O duši súseda Lacku
Každí, kebi každí takí dobráčisko bių
a kebi z jenakú pokorú svúj život žių,
ňigdo bi f pekle aňi v očisci neskončių,
šecí, úplňe šecí, išli bi prímo do nebíčka …
Z velice vážnú nemocú utrápeného telíčka,
potem, co úleva konečňe sedųa na víčka,
aj duša súseda Lacku odleceųa do neba.
Duší ze Záhorá je aj v samem nebi treba.
No a fčil anďelú, Svatého Petra aj Pána Boha
záhoráckíma pjesňičkama bavit može.
Časem isce šeckim f tem nebeském ráji ukáže,
jak spjevavá záhoráčščina rozveselit dokáže.
14.11.2021
Jazyková korektúra: Andrea Danišová a Jana Ovečková z obce Smolinské.
