Dnešné revolúcie sa rozbiehajú potichu. Pozor na to!

Zvonili sme kľúčmi od bytov. Improvizovane sme z nich urobili umieráčik pre totalitu, aj pre boľševickú ideológiu , pre Železnú oponu…. A budíček sami sebe, lebo Slovensko si dalo na čas. Väčšina spoločnosti necítila ťah za zmenou skôr, než sa začala diať. Ale potom sme to všetci vedeli a išli za ňou. Proste, ako hovorí známy verš – to Slovensko naše dlho spalo, ale potom sa prebralo.

Dnes sme na prahu väčších zmien, než aké nadchádzali v r. 89. Doslova civilizačných. Ale nie sme pripravení. Ba horšie, my o nich nechceme ani počuť, odvraciame hlavu a zapchávame uši.

Ale doba sa už pohla. Nehľadí či sme alebo nie sme nachystaní. Nik tentoraz nezvoní kľúčmi, aby sme to neprespali.  Svet začína svoju prvú globálnu  civilizačnú transformáciu. Do dvoch-troch dekád ho na nepoznanie zmenia tri revolúcie, tak ich aspoň pripomeniem:

Environmentálna revolúcia má dnes dva dôrazy : ochranu a obnovu biodiverzity , s ktorej úpadkom vedci spájajú čoraz častejšie preskoky zoovírusov na ľudí (SARS, COVID a pod.) , a boj s klimatickou krízou, ktorá je schopná spôsobiť masové sťahovanie a vojny národov ohrozených suchom a stúpaním morí. Na Slovensku zatiaľ nevnímame ani jedno, ani druhé. Naopak – pri sile sú poľovníci, bezohľadní developeri a obchodníci s drevom, ktorí by najradšej rozpredali najkrajšie lesy. U nás  pokračuje  ničenie biotopov s odkazom, že však aj inde si ich zničili. Je to EÚ, kto sa zastáva nášho prírodného bohatstva, aj zdravia našich ľudí. Dôsledkom sú infreegementy a súdne konania voči SR za ničenie biotopov (áno, aj kvôli hlucháňom, čo vraj nikoho nevolia), za exhaláty v ovzduší, za odpady…atď.

Pokiaľ ide o klimatickú krízu, zhodou okolností patríme k lepším… vďaka nadmiere jadrových zdrojov energie. No kým sa len dalo, ťažili a pálili sme také nekvalitné uhlie, ako nik naokolo. Tie dotácie ešte stále tečú, aj preto máme takú drahú elektrinu. Po odchode Fica a spol. do opozície svitla nádej na zlepšovanie našich klimatických ambícií. No súčasne začali ficovci (spolu s fašistami) zneužívať všeobecnú nevedomosť o rizikách plynúcich pre nás z klimatickej krízy, aj zo straty biodiverzity. Huckajú Slovensko opačným smerom, proti ochrane prírody. Znie to neuveriteľne, ale práve tak podnecujú aj antivaxerstvo. V ťažkú dobu máme opozíciu, čo ide v strachu pred osobnou zodpovednosťou cez mŕtvoly. Z ochrany životného prostredia sa pokúšajú urobiť ďalší front politickej vojny : nenadarmo predsa osadili svojich ľudí na čelo poľovníkov, aj organizácie súkromných vlastníkov lesov, aj do čela ďalších záujmových skupín. Tých všetkých  zapriahli do svojho zablateného voza, ťahajúceho Slovensko späť, do minulosti. Namiesto aby sme sa všetci spojili a snažili sa čeliť klimatickej kríze, opozícia a dokonca aj časť koalície Smeruje opačne. To je niečo, čo musíme zastaviť a napraviť.

Bezpečnostná revolúcia sa odohráva v dvoch rovinách. Jednak si Slovensko musí naďalej upevňovať pozíciu v systéme kolektívnej bezpečnosti, pretože aj ten prežíva nové výzvy, aj nové krízy. USA už očividne neplnia úlohu univerzálneho garanta globálnej bezpečnosti (ako signalizujú neúspechy v Iraku a Afganistane) , a EÚ ešte nemá vlastné bezpečnostné systémy. Preto je pre Slovensko takým nebezpečím každé ohrozenie súdržnosti Európskej únie a transatlantických vzťahov. Sme jedným z mála  štátov Európskej únie, ktorého integrita by mohla byť jej ďalším demontovaním ohrozená. Toto je fakt, ktorý by nás mal viesť k veľkej ostražitosti voči extrémizmu, šovinizmu a šíriteľom hybridnej vojny, ktorých spoločným cieľom je rozbitie EÚ.

Druhou stránkou tej istej mince sú nové ohrozenia bezpečia, súkromia a slobody jednotlivca, ktoré prinášajú sociálne siete. Vidíme to na príklade súčasných ťažkostí SR s nízkou mierou zaočkovanosti. Pokiaľ budeme takto zraniteľnými, potom si nepriateľ s nami poradí aj bez zbraní. Bezpečnostné riziká Slovenska aj nás všetkých ako jednotlivcov treba zmenšovať a nie opačne, stupňovať agresivitu a napätie v spoločnosti. Aj to je niečo, čo treba na výročie Novembra spomenúť : zastavme novodobé násilie a lži. .

Digitálna revolúcia celkom zmení spôsob vzdelávania, štátnej služby, aj štruktúru zamestnanosti. Po zlej skúsenosti s covidovými lockdownami siahnu už onedlho všetci veľkí výrobcovia ku zvýšeniu podielu automatov. Stroje disponujúce umelou inteligenciou nahradia našincov v automobilkách, aj v elektronickom priemysle a v ďalších prevádzkach a výrobách, ktoré sa už nebudú podobať tomu, čo poznáme dnes. Neznačí to automaticky naše zbedačenie, lebo Slovensko, podobne ako iné štáty EÚ, zdaní prácu strojov. To ale nebude stačiť. Otázkou našej prosperity sa stane,  či sa u nás už konečne uchytia vyspelejšie digitálne zručnosti. Slovensko bude potrebovať vysoko vzdelaných ľudí, tisíce kvalifikovaných IT technikov a programátorov, nie iba polovzdelaných užívateľov technológií. A práve od schopnosti vychovať a udržať si digitálne vyspelé kádre bude v našom storočí závisieť skoro všetko – úroveň zdravotníctva, kvalita správy štátu, aj kvalita života a kultúry. Digitalizácia a umelá inteligencia prinášajú takú zásadnú zmenu života ľudí, akú priniesla  veľká priemyselná revolúcia. Preto treba využiť každú šancu (napr.  z Fondu obnovy a odolnosti) a udržať naše talenty tam, kde sa narodili.

Tieto tri revolúcie začínajú bez veľkého kriku, ale ich symbolické vlaky sa už pohli z nádražia. Dokážeme včas naskočiť? Tentoraz nám nebráni okupant, železná opona ani totalita. Sami sme si prekážkou. Naše dávne rozhodnutie ísť do Európy (Ahoj Európa) neznačilo už vtedy, v roku 1989 iba nejaké výlety. Dokázali sme oveľa viac. Otvorili sme sa svetu, aj  konkurencii a zviedli sme , resp. zvádzame trvalý zápas o naše miesto pod slnkom. Lenže zatiaľ čo v roku 1989 , aj pri vstupe SR do NATO a EÚ prevládal záujem mať Slovensko dnu, teraz je ten záujem štruktúrovanejším. Naša spoločenská dezorientácia a zaostávanie sa môžu aj kdekomu hodiť. Ak bude pokračovať vysávanie mozgov a schopných  ľudí, potom si nerobme ilúzie o budúcom úspechu  Slovenska