Denník N

Je naozaj potrebné mať názor na všetko?

S raketovým nástupom sociálnych sietí bol nepochybne zaznamenateľný aj nárast diskusií, ktoré sa dnes vedú prakticky o čomkoľvek. Rýchlosť internetu a uverejňovania najnovších informácií ľuďom umožňuje vychŕliť zo seba všetky myšlienky, ktoré im v tom momente ohľadom danej témy napadnú. Reagovať na podnety a diskutovať o nich je pre dospelého človeka prirodzenou vecou, a aj keď je slobodné vyjadrenie názoru jedným z ľudských práv, často sa mi žiada otázka – naozaj treba mať názor na všetko?

Skúsila som si na túto myšlienku odpovedať a prvá odozva, ktorá mi napadla bola paradoxne otázka: Prečo nie? Veď ako som už spomenula, reagovať na okolie je pre nás prirodzené. Navyše, treba si uvedomiť, že svet je oveľa presýtenejší informáciami, ako bol pred sto rokmi a doba je dnes taká vyspelá, že sme schopní sa informovať prakticky o hocičom kliknutím pár tlačítok na klávesnici. V momente, ako naťukáme výraz, ktorý nás zaujíma do preferovaného vyhľadávača, sme pohltení tisíckami stránok – niektoré z nich sa dajú považovať za dôveryhodné a faktografické, iné majú zasa pochybný až dezinformačný charakter. Jedno je však isté, a to je fakt, že drvivá väčšina informácií, ktoré nám prejdú „cez ruky” sa nám istým spôsobom v hlave uchová a prispieva k formovaniu názoru.

Čo však potom s tým názorom robiť? Názor sa totiž dá vytvoriť naozaj na všetko, či už ide o triviálne veci, ako o ananás na pizzi, alebo aj veci, ktoré majú vážny charakter a v modernej spoločnosti by mali byť nespochybniteľné, ako napríklad fyzikálne zákony, vedecké poznatky, alebo historické udalosti (pozerám sa na vás, predstavitelia dvoch veľmi známych politických strán).

Všímam si to najmä v tejto koronovej dobe, že ľudia sa viac a viac prikláňajú k tzv. alternatívnym „faktom“ a vznikajú dva druhy pravdy, za ktorými si ľudia stoja nech sa deje, čo sa deje. Málokto si však pripúšťa, že len jedna z týchto právd je založená na realite. Pri dezinformačnej scéne však naozaj vidno, ako ľahko sa názor stáva skutočnosťou, pričom vedecky overené fakty zostávajú, bohužiaľ, ignorované. A pri tých si názor, na rozdiel od presvedčenia istej časti populácie, naozaj tvoriť netreba.

Z môjho pohľadu teda môžem konštatovať, že nie, naozaj nie je nutné mať názor na všetko, či už si ten názor utvoriť neviete, alebo ide o tému pri ktorej sú fakty univerzálne a mnohé roky potvrdené (aj keď o tomto by sa s vami asi Voltaire pohádal). Je tiež úplne v poriadku, ak vás debaty o rôznych témach nelákajú, nebavia alebo priam až desia.

Názory sú krehké a nestále záležitosti a posledný rok a pol nám ukazujú viac ako kedykoľvek predtým, že dokážu aktívne ničiť vzťahy a budovať napätie v spoločnosti. A aj keď je názor možno tá najprirodzenejšia časť ľudskej osobnosti, je naozaj potrebné si uvedomiť, že nikto nás neukameňuje, ak si ho nevytvoríme, alebo ak ho nevyslovíme. Teda, aspoň podľa môjho názoru…

Teraz najčítanejšie

Katarína Korienková

Som študentka piateho ročníka bilingválneho gymnázia so zameraním na anglický jazyk. Vo veľkej miere ma zaujímajú spoločenské problémy a otázky, ktorým sa budem na tomto blogu venovať. Môj blog budem používať ako nástroj vyventilovania sa a získavania nových skúseností v oblasti žurnalistky, ktorú plánujem po maturite študovať na vysokej škole. Ak máte na mňa nejaké otázky, príp. ak máte pripomienky k mojim blogom, neváhajte ma kontaktovať.