Denník N

Vyštrnganá sloboda naša každodenná

Pred 32 rokmi som stála pred televízorom, ako jeden a pol ročná s radosťou štrngala kľúčami. Robila som to, čo som v ten deň videla v televízií, a všetci doma na to dodnes s úsmevom spomínajú, ako som si vyštrngala slobodu.

Dnes pozerajúc okolo seba sa zamýšľam nad tým, ako sme si tú slobodu vyštrngali. Či ako dospelí ľudia, ktorí majú víziu, čo chcú so svojim životom urobiť a idú si za tým, alebo ako malé deti, ktoré najprv opakujú to, čo robia ostatní, a potom sa hnevajú, keď nedostanú to, čo chceli.

O dlhých radách na mandarinky a banány, nedostatku tovaru v obchodoch, alebo materiálu na stavbu domov, prenasledovaní tých, čo chodili do kostola, zákazoch cestovania na Západ, alebo povolených dovolenkách do spriatelených krajín som počúvala iba z príbehov mojej rodiny a známych. Spomínajú na toto obdobie síce s ťažkosťami, ale na druhej strane s vďačnosťou. Asi sa pýtate, prečo?

  • tie  rady pred obchodmi si dokázali užiť dlhými rozhovormi so známymi a so susedmi, prípadne cítili vďaku, ak na nich niektorá z predavačiek myslela a odložila im niektorý tovar,
  • na stavanie domov sa nepoužívali firmy, ale pomáhali si navzájom rodiny aj priatelia, takže bolo veselšie, robota išla od ruky a aj inak si potom ľudia ten domov vážili,
  • do zahraničia síce necestovali, ale o to viac sa sústredili na to, čo bolo doma. Stanovalo sa, poznávalo sa to, čo bolo doma. Najdôležitejšie bolo, že rodina strávila čas spolu, a keď sa zišla aj partia kamarátov s rodinami, tak o to cennejšie také výlety boli.

Ťažké časy priniesli síce aj veľa smútku a problémov, ale práve motivácia a vízia, ktorú ľudia vtedy mali, ich hnali vpred. Vymýšľali, hľadali alternatívy, navzájom sa podporovali. A keďže už nevedeli, ako íst v tých neslobodných časoch vpred a pre svoje deti chceli niečo lepšie, tak štrngali kľúčami od svojich domov, aby priniesli viac radosti do svojich rodín. Prebrali zodpovednosť za svoj život a za životy svojich detí aj budúcich vnúčat, vyšli do ulíc a s LÁSKOU bojovali o tú slobodu, lebo to boli pre nich dve podstatné hodnoty, ktoré sa nevylučujú, ale naopak sa doplňajú.

A ako je to dnes?

Úprimne, neviem niekedy. Pozerám sa okolo seba a nechápem, ako sme sa tak veľmi mohli odkloniť od toho, čo sloboda znamená. Delíme sa na rôzne tábory – liberálov, konzervatívcov, ateistov, veriacich, zamestnancov, podnikateľov, očkovaných, neočkovaných.. zazeráme po sebe, nadávame si, už nielen v online priestore, ale aj naživo.

Len zabúdame na to, že všetci sme ľudské bytosti.

Každý z nás potrebuje aj svoj priestor, ale na druhej strane náš priestor sa nemôže donekonečna rozširovať, lebo tým zasiahne do priestoru niekoho iného. Iba malé dieťa si nárokuje úplnú slobodu, priestor, pozornosť a lásku svojich rodičov. A keď to nedostane, tak začne plakať, hádzať sa o zem a vykrikovať, že to chce. Len v tom prípade mu treba nastaviť zdravé hranice a učiť ho zodpovednosti.

Kde však máme dnes hranice a zodpovednosť za svoj život my? Nie sme niekedy ako malé deti, že chceme všetko mať hneď tu a teraz bez toho, aby sme prebrali zodpovednosť za svoje rozhodnutia, čo konáme, resp. viac nekonáme a čakáme, kým nám padnú pečené holuby do huby?

So zodpovednosťou treba budovať aj odvahu. Ale nie tú, ktorá sa preukazuje po desiatom vypitom pive alebo Spartan Racoch. Treba nám tú odvahu, ktorá sa spája s láskou, porozumením, ohľaduplnosťou a schopnosťou postaviť za ľudské hodnoty, a schopnosťou viesť otvorený dialóg. To je jediná cesta, ktorá nám prinesie ten dýchateľnejší vzduch v spoločnosti a viac radosti do života.

Pomôžem si teraz citátom amerického psychiatra Morgana Scotta Pecka: „Len málokto má takú veľkú schopnosť sebadisciplíny, aby dokázal udržovať skutočne láskyplne a konštruktívne vzťahy v rodine i mimo nej. Sloboda a láska musia ísť ruka v ruke. Bez sebadisciplíny, ktorá doprevádza skutočnú lásku, je sloboda vždy bezcitná a deštruktívna.“, viac slov k tomu netreba.

Dnes je deň voľna, tak vám prajem, aby ste si ho užili premýšľaním o tom, ako veľmi vďační môžeme byť za to, čo všetko máme. Ak vám niečo chýba, tak vymýšľajte, ako ďalej, hľadajte alternatívy a navzájom sa podporujte. Skúste sa zamyslieť nad tým, ako pretvoriť prostredie u seba v práci alebo firme, aby tam bolo lepšie. Sadnite si s deťmi a diskutujte, čo pre nich znamená sloboda, aj v spojení s láskou.

Myslite nielen na svoju slobodu, ale aj na to, akú moc vám dáva sloboda zlepšiť život nielen sebe, ale všade okolo seba, kde pôsobíte. Oprášte si víziu do života, čo tu po vás zostane, a choďte za ňou s láskou.

 

Teraz najčítanejšie