Denník N

Robert Fico stratil SMER.

Ponovembrové dejiny sú príbehom charizmatických vodcov a širokých koalícií, ktoré mali inú predstavu o charizme. Rôznu mali ale aj predstavu o vierolomnosti tohto sveta, a tak (tesná) prehra sudičky s namaľovaným obočím je prvým mentálnym víťazstvom koalície samej nad sebou.

Osamelý tribún Fico si vynucuje pozornosť lebo veci sa vôbec nevyvíjajú podľa jeho predstáv. Vracia politický život do ulíc, hoci ten prebieha skôr v zarúškovaných priestoroch vyšetrovateľov, úmyselne naťahuje čas nedokonalými referendovými otázkami hoci vie, že referendum nemôže byť (z pohľadu účasti) úspešné. Oháňať sa Dubčekom (ignorujúc pritom vôľu rodiny) je nápad z kategórie birmovaných aj preto, že na rozdiel od Pellegriniho, už nemá kam utiecť. “My tam budeme“ a zanôtime vám našu povolebnú “bolo nás sedemnásť, už je nás len desať …“ A keď nám vyschne v hrdle, dobre padne jedno čap(ut)ované …

Fico je blízko svojmu preferenčnému maximu a viac (vis major) neporastie. Predbehnúť zakríknutý Pelleho hlas môže byť vecou osobnej prestížne, ale mentálna prevaha sa (až hanblivo) prekláňa na stranu koalície. Vrátane tej mimoparlamentnej. Zdá sa, že koalícia uťahala opozíciu …

Predstava, že Fico je silnejší, ako v skutočnosti je, motivuje. Minimálne generačne. Ak zároveň demotivuje Pelleho a nosnú časť opozície, potom sa Matovič (celkom obstojne) učí využívať Fica vo svoj prospech. Sorry. Kto by si to bol takto pred rokom čo i len pomyslel …

Teraz najčítanejšie