrušuje a kladie otázky, ktoré tu nebudem rozoberať). Niektoré figúry mi pripomínali štýlom tvorbu Lucie Dovičákovej a niektoré námety tvorbu Jarmily Ďžuppovej. Týmto sa Natália Šimonová zaradzuje k obľúbeným a silným slovenským umelkyniam mladšej generácie. Zároveň to vnímam ako indikátor vývoja osobnej tvorby autorky. Natália je usilovná autorka s množstvom prac a vysokým potenciálom. Tak ako má jej tvorba určitú konkrétnosť a technické črty, tak je predpoklad, že jej tvorba dosiahne aj istotu rukopisu a silnejší charakter štýlu.

Potvrdením talentu a veľkej usilovnosti autorky je výhra v súťaži Maľby 2020. Natália Šimonová ju vyhrala dielom Reťazak. Pre toto dielo je charakteristické vrstvenie a vyniká veľmi dobrou kompozíciou a čistotou námetu. A svojím štýlom, ktorý obsahuje príťažlivé nostalgické námety.

Autorská technika celej tvorby je jedinečná, hoci použitie hrdze nie nezvyčajné v súčasnom umení. Úžasné tvary a odtiene hrdze fascinujú umelcov už nejakú dobu. Zo súčasných autorov upútajú svojou geometrickosťou : Tony Reason a Jose Bechara , alebo figuralnymi námetmi je známy izralesky autor Itai Fluk a francuzky Olivier De Géa či americká fotografka Esther Solondz. Na Slovensku pracoval s koróznou grafikou Peter Kalmus.

Natália je však jedinečná. Jednak svojím štýlom, ktorý obsahuje osobný pohľad na príťažlivé nostalgické námety a jednak tým, že je naša.

Výstavu Natálie Šimonovej si „na živo“ môžete pozrieť v Koniarni – priestore pre súčasné umenie v Trebišovskom zámockom parku do 28.11.2021

https://www.nataliasimonova.com/

www.koniarengallery.com

Home

HOME

Teraz najčítanejšie