Ivan Ostrochovský: Neustále máme pocit, že všade inde je to lepšie ako tu

Jeden z filmov roka podľa Európskej filmovej akadémie je jeho celovečerný hraný debut, predtým sa venoval dokumentárnej tvorbe aj produkcii. Je absolventom FTF VŠMU na Katedre dokumentárnej tvorby, pokračoval doktorandúrou na Katedre audiovizuálnych štúdií. Predtým ako 28. 10. predstaví svoju prácu na PechaKucha Night Bratislava, sme mu položili pár otázok o umení, tvorbe a živote vôbec.

Chcel si sa venovať umeniu od detstva?

Nie. Umenie som objavil až vďaka mizerným vysvedčeniam zo strednej školy a faktu, že Filmová fakulta pri prijímacích skúškach asi ako jediná vysoká škola na známkach až ta nebazírovala. Takže som mal v podstate šťastie. Kľudne som dnes mohol byť zootechnik, keby na známkach nebazírovali napr. v Nitre.

Tri veci, ktoré ťa inšpirujú?

Neinšpirujú ma veci, ale ľudia.

Čo si sa pri svojej práci naučil?

Trpezlivosti.

Ako spozná človek dobré umenie?

To keby som vedel…

Živí ťa tvoja tvorba?

Áno.

Čím strácaš čas a ako s tým bojuješ?

Asi najviac času strácam administráciou a vypisovaním dotazníkov, vybovovaním produkčných zaležitostí. Bojujem s tým tak, že to flákam.

Čo dobré si naposledy čítal?

Knihu od Sergeja Dovlatova – ,,Lagr“ a knihu ,,Vojna a film – Logistika vnímania“ od Paula Virilia.

Ako prekonať strach?

No ja to robím tak, že si pripomínam svoje vlastné zlyhania spôsobené tým, že som nedokázal strach prekonať. Alebo si vždy pripomeniem film HLAS98 Mareka Kuboša, pojednávajuci o deštrukcii spoločnosti v období mečiarizmu, ktorý je pre mňa najlepším príkladom umeleckej ale aj ľudskej odvahy.

Keby si mohol spolupracovať s kýmkoľvek, koho si vyberieš?

Paul Thomas Anderson. Ale spolupracovať by som s ním nechcel, iba ísť na panáka. S ľudmi, s ktorými by som chcel spolupracovať, už našťastie spolupracujem.

Čo máš v Bratislave rád?

Že tu žijú ľudia, ktorých mám rád a že je tu všetko blízko. Taktiež, že je tu draho a keď cestujem do zahraničia, tak mam vďaka Bratislave pocit, že vlastne šetrím…

Kde v krajinách V4 to podľa teba kultúrne naozaj žije a prečo?

Podla mňa to ,,naozaj žije“ vo všetkých krajinách V4, teda aj u nás. Len u nás máme neustále pocit, že všade inde je to lepšie ako tu. Pekne to vystihuje   maďarské porekadlo – Szomszéd tehene nagyobb tőgyet hord (Susedova krava viacej mlieka dáva).

Autorka: M. Kučová

31. vydanie PechaKucha Night Bratislava sa koná 28. 10. v a4 – priestor súčasnej kultúry. Okrem Ivana Ostrochovského sa vďaka podpore Vyšehradského fondu môžete tešiť aj na zaujímavých hostí z Česka, Poľska a Maďarska. Novinky o aktuálnom vydaní vám pošleme v PechaKucha Newslettri.