Denník N

Vážený November 89, spomíname na teba bez pátosu a s odhodlaním ísť ďalej

CIS:E.80-1991
CIS:E.80-1991

Pred 32 rokmi, 17. novembra 1989, sme nastúpili na ťažkú a desaťročia trvajúcu cestu k prosperujúcej a spravodlivej spoločnosti.  Na tejto ceste čelíme znovu a znovu zásadným spoločenským výzvam. V rozhodujúcich momentoch sme ich doposiaľ zvládli a sme odhodlaní zvládnuť ich aj dnes. Veríme, že sa nám to spoločne podarí.

Milé dámy a páni Novembra 1989, priatelia, milí spoluobčania!

Je to už 32 rokov od chvíle, keď sme sa spoločne, ale i každý za seba, rozhodli povedať komunistickému režimu, že masaker študentov a pokojných demonštrantov na Národní třídě v Prahe, bolo to posledné zlo, ktoré si dovolil. Vyšli sme zo svojich domovov, zo škôl, fabrík, nemocníc a úradov a spojili sme svoje hlasy na námestiach. Boli sme verejnosťou, ktorá sa postavila proti násiliu.

Ako prostí občania sme na seba vzali zodpovednosť za odstránenie vlády komunistickej strany nad našou spoločnosťou a nad životmi každého z nás. Stali sme sa politickou silou a zákonnou a pokojnou cestou sme otvorili budúcnosť demokracii, politickej pluralite a ekonomike bez centrálneho riadenia. Opäť bolo na nás – občanoch, ako zvládneme uskutočňovať tieto zmeny na postoch učiteľov, lekárov, vedcov, majstrov, riaditeľov, starostov, či poslancov a politikov.

Premeny celej Európy, nová situácia v hospodárstve a nové politické hnutia a strany rozdelili občanov do mnohých názorových prúdov. Ocitali sme sa v ťažkých situáciách, ale napokon sme vždy väčšinovým hlasom zastavili organizované a politikmi kryté zlo. V roku 1998 sme zastavili mečiarizmus, v roku 2018 sme sa postavili proti krádeži nášho štátu a proti politikom, ktorí na tejto krádeži spolupracovali s mafiou. Dokázali sme to ako slušní občania, ktorí si prajú slušné Slovensko – fungujúci právny štát a demokratickú spoločnosť.

Ani po posledných parlamentných voľbách nie je naša cesta jednoduchá. Zdá sa, že ako občianska spoločnosť máme v našom samostatnom štáte ešte stále málo skúseností s politikou a falošnými vodcami. Ale i naše partnerské štáty v Európskej Únii majú s rýchlymi zmenami dejín starosti.

Nezostáva nám iné, než sa spoľahnúť na svoje občianske svedomie a viesť predovšetkým sami seba k slušnosti, poctivosti, tolerancii a vzájomnej solidarite. Už po dve volebné obdobia sa nám podarilo spomedzi nás zvoliť prezidenta a prezidentku, ktorí sú nám príkladom. Voľby sú tým hlavným nástrojom v našich rukách, ktorým môžeme meniť smer našej spoločnosti a starať sa o kvalitu našich životov.

Pred 32 rokmi sme to mali oveľa ťažšie, nemali sme možnosť slobodne voliť, nemali sme slobodu slova, nemali sme demokratickú ústavu, ani záruky dodržiavania ľudských práv; nemali sme slobodu vyznania a politických názorov, ani možnosti rozhodovať o stave našej krajiny a životného prostredia.

Pred 32 rokmi, 17. novembra 1989, sme nastúpili na ťažkú a desaťročia trvajúcu cestu k prosperujúcej a spravodlivej spoločnosti.  Na tejto ceste čelíme znovu a znovu zásadným spoločenským výzvam. V rozhodujúcich momentoch sme ich doposiaľ zvládli a sme odhodlaní zvládnuť ich aj dnes. Veríme, že sa nám to spoločne podarí.

Buďme aktívnymi občanmi, buďme voči sebe solidárni a priateľskí, buďme pozorní k nerovnostiam a potrebám slabších a odlišných, pozorne voľme takých politikov, za ktorých hovoria ich činy a s ktorými si v našom občianskom údele rozumieme.

Za zakladateľov, predstaviteľov a členov vtedajšieho  Študentského hnutia, Verejnosti proti násiliu, Maďarskej nezávislej iniciatívy a Občianskeho fóra: Juraj Flamik, Fedor Gál, Peter Tatár, László A.Nagy, Peter Hunčík, Ján Benčík,  Zuzana Dzivjaková, Alexander Slafkovský, František Kurej,  Oľga Kuchtová, László Öllös, Pavel Balgavý, Dionýz Hochel, Pavol Bakoš, Anna Zemanová, Lubor Guniš, Ľubo Navrátil, Peter Braun, Peter Neuwirth, Erika Csekes, Zuzana Mistríková, Boris Strečanský, Juraj Vaculík

 

Teraz najčítanejšie