Denník N

Ako rozprávame o napadnutých, ako rozprávame o násilníkoch

Obeť. Agresor. Preživšia. Sexuálny predátor. Tá znásilnená. Kamarát, ktorého poznám inak. Týraná. Dobrý manžel a otec. Poškodená. Obvinený. Neverím jej, klame. Dobre ho poznám, on by to neurobil. To klamstvo by jej nemalo prejsť. Každý môže urobiť chybu, myslime na jeho budúcnosť. Provokovala. On je tu obeť. Má na tom svoj podiel viny. To predsa nie je znásilnenie. Zaslúžila si to. Ona sa k nemu tiež nesprávala dobre. Ste dobré len na to jedno. Takí sú muži.

Väčšinu diskusií o domácom a/alebo sexuálnom násilí na ženách je ťažké čítať a počúvať, vôbec vnímať. Tieto témy nebudú príjemné nikdy. A tak to má byť. Ale pretože byť zaťažená násilím je prirodzená zdravá reakcia naň, nie z toho, ako o ňom rozprávame.

Aj feministky je niekedy ťažké počúvať

Ako spoločnosť sme naučení prenášať vinu na ženu a mužov obhajovať. Zvykli sme si násilie zľahčovať a dopad na napadnuté nebrať vážne. Stále nám nie a nie dôjsť, ako veľmi sú tieto formy násilia časté, ako sú napadnuté, z ktorých časť sú deti, ponechané na svojpomocnosť a ako ich násilníci v kľude pobehujú medzi nami. A to aj vďaka tomu, že mnohí muži sa necítia byť ohrození mužmi, ktorí páchajú násilie na ženách a ich sa priamo netýka.

Nátlak feministiek na spoločnosť a naše autority, aby začali brať zbytočné utrpenie nemalého množstva obyvateľstva vážne, je úplne namieste. Viacerým prípadom násilia sa napokon dá predísť už len tým, že ho odsúdia na prvýkrát.

ZDROJ: https://www.facebook.com/heroine.cz/photos/pcb.1079998712770028/1079998316103401/

Niektoré formulácie ma ale šokujú. Niektoré diskusie ani nedopozerám, alebo len veľmi ťažko. Nechcem byť ovplyvnená ľuďmi, ktorí sa na napadnuté pozerajú ako na „zničené“, „zlomené“ či „poškodené“.

V rámci kontextu obviňovania, zahanbovania a snahy o poníženie napadnutej strany, ktorý v tejto spoločnosti pretrváva, je to odporné a neohľaduplné. A vzhľadom na početnosť laických názorov, že tieto traumy sú trvalé, by mali byť vždy doprevádzané štipkou opodstatneného optimizmu.

Pojem „poškodená“ sa síce dá podľa právnickej terminológie pokladať za korektný, ale je vhodnejšie dať prednosť úctivému a ohľaduplnému zaobchádzaniu. Nahradiť ho možno už aj pojmom „uškodená“ (=osoba, ktorej niekto uškodil).

Ale sú samozrejme aj osoby s vlastnými skúsenosťami s násilím, ktoré nachádzajú v týchto podobách aj feministickej rétoriky, určitú validitu. Je to pre nich protipól zľahčovania, ktorému čelíme. Pretože znásilnenie nie je len zlý sex a domáce násilie nie je len trochu kriku.

Prezentácia napádajúcej strany

Ďalšie potvrdenia o tom, že nie sú precitlivené a dané násilie so svojimi dopadmi je ako nezaslúžené, tak výrazne zaťažujúce, môžu získať aj s realistickejším prezentovaním násilníkov.

Násilníci nie sú ľudia, ktorým sa „vloudila chybička“. Ktorí by nevedeli, čo činia. Ktorým stačí veci trochu dovysvetľovať a všetko bude ok. A ani osobnosti s veľkým potenciálom, ktorých budúcnosť predsa nemôžeme zničiť tým, že budú niesť následky za svoje činy. Nebuďme na smiech.

Sú to ľudia, ktorí vedia, čo urobili a vedia s tým žiť. Pokiaľ páchajú násilie na svojich blízkych, majú to, čo spôsobili, celú dobu pred očami a nie je to pre nich dostatočná motivácia, aby vyhľadali pomoc. Mnohí sú dostatočne zvrátení, aby to prezentovali ako svoju náklonnosť a lásku.

Samotné činy, umlčovanie ľudí, ktorým uškodili aj pretláčanie svojej „pravdy“ cez tú uškodených pred okolím či súdmi robia vedome a úmyselne. Násilníci sú ľudia, ktorí úmyselne spôsobujú utrpenie. Spôsobujú fyzické aj psychické zranenia. Niektorí svoju obeť zabijú. Niekedy vraždou, inokedy spôsobia psychické zranenie, ktoré vyústi v samovraždu.

Sú to ľudia, z ktorých nielen ich obete zvracajú a plačú hodiny len preto, aby to na druhý deň spravili zas. A to je namieste. A malo by to byť aj počuť.

Teraz najčítanejšie

Kamila Skokňová

Feministka. (Večná) Študentka (nielen) filozofie. Členka Mensy. Nadšenkyňa do psychológie, vzdelávania i futurizmu.